Dostal som pozvánku na piatok. Trojkráľový. Lenže každoročne nám v trojkráľový podvečer chodia vinšovať a zaspievať deti s vnučkami. V pozvánke sa písalo, že to bude trvať len 3,5 hod. K tomu pripočítať cestu ta a späť, tak je to o čosi viac, ale aj tak by som to mal stihnúť. A tak som sa vybral podľa pozvánky, dokonca ešte o čosi skôr. V poslednom čase s tým počasím to nebolo veľmi k svetu, furt takô nemastnô-neslanô. A nesklamalo ani teraz, ďalší mliečny deň. Oči si síce neprišli na svoje, žiadne kásne výhľady na okolité kopce, ale zato od počítača som si oddýchol celkom fajn. A aj vrátil som sa ešte včas popoludní, takže ani rodinná tradícia nebola porušená. pokračovanie článku
Tí turisti, to sú len... Ešte len ani na toho Silvestra si nedajú pokoj a teperia sa v čase-nečase po horách.
Asi najznámejší slovenský sivestrovský výstup oslávil teraz už vlani 40. výročie. A bol naozaj masívny. Hviezdicový, videl som prichádzať turistov z troch strán, možno išli aj zo štvrtej. Ja som mal číslo 468, pritom ešte aj po zostupe do dediny sme stretali ďalších účastníkov, ktorí si to mašírovali hore. A to bolo len z jedného smeru. V dedine autá so značkami zo všetkých kútov Slovenska, autobusy verejnej dopravy si to cez dedinu netrúfali, a išli jedným i druhým smerom len obchvatom poza dedinu.
Všetko vynikajúce, len počasie neveľmi. Hoci v noci a ráno pri odchádzaní z domu boli oblaky potrhané, hviezdy bolo vidno a ukazovalo sa na jasný deň, cez deň sa slniečko neukázalo. V nižších polohách hmla trochu vyššia, hore hmla nízka, viditeľnosť mizerná.
Tak teda - Silvestrovský Veľký Choč. Najviac účastníkov išlo z Valaskej Dubovej, ale aj od Ružomberka (Likavky) prichádzali, aj od Vyšného Kubína a Jasenova, len od Lúčok neviem. pokračovanie článku
Turisti už tradične aspoň jeden vianočný deň venujú horám. A tých vianočných turistických akcií, z ktorých sa tu na okolí dalo vyberať, bolo viacero: ružomberskí Čabrať nad Ružomberkom, dolnokubínski Roháče, vrútockí chatu pod Suchým zo Strečna v krivánskej Malej Fatre a diviacki Tlstú vo Veľkej Fatre. Ťažký výber, všetko lákavé. Vybral som si Tlstú bez zdôvodnenia, len tak, najbližšiu srdcu:-) A napriek nie veľmi peknému zahmlenému počasiu "ľudí ako sveta", či hore dolinou Konský dol alebo Vápennou dolinou, oba výstupy z Gaderskej doliny. Niektorí sa vybrali aj kdesi susednou Blatnickou dolinou, ale či potom odbočili hore Jurášovou pod Ostrú, neviem. Na rázcestí z Muráňa smerom na Ostrú na chodníku žiadna stopa. Ani nová, ani stará.
Tak teda zahmlená zimná Tlstá hore dolinou Konský dol, dole Vápennou dolinou. pokračovanie článku
Keď som sa minule richtoval do prírody, manželka mi vraví, že by som mal dať na nejaký čas pokoj tým horám. Tak reku dobre, idem sa len poprechádzať do Demänovskej doliny a pokochať sa pohľadom zdola na tie krásne kopce okolo. Aj palice som nechal doma, aby som počúvol manželku a kopcom dal pokoj. Ale predsa len... Prídem do Jasnej, poberiem sa na prechádzku okolo Vrbického plesa, vrátim sa dole a vyjdem sa porozhliadnuť z rozhľadne na tie nádherné kopce dookola, počínajúc zdiaľky trčiacou Poludnicou a pred ňou Pustým cez Krakovu hoľu, Tanečnicu, Prašivú, Ďumbier, Chopok, Dereše ... až po Sinú na druhej strane doliny. A keď som už bola na rozhľadni, tak som sa preč vybral cez taký menší kopček - Ostredok. Tých Ostredkov je na Slovensku viac, tento je hádam najmenší z nich. A chodníkom cezeň som sa dostal až k Jaskyni Slobody. pokračovanie článku
V ostatnom čase som párkrát počul a čítal o inverzii. Pred 50 rokmi som sa čosi učil o inverzných funkciách, odvtedy som to v živote nepotreboval, ale s pár inverziami som sa stretol. Spájali sa s výstupmi na rôzne kopce. Tak som sa znova vybral na kopce zháňať inverziu. Dva krásne kopce vo Veľkej Fatre: Tlstá a Ostrá. Za pekného počasia sú odtiaľ nádherné výhľady do Turčianskej záhradky. Na Tlstej bolo aj krásne slnečné počasie, ale z výhľadu do Turčianskej záhradky nebolo nič. No napriek tomu tie výhľady boli krásne. pokračovanie článku
Keď som sa nedávno vracal z hornej Oravy, v skale nad Podbielom som uvidel dieru cez ňu tak, že som na druhej strane diery videl krásne modré nebo. Zaujalo ma, čo to môže byť za diera, veď predsa naši prapraprapredkovia používali len jaskyne, nevytvárali takéto diery do skál. Tak som sa vybral do Podbiela pozrieť sa na tú dieru bližšie. pokračovanie článku
...hoci to bolo z Nezbudskej Lúčky do Turčianskych Kľačian. Železničná stanica má síce názov "Strečno", ale je na opačnej strane Váhu ako obec Strečno, na nezbudskej strane. Takže z Nezbudskej Lúčky hore na Suchý a odtiaľ dole do Turca. pokračovanie článku
Slovenský raj, treba k tomu ešte niečo pridávať? Hovorí to samo za seba. Slovenský raj je naozaj rajom pre milovníkov prírody. Tentoraz, už mimo hlavnej turistickej sezóny, som sa tam vybral do rokliny Suchá Belá. pokračovanie článku
Minulý týždeň som bol postavený pred problém, na ktorý Minčol v nedeľu ísť: na malofatranský, či na oravskomagurský? Turčianski turisti nerobili koncom týždňa žiadnu akciu, zato liptovskí hneď dve a obe na Minčoly: Hrboltovčani Vrútky - turčiansky Minčol - Višňové, Ružomberčani sedlo Príslop - oravský Minčol - Dolný Kubín. Na malofatranskom Minčole som bol nedávno s Martinčanmi, aj s Hrboltovčanmi som nedávno bol na Sinej v Nízkych Tatrách, takže všetko hovorilo pre oravskomagurský Minčol s Ružomberčanmi, s ktorými som nebol ešte nikde. No a tak sa aj stalo, v nedeľu bola teda Kubínska hoľa a oravský Minčol. pokračovanie článku
Minulý týždeň som mal celý obsadený okrem soboty a nedele. Pretože turčianski turisti mali tento týždeň voľný, tak som si naplánoval, že sa pridám k niektorým Liptákom. Ale Liptáci robia akcie v nedeľu, tak čo so sobotou? V sobotu teda taká malá vychádzka na zohriatie, len tak na skok na Skok. pokračovanie článku
Minulú sobotu som mal znova naplánovaný Kľak, hoci na ňom som bol týždeň predtým. Keď som tam bol, šiel som z Vrícka a ta som sa aj vrátil. Sám, za mizerného počasia. Tentoraz výstup na Kľak robili turisti zo Slovenského Pravna a to z opačnej strany: z Fačkovského sedla a potom dole do Vrícka. Keď som si pozrel dopravné spojenia, zistil som, že autobus z Pravna odchádza 7 minút pred príchodom autobusu z Martina a naokolo cez Žilinu by som do sedla prišiel hodinu po nich. Takže táto akcia padla kvôli dopravnému spoju a nastúpila náhradná akcia.
Martinskí turisti robili Pivnicu. Nie vinohradnícku, také v Turci nieto, tu sa víno nedorába, ale taký malý kopec nad Valčou (831 m). Dovtedy som o Pivnici ani nepočul. Je to vrchol, pod ktorým sa nachádza lyžiarske stredisko Snowland. Lyžiarske stredisko poznám, ale že ten kopec je Pivnica, to som nevedel. Tak som teda šiel zas s partiou, s ktorou som nedávno šiel z Vrútok cez Minčol a Krížavu do Martina. pokračovanie článku
Do tretice všetko dobré, najmä keď vyjde počasie... Tri dni po výstupe na Sinú s Hrboltovčanmi.
Podobne ako Sinú, tak aj Pustô na náprotivnej strane Demänovskej doliny, som zdolal až na tretí tohoročný pokus. Ale stálo to zato. Tie miesta mi pripomínajú miesta medzi Ostrou a Tlstou vo Veľkej Fatre no a dolina Vyvieračka z Iľanovského sedla k Jaskyni mieru zas rokliny Slovenského raja. Taký malý kúsok slovenskej prírody a toľko krásy v ňom. pokračovanie článku
Sobotu som už dávno mal vyhradenú na výstup na Kľak. Ten malofatranský, lebo v Turci máme na opačnom konci aj Kľak veľkofatranský. Teda ten nad Vríckom a výstup naň z Vrícka. Plánoval ho v ročnom turistickom pláne turčianskych turistov KST z Kláštora pod Znievom. Ale čo čert nechcel, na koniec týždňa predpoveď mrcha počasia, v piatok boli dažde, na sobotu taká istá predpoveď... Takže Kláštorčania výstup v piatok odvolali. Nevedel som o tom, tak do Vrícka som sa v sobotu ráno vybral. A na Kľak tiež. pokračovanie článku
Dva razy som sa pokúšal rozhliadnuť sa po blízkom i ďalekom okolí zo Sinej, ktorá sa mi zapáčila, keď som sa na ňu pozeral zdola z obce Lazisko. Dvakrát som neuspel, ale tretí pokus už vyšiel. A ten som absolvoval s príjemnou partiou Hrboltovčanov. Náhodou som na nete naďabil na ich oznam, že v nedeľu idú na Sinú, tak som sa k nim priplichtil aj ja. O jedného viac alebo menej, do vlaku aj autobusu me sa zmestili všetci. pokračovanie článku
Minulý týždeň som mal celý obsadený, nikde som sa nemohol vybrať, už ma od toho svrbeli päty.
V sobotu podvečer vezmem mapu a radím sa s manželkou, kam v nedeľu ísť. Voľba padla na roklinu Suchá Belá v Slovenskom raji. Nedávno som tam bol v Prielome Hornádu a v Kláštorskej doline. Je tam krásne a aj cestovanie je dobré okrem poldruhahodinového čakania na autobus v Spišskej Novej Vsi. Tak dobre, je rozhodnuté.
V nedeľu ráno vstávam za tmy, na stanici vo Vrútkach si pýtam lístok do Sp. N. Vsi, ale príjemná pokladníčka mi hovorí, že v nedeľu ten rýchlik nechodí, až o dve hodiny mám ďalší. Tak čo teraz? Kam? Slovenský raj padol, veď neviem, či je lepšie vystúpiť v Poprade alebo v Sp. N. Vsi a či vôbec v nedeľu by som ešte natrafil na nejaký autobus.
Dobre je mať náhradné riešenie, a to sa našlo: ide sa do Žiarskej doliny, tam sú pekné kopce, tak sa popozerať trochu z výšky na okolité výšky i dole do dolín. So sebou mám síce len mapu Slovenského raja, ale na Západné Tatry mapu ani nepotrebujem. Je tam všade výborné značenie a ako-tak viem, kde je ktorý kopec a aký je približne vysoký. pokračovanie článku
...tentoraz cez Minčol a Krížavu.
Tí turisti, to sú len zvláštna odroda. Vždy hľadajú to zložitejšie rešenie. Z Vrútok do Martina sa dá pohodlne odviezť autobusom MHD a oni si to z Vrútok nasmerujú hore na Minčol a odtiaľ na Krížavu, aby sa potom mohli spustiť dole do Martina. A pritom v tú sobotu a nedeľu dokonca miestna doprava bola v rámci Európskeho dňa mobility zadarmo. Automaty na vydávanie lístkov pozakrývané a polepené, takže lístok ste si nemohli kúpiť, ani keby ste chceli. Len tí, čo mali mesačné, štvťročné... to zadarmo nemali.
Typický skupinový výlet. Žiadny hromadný, kde každý ide ako vie a len na vrchole sa všetci stretnú. Tentoraz prakticky celú trasu prešla celá skupina spolu. Ak sa niekto zdržal, na najbližšej čistinke ho celá skupinka počkala. Možno preto, že vraj v týchto horách sa potulujú aj medvede. Ja som však ešte žiadneho nielen nestretol, ale ani nikdy v hore nevidel ani na diaľku. Hoci akcia, ktorú poriadal KST Martin, bola uverejnená v okresnom pláne, účasť v porovnaní s inými turčiankymi akciami, bola nízka. Nevidel som mnohé známe tváre z iných výstupov. Ale to asi tým, že v tom čase bola ešte ďalšia akcia. pokračovanie článku
...cez Baraniarky:-)
Minule som sa vybral z Vrátnej cez Snilovské sedlo do Starého dvora a nedopadol som slávne, nedošiel som tam. Ale urobil som aspoň malý okruh, i keď nie úplný. Tak som sa teraz pokúsil na to ísť z opačnej strany: zo Starého dvora do Vrátnej cez tri kopce (Baraniarky, Žitné a Kraviarske) a štyri sedlá. Ale ani tentoraz som nedopadol lepšie, hoci som aj mohol. Dopadlo to ešte horšie ako minule. Že nie každý deň je nedeľa, platí aj v turistike. Dokonca aj tu platí aj to známe: „Neponáhľaj sa, pomaly ďalej zájdeš". Keby som sa ráno nebol tak ponáhľal, bolo by to dopadlo úplne inak a bol by som spokojný. Ale už ako to bolo s touto vychádzkou. pokračovanie článku
cez Kraviarske:-)
Vybral som sa do Vrátnej doliny, že si zas niečo poobzerám. V autobuse zo Žiliny sa viezlo už niekoľko turistov, ďalší sme pristúpili vo Varíne, ale hodne aj v Terchovej a v Štefanovej. Tí z Terchovej a zo Štefanovej boli hádam všetci z Čiech. Na konečnej sa nás vyrojilo z autobusu dosť, ale takmer všetko to hneď išlo k pokladni lanovky. Ostali sme tam len traja. Dvaja sa radili pri smerovníku, kade sa pustiť, ja som sa bez rozmýšľania vybral hore chodníkom do Snilovského sedla. Trvá to síce o niečo dlhšie ako lanovkou, ale je to predsa len pohyb, kým ešte ako-tak vládzem. Tých dvoch som už sledoval z výstupu popod lanovku: ten starší sa pobral chodníkom smerom k chate Na grúni, ten mladší sa vybral za mnou. A švihal si to poriadne, lebo onedlho ma aj trhol. Taký v najlepších rokoch, energie mal v sebe na rozdávanie. Kým som ja vyšiel hore, tak som menil mokré tričko, a pretože v sedle fúkal poriadny vietor, tak druhé mokré tričko nepríjemne chladilo. Nemôžem sa pochváliť, predpísaný limit podľa smerovníka som nesplnil. Ale hore som sa dostal, a to bolo hlavné. pokračovanie článku
Keď som včera hovoril istému známemu, že som šiel peši z Oravy na Liptov cez Západné Tatry, spýtal sa ma, koľko kilometrov je to:-) Tak mu odpovedám: "Automobilisti merajú vzdialenosti na kilometre, pre peších turistov v horách je na turistických značkách vzdialenosť v hodinách a minútach. Nie je totiž kilometer ako kilometer. Kilometer na kopec je iný, ako kilometer z toho kopca. Niekedy môže byť z kopca "ďalej", ako na kopec, hoci obyčajne to býva naopak". A on na to, že hej, počul o tom niečo.
A ešte niečo: nie je kopec ako kopec. Na niektorý stačí vytrvalosť, kondícia, na iný treba pridať aj trochu zručnosti. Na zručnosť a odvahu môžu byť aj menšie kopce náročnejšie ako vysoké. Keď si porovnám v Tatrách výstup na Kriváň a na Rysy, tak hoci výškou sa približne rovnajú, náročnosť je iná. Na Kriváň len ideš, ak vládzeš, na Rysy používaš aj technické prostriedky. Ale technické prostriedky (reťaze, laná, rebríky...) môžu byť aj pri nízkych výškach (výstup okolo Hlbockého vodopádu, Prielom Hornádu...). Ale to som odbočil, teraz som sa vybral k Roháčskemu vodopádu a Roháčskym plesám. pokračovanie článku
Tak som sa vybral na Oravu a odtiaľ krížom cez kopce do Liptova. Z autobusu som vystúpil na preposlednej zastávke pred chatou Zverovka a ďalej už peši hore Roháčskou a potom Smutnou dolinou do Smutného sedla a ešte ďalej stále peši až k ústiu Žiarskej doliny. Ale to už bolo na druhej strane, v Liptove. Trošku dal v tej horúčave zabrať ten koniec stúpania tesne pod Smutným sedlom, ale predtým to bolo fajn. A aj potom sa to už z kopca dole šlo celkom príjemne. Na vrchole trasy, v Smutnom sedle, som aj rozmýšľal, či sa nevybrať buď naľavo alebo napravo, na oboch stranách sedla sú tam také dosť strmé a aj dosť vysoké kopčeky, ale mal som toho dosť aj bez tých bočných kopčekov, tak len dole som šiel. pokračovanie článku
Tak som bol opäť na "medziregionálnej" púti. Šiel som z regióna Turiec cez Veľkú Fatru do regióna Liptov. Vyšiel som na kopec Ploská a zišiel z neho na druhú stranu - a bolo po všetkom. Popri výstupe na Ploskú sa zviezol aj výstup na Borišov a že bolo nádherné počasie, tak to všetko aj stálo za to. pokračovanie článku
Minule to bolo zo Štefanovej do Vrátnej, tentoraz sme sa vybrali so staršou vnučkou Veronikou zo Štefanovej na druhú stranu Malej Fatry, do Turca, k motorestu Hrabinka pri Turanoch. Trochu do kopca, trochu hore-dole po kopcoch a trochu z kopca. Nedalo sa pokračovať z Poludňového grúňa, kde som to minule skončil a spustil sa dole do Vrátnej, muselo sa znova začať dole v Štefanovej a na Grúň sa znova hore škrabať. Ale potom to už bolo lepšie. pokračovanie článku
V sobotu som plánoval na nedeľu Roháčske plesá a Roháčsky vodopád. Nevychádzalo mi to však s dopravou, stačí trocha nedodržať plán, niekde sa viac zdržať, a vrátil by som sa až v pondelok ráno. Tá hromadná doprava na tej strane Hornej Oravy tak vyzerá.
A tak mi manžeka radí: "Dávno si už nebol vo Vrátnej a je to len tu za kopcom".
Tak som dal na múdru radu a vybral som sa do Vrátnej prejsť sa Krivánskou Malou Fatrou z druhej strany. Vlakom do Varína, odtiaľ autobusom do Štefanovej v Novej doline a ďalej na konečnú autobusu vo Vrátnej v Starej doline pod stanicou lanovky už peši cez kopce a sedlá pod nimi. Hore zo Štefanovej (625) do sedla Medziholie (1185), odtiaľ okolo Stohu a potom naň hore (1607), znova dole do ďalšieho sedla Stohového (1230), hore na Poludňový Grúň (1460) a znova dole na konečnú v Starej doline pod stanicou lanovky (700). pokračovanie článku
Vlani som na Spiši chodil po mestách a dedinách, medzi inými som navštívil aj tri dediny neďaleko Slovenského raja: Spišský Štvrtok, Hrabušice a Spišský Štiavnik. Toho roku som sa bol pozrieť zas na krásu tamojšej prírody do Slovenského raja. Tento rok som si pozrel prírodu, len tak malý kúsok z nej, časť Prielomu Hornádu od Podleska po Kláštorskú roklinu a potom hore Kláštorskou roklinou. Je to málo, ale vyberiem sa tam znova ešte túto jeseň, aspoň zvyšok toho Prielomu a možno aj niektoré ďalšie doliny, plné vodopádov. Veď je tam naozaj čo obdivovať. pokračovanie článku
Z Donovál som sa už dvakrát tu na blogu vybral, oba razy do Veľkej Fatry. Tentoraz pre zmenu je to napravo, do Nízkych Tatier, cez Kozí chrbát a Hiadeľské sedlo dole do Korytnice. pokračovanie článku
V sobotu bol 39. okresný výstup na Panošinu, k pamätníku neznámeho bojovníka, ktorý tu padol v čase SNP. Výstup každoročne organizuje obec Lipovec a KST Lipovec. Panošina je kopec v Krivánskej Malej Fatre, vysoký 1022 m n. m. Stretnutie sa konalo pri pomníku Neznámeho bojovníka vo výške 920 m n. m. V období SNP tu prebiehali urputné boje.
Na vlastnej Panošinej nie je priestor pre to množstvo turistov, ktorí sa týchto podujatí zúčastňujú. Aj tento rok to bolo hromadné podujatie, ktorého sa zúčastnili aj mnohé rodiny. Ja som si po skončení stretnutia doprial aj nejaké tie dodatky. Veď čože je to už len za kóta - 920? pokračovanie článku
Z Donovál dole do Motyčiek a odtiaľ napravo (opr. po upozornení) po starej hradskej cez sedlo Veľký Šturec do Revúcej som už v jednom mojom článku spomínal, teraz je na rade z Donovál hneď naľavo do Revúcej cez Zvolen. pokračovanie článku
Včera sme sa krásnou Prosieckou dolinou dostali hore ku Veľkému Borovému, dnes sa pustíme dole Kvačianskou dolinou cez Oblazy, kde sú obnovené vodou poháňané zariadenia, známe všeobecne pod názvom Mlyny Oblazy, do Kvačian. pokračovanie článku
Ešte vlani pri výstupe filatelistov na Choč sa ma kamarát z Piešťan spýtal, či by som s ním nešiel pozrieť vodné mlyny do Kvačianskej doliny. Pretože som tam bol pár dní predtým, navrhol som mu nasledujúce leto.
Prišlo nasledujúce leto a tak minulú sobotu sme sa tam dvaja sedemdesiatnici vybrali. Počasie vynikajúce, v druhej polovici týždňa sa veľmi zlepšilo, ale bol to posledný krásny deň. V sobotu chodí z Mikuláša na Veľké Borové od rýchlika taký fajn "turistický autobus", ktorý v iné dni nechodí. V pracovné dni by sme museli v Mikuláši čakať na autobus o vyše dve hodiny dlhšie, takto sme stihli ešte aj posledný autobus z Kvačian od ústia doliny k rýchliku, inak by sme museli šlapať peši naviac niekoľko km na kvačiansku križovatku s hlavnou cestou, spájajúcou Liptov a Oravu. pokračovanie článku
Sobota - turistická akcia Chodníkom Jána Vaňu. Veľká Fatra: autobus Žabokreky - Dolný Borišov, ďalej peši Balcierovo - chata pod Borišovom - (Borišov 1510) - Ploská 1536 - Chyžky (Kyšky) - Dolný Borišov, autobus Žabokreky. Výstup venovaný pamiatke Jána Vaňu, občana Žabokriek, ktorý ako 24-ročný padol vo Veľkej Fatre v čase SNP v boji za slobodu. Bol to už 38. ročník výstupu, ktorý organizujú KST Žabokreky spolu s obcou. pokračovanie článku
Od rána krásny deň a my, dvaja sedemdesiatnici, sme sa vybrali k prečerpávacej nádrži Čierny Váh. Hoci k priehrade vedie normálna hradská z Kráľovej Lehoty do Štrby alebo Vikartoviec, peši po ceste je to zovšade dosť ďaleko a predsa len kráčať po hradskej nie je bohviečo. Tak sme zvolili inú trasu - do Východnej vlakom, odtiaľ hore lesnou cestou na hornú nádrž a potom dole lesom k Čiernemu Váhu. Na turistickej mape, ktorá nedávno vyšla v Pravde, je z Východnej modrá čiara k dolnej elektrárni a bodko-čiarkovaná lyžiarska bežecká trasa k hornej nádrži. My sme sa vybrali po lyžiarskej trase lesnými cestami, len na konci sme ju opustili a pustili sme sa kolmo hore cez les. Pri nádrži sme videli aj zopár návštevníkov, ktorí tam prišli na autách. Od nádrže kolmo dole k Váhu, kde sme narazili na násyp starej lesnej železničky a po ňom sme sa dostali do Svarína a odtiaľ po hradskej ku vlaku do Kráľovej Lehoty. K dolnej nádrži sme sa nedostali, ale pre nás bola hlavnou horná nádrž, aj kvôli tomu, že od nej sú krásne výhľady na všetky strany, na Vysoké i Nízke Tatry i ich podnožie. pokračovanie článku
V pondelok podvečer prišiel kamarát, s ktorým jeden deň v týždni, obyčajne v utorok, chodíme brigádovať na jeho chalupu do Osady, že zajtra nejdeme, lebo ide s manželkou pred operáciou po doktoroch, ale večer na pivo pôjdeme. Tak som rýchlo hľadal náhradný program na utorok.
Roztvoriť turistickú mapu Nízkych Tatier a hľadať niečo vhodné, ale pritom kátke, aby sa stihlo aj večerné pivo. A našiel som akýsi kopec Pusté (1501) nad Demänovskou jaskyňou slobody. Tá krátka a nevysoká túra človeka neunaví tak, aby na druhý deň nezvládol presun z Východnej do Kráľovej Lehoty krížom cez kopce popri hornej nádrži prečerpávacej elektrárne Čierny Váh, na ktorom sme sa už predtým dohodli s ďalším kamarátom a nechcel som to odvolávať. pokračovanie článku
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota:*** *** "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" *** *** ***** Krásy Slovenska propagujem i tu: ***** už uzavretá stránka - http://fotki.yandex.ru/users/jan-urda/ stále živá stránka - http://fotki.yandex.ru/users/jujuju40/
jan.urdagmail.com
