* * *
Človek pri prehliadke skanzenu obdivuje zručnosť a praktickosť našich predkov, ich spätosť s prírodou.
Ale už nasleduje prechádzka po skanzene:
Najprv zopár pohľadov na severnú časť Múzea slovenskej dediny len tak spoza plota
Pri vstupe do Jahodníckych hájov nás vítalo čierne mačiatko. Prejsť hájikom a sme v skanzene
Krásna oravská horáreň, v ktorej sídli vedenie skanzenu
Renesančno-barokový jednoloďový drevený kostolík
z Rudna v Turci s nádherným interiérom
Interiér kostolíka s krásnou výmaľbou a drevorezbami - oltár, kanceľ, steny, strop...
Vrátil som sa do detstva, keď som chcel byť farárom a prihovárať sa ľuďom z kancľa, ale takého jednoduchého, nie takto vycifrovaného, len s obyčajným bielym ľanovým obrusom, na ktorom by stálo modrým vyšité: "Hrad prepevný jest Pán Bůh náš..."
Oravská krčma v plnej kráse. Nikdy nelákalo stať sa krčmárom, ani hostinským, ani šenkárom...
Dvaja ex-VIP-blogeri v rázovitej oravskej krčme
Zo starého krámu dýcha vôňa minulosti, priam cítite tú zmes vône starej cigorky, korenia, cukríkov, octu, vitella, muchopapiek, dohánu... A predávali tam aj také nádherné rôznofarebné ligotavé hlinené guľky
Jednotriedna stará dedinská škola s tabuľou v jednom kúte, lavórom a krčahom vody v druhom, lavicami rôznej veľkosti pre menšie a väčšie deti s kalamármi na atrament, drevenou naolejovanou dlážkou a na hrade zavesenou petrolejkou. V podobnej školskej lavici som po štvrtú triedu sedával aj ja, akurát že škola nebola jednotriedna
V hornooravskej dedine a za dedinou plno svätých
Filagória z horného Turca
Usadlosť niekoľkých domov s hospodárskymi stavbami
Robustné drevenice, delené nielen priečne, ale aj pozdĺžne. Niektoré z otesaných , iné z neotesaných kmeňov stromov
Dreveničky ako z rozprávok starých materí, niektoré s podstením, iné bez podstenia, bez komínov, keď dym sa odvádzal len tak na povalu, kde sa údili zavesené šunky, klobásy, slanina, švankes
Murované domy, čiastočne podpivničené, niekde so samostatným vchodom do pivnice, inde s otvorom v kuchyni s padacími dverami
Ulica ako stvorená na večerné prechádzky mládencov s dievkami, harmonikárom a veselým spevom, výskaním a chichotom opačovaných dievok
Čiastočne poschodový dom nad komorou a s pavlačou
Celoposchodový dom s pavlačou po celej dĺžke smerom do dvora
Rôzne dedinské zvoničky
Oravské sýpky za dedinou - prízemné i poschodové
Vnútorné zariadenie izieb - jednoduchosť, účelnosť a precízne vypracovaný nábytok, konopná kolíska zavesená na hrade alebo hojdacia drevená kolíska, zrkadlo na prednej stene medzi oblokmi - jednoducho nádhera
Pec na pečenie chleba so sopúchom
Kuchynský "šporhelt" so zásobníkom na teplú vodu, triesky na rozkurovanie však nevidno
Jednoduché krosná na tkanie domáceho plátna a handričkových pokrovcov
Kováčska vyhňa s náradím a malou pojazdnou vyhničkou
Uskladnené hospodárske stroje, niektoré len tak na ručný pohon
Gazdovské náradie - truhla na žito, drevené korytá na zakáľačku, cep na mlátenie, drevené vidly, drevené hrable a drevená lopata na obilie, džberka na dojenie mlieka, košík na seno, košík na zemiaky...
Krásna brička s listovými pružinami akoby čakala len na to, kým do nej zapriahnu vymašličkované rozprávkové tátoše a pôjdu na nej pre nevestu
Pri dedinskej studni
Hospodársky dvor výzdobou pripravený na popoludňajšiu svadobnú hostinu, ktorá sa v tú sobotu konala v týchto priestoroch po svadobnom obrade v kostolíku
Skanzen bez života - to by nebolo ono. Na tomto dvore je zajačinec plný zajacov
Len hlava trčí koníkovi z konice, za ňou z druhej konice hlava druhého, väčšieho koníka, ale pohladkanie koníka sa vnučkám veľmi rátalo. A nakoniec sa odvážili ponúknuť ho cukríkom, vzal si ho z dlane a bolo počuť, ako ho chrúma zubami
Aj kozička bola prítulná. Spočiatku sa síce hanbila, okúňala sa, ale potom predsa len si vzala trávičku z rúk vnučiek
Ovce so svojimi spiežovcami boli zaujímavým objektom obdivu detí* * * Napriek tomu, že výpovedná hodnota týchto objektov je veľká, zaujímavé by bolo vypočuť si ich vlastné rozprávanie o tom, čo všetko sa v ich útrobách za to obdobie odohralo: pôrody za asistencie dedinskej baby, svadby a svadobné hostiny, úmrtia a kary, denné radosti a starosti obyvateľov... Veď kedysi ten život bol úplne iný ako je dnes. Prešli rôznymi spoločenskými zriadeniami, dvoma svetovými vojnami, takže veľmi zaujímavých spomienok by bolo neúrekom. *
Ak budete niekedy mať v Martine viac voľného času, vrelo Vám odporúčam navštíviť Múzeum slovenskej dediny na okraji Martina v Jahodníckych hájoch. Hoci sú tu sústredené objekty len z pár regiónov Slovenska, v iných regiónoch sa to veľmi neodlišovalo od týchto. Mne to tiež pripomína môj rodný kraj, môj rodný dom v Novohrade na juhu, drevenicu ohádzanú vrstvou hliny, obielenú vápnom nebovo-modrej farby, v prednej časti pokrytú šindľom, v zadnej nad komorou snopmi cepmi vymlátenej slamy. Naozaj to stojí za to, prejsť sa po tomto skanzene, pokochať sa tou krásou. Najmä pre mladú generáciu je to žriedlo poznania našej ani nie tak dávnej minulosti.
Jednoducho: Pastva pre oči - pohladenie pre dušu.
P.S.: V článku sú použité so súhlasom autorky aj fotografie Blanky Ulaherovej