Národný cintorín v Martine - 1

11.12.2007 o 10:02 | Karma článku: 10.44 | Prečítané  26144-krát

Národný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka s výnimočným postavením medzi ďalšími pamiatkami Martina či Slovenska. Sú tam uložení na večnom odpočinku mnohí významní predstavitelia nášho národa z rôznych oblastí života: kultúrnej, politickej, spoločenskej... Kedysi dávno cintoríny bývali umiestené pri kostoloch. Tak to bolo aj v Martine, kde mestský cintorín bol priamo naprostred mesta. V r. 1778 z hygienických dôvodov Uhorskou miestodržiteľskou radou vyšlo nariadenie, že cintoríny musia byť umiestené za obcami. Martinský mestský cintorín bol premiestený len o niekoľko desiatok metrov od pôvodného cintorína asi v r. 1797. Prvým, kto bol pochovaný na novom cintoríne, bol Ján Lauček, možno predok nášho blogera Petra. Pochovávali tu vedľa seba evanjelikov i katolíkov. Bol akýmsi ústredným cintorínom pre širšie okolie, kde si vlastné cintoríny založili neskoršie. Slávu martinského cintorína založil Karol Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej, martinský evanjelický farár. Dovtedy bol cintorín len miestom odpočinku významných, menej významných či bezvýznamných martinských občanov. Týmto sa stal cintorínom celonárodného významu. A teraz Vás pozývam poprechádzať sa po martinskom cintoríne.

Národný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka, posledné miesto odpočinku mnohých veľkých SlovákovNárodný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka, posledné miesto odpočinku mnohých veľkých Slovákov

* * *
Karola Kuzmányho, ktorý pôsobil v Martine, tu pochovali 16. 8. 1866 ako prvého veľkého národovca. Pohreb sa stal doslova národnou manifestáciou, veď Martin a jeho okolie boli v tých časoch centrom slovenského národného života. Na mnohých náhrobkoch môžeme čítať nápis Вечная память.

Od tých čias sa martinský cintorín stal nielen martinským, ale celonárodným. Sú tu pochovaní mnohí významní predstavitelia slovenského národného života. V článku nie je možné ukázať hroby všetkých, ktorí by si to zaslúžili. Niekto môže namietať, že v tom výbere nemá byť ten alebo onen a zas iný tam chýba. Je to vec názoru a kapacity článku.

*


Lipová aleja pri vchode do cintorína


Centrálny pomník s citátom z Hviezdoslava


Hrobka rodiny Kuzmányovcov (Karol, 1806-1866, jeho manželka Karolína
a dcéry Ľudmila Augusta a Flóra)


Janko KRÁĽ, 1822-1876, básnik


Ján KALINČIAK, 1822-1871, spisovateľ


Samo CZAMBEL, 1856-1909, jazykovedec


Štefan Marko DAXNER, 1822-1892, publicista, ideológ národného hnutia,
autor Memoranda národa slovenského


Ján FRANCISCI-RIMAVSKÝ, 1822-1905, politik, spisovateľ, redaktor


Mikuláš Štefan FERIENČÍK, 1825-1881, novinár a spisovateľ


Ján KADAVÝ, 1810-1883, osvetový pracovník, vydavateľ a hudobný skladateľ


Pavol MUDROŇ, 1835-1914, predstaviteľ slovenského národného hnutia


Andrej HALAŠA, 1852-1913, národný a kultúrny pracovník


Svetozár HURBAN-VAJANSKÝ, 1847-1916, redaktor, spisovateľ, literárny kritik,
ideológ a organizátor národného hnutia


Martin KUKUČÍN, 1860-1928, spisovateľ


Viliam PAULÍNY-TÓTH, 1826-1877, spisovateľ, novinár, politik, podpredseda MS


Ambro PIETOR, 1843-1906, novinár, národný pracovník


Elena MRÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ, 1855-1939, spisovateľka
a priekopníčka národného ženského hnutia


Jozef ŠKULTÉTY, 1853-1948, literárny vedec, redaktor, publicista, jazykovedec,
správca MS


Andrej KMEŤ, 1841-1908, ľudovýchovný pracovník, zberateľ
a organizátor vedeckého života


Ján MELIČKO, 1846-1926, učiteľ a hudobný skladateľ


Izabela TEXTORISOVÁ, 1866-1949, významná botanička


Matúš DULA, 1846-1926, politik, predsedal zasadnutiu pri prijatí Martinskej deklarácie


Jozef KOHÚT, 1838-1915, organizátor hasičského hnutia


Miloslav SCHMIDT, 1881-1934, organizátor hasičského hnutia


Jaroslav VLČEK, 1860-1930, literárny historik, univerzitný profesor, správca MS

Literatúra: Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine, Pomníky a osobnosti, MS, 2007


Nasleduje pokračovanie

 

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 22:48

Matikainena mrzia diváci. Slovan prehral s najslabším Amurom 1:3

Góly Slovanu strelili aj Michel Miklík a Marcel Haščák.

TECH.SME.SK

Vesmírna loď pre turistov pri teste havarovala, o rok chcela lietať komerčne

Druhá nehoda súkromného vesmírneho stroja za týždeň môže spochybniť budúcnosť vesmírneho turizmu.

ZAHRANIČIE

Pražskou primátorkou bude Slovenka Adriana Krnáčová

Slovenka bude na magistráte bojovať proti korupcii, češtinu sa ešte musí doučiť.


Už ste čítali?