Jediný na Slovensku

Autor: Ján Urda | 17.5.2011 o 10:01 | Karma článku: 13,78 | Prečítané:  4057x

Už asi rok často chodím do Liptovskej Osady. Kamarát tam upravuje drevenicu, takže každý týždeň jeden deň si to ta spolu nasmerujeme. Cez deň brigáda a večer si sadneme doma do našej obľúbenej krčmy na dve pivá. Krásny kraj je tá dolina s ťažkým životom ľudí. Z jednej strany Veľká Fatra, z druhej Nízke Tatry. Vyberajte si, čo sa Vám viac páči, obe pohoria nádherné, jedno krajšie ako druhé. Tak teda Liptovská Osada. Keď idete z Ružomberka na Bystricu, z Osady najprv popod bralo odbočka naľavo do Lúžnej v Tatrách, potom napravo po starej ceste do Revúc vo Fatre a priamo sa dostanete po novej ceste do Korytnice a na Donovaly. Dedinka v údolí, červené strechy a dva kostoly. Jeden štandardný, aké nájdete takmer v každej dedine, druhý trochu netypický. Ten prvý - katolícky - je národnou kultúrnou pamiatkou, ten druhý, netypický ma hneď na prvý pohľad zaujal. Jednak svojou architektúrou, jednak kalichom nad vchodom a dvomi na veži. A svojou ošarpanosťou. Zaujímavý osud oboch kostolov je spojený s osobou farára Jána Matťašovského. V širšej verejnosti je málo známa cirkevná vzbura Osaďanov proti biskupovi v polovici prvej polovice minulého storočia. Tu je jej história.

*

Ten netypický osadský kostol je slovenskou raritou: je jediným kostolom Cirkvi českolovenskej husitskej na Slovensku (ďalej len CČSH). A má svoju veľmi zaujímavú históriu.

Najprv v skratke história CČSH: Cirkev československá (CČS), predchodkyňa CČSH, vznikla v vČechách hneď po vzniku Československej republiky na prelome rokov 1919 a 1920 odštiepením sa od rímsko-katolíckej cirkvi. Bohoslužby RKC sa konali v latinskom jazyku, mnohých českých farárov, najmä mladších, to preto neuspokojovalo a na Vianoce 1919 mnohí konali bohoslužby už v češtine (inak, história im dala za pravdu, veď teraz aj bohoslužby RKC prebiehajú v národných jazykoch, nie v latinčine). Nespokojní vytvorili samostatnú cirkev CČS. Mladý československý štát podporoval jej vznik, lebo v Čechách RKC bola za R-U oporou Habsburgovcov a Habsburgovci boli oporou RKC. Hlásala sa preto zásada: "Preč od Viedne, preč od Ríma". Po rozpade ČSR a vzniku Protektorátu ČaM a Slovenskej republiky v protektoráte CČS pokračovala v činnosti pod novým názvom ako Cirkev českomoravská, na Slovensku bola zakázaná ako protištátna a jej majetok zrekvirovaný. Svoju činnosť obnovila po oslobodení v r. 1945 a v r. 1971 bola premenovaná na CČSH.
A teraz už k Liptovskej Osade: Osada bola údajne vždy katolícka, aj v čase reformácie, keď napr. aj neskoršia bašta katolicizmu, Ružomberok, bol evanjelický. Po 1. sv. vojne nastúpil za farára do Osady Ján Matťašovský, rodák zo Šariša (Soľnohradu). V priebehu celej vojny bol vojenským poľným kurátom. Hneď po nástupe do Osady sa s chuťou pustil do práce. Bol stratégom i taktikom, po novom manažérom, nie však diplomatom. Prvou akciou nového farára bola zbierka na zakúpenie zvona, lebo počas vojny im ho štát zrekviroval, ďalšou akciou menšia úprava fary. Pustil sa aj do prestavby pôvodného jednoloďového kostola, ktorý už kapacitne nestačil, na trojloďový, pričom nové lode tvorili s pôvodnou loďou kríž. Začal aj s prestavbou druhej budovy cirkevnej katolíckej školy. Ďalšie jeho akcie: oprava dreveného kostolíka v Korytnici a vily RKC v kúpeľnom areáli. Súčasne bol predsedom potravinového a úverového spolku v dedine, učil na škole, bol členom obecnej rady. Všestranne aktívny. Na tieto investičné akcie zháňal prostriedky, kde sa len dalo: na diecéze, na ministerstve, od patróna (mimochodom patrónom boli štátne lesy a prispievali na činnosť nemalou čiastkou), zbierkou od občanov, pôžičkami i predajom rodičovského majetku. Napr. zdroje na prestavbu kostola: ministerstvo - 60 tis. Kč, patrón - Štátne lesy - 21 tis. Kč, zbierka od veriacich - 40 tis. Kč. (Ako vidno, aj za 1. ČSR vládol klientelizmus - ako vidno aj z príspevku ministerstva, ktoré bolo pod palcom agrárnej strany - ministrom agrárnik M. Hodža.) Zaujímavosťou je, že ku schváleniu farára i k ďalším cirkevným záležitostiam sa vyjadroval okrem farníkov aj patrón - štátne lesy, ktorého stanovisko malo najväčšiu váhu. Biskup musel brať ohľad na ich stanoviská. Matťašovský si toho zobral na svoje plecia veľa a časom mu to všetko prerástlo cez hlavu. Farári obyčajne nebývajú dobrými účtovníkmi. Ani okresní predstavitelia RKC mu pritom nepriali.
Takto sa dostal do nepriazne a do sporu aj s diecéznym biskupom Jánom Vojtaššákom. Dobrým vzťahom neprospelo ani to, že farár Matťašovský bol lídrom agrárnej strany v dedine, biskup Vojtaššák bol v ľudovej strane. Slovenské katolícke duchovenstvo bolo organizované v "Kňažskej rade" na čele s Hlinkom a inklinovalo samozrejme k ľudovej strane, Mattašovský to ako agrárnik odmietal. Postaviť sa v tom čase ako duchovný proti Hlinkovi znamenalo cirkevnú samovraždu. Po dlhotrvajúcej roztržke a ostrej výmene názorov ho biskup na začiatku r. 1925 pozbavil miesta. Avšak osadskí farníci tvrdo stáli za Matťašovským. Dokonca sa postavili i proti žandárom. Darmo zástupcovia obce protestovali na diecéze, zbytočne cestovali za biskupom. Keď prišiel nový farár, musel sa ubytovať najprv v susednej Lúžnej a potom, keď prišiel do sporu s lúžnianskym farárom, v Osade v krčme. Nového farára neuznával ani patrón a nepridelil mu 50 m3 "deputátneho" dreva, ktoré si farár musel vymáhať až súdnou cestou. Ani na faru, ani do kostola ho farníci nepustili, nemohol vykonávať svoje poslanie, bohoslužby si v kostole slúžili farníci bez farára sami, takisto i pohreby, svadby... Došlo aj k vzájomným bitkám medzi dvoma tábormi, dokonca so sekerami v kostole. V Osade neplatilo to známe hlásané: "Dedina - jedna rodina". To bola vyslovená cirkevná vzbura proti biskupovi Vojtaššákovi. Nového farára potom i biskup dočasne odvolal. Ale biskup si svoje predsa len presadil aj súdnou cestou. Na súdy tlačil aj ružomberský farár Hlinka. Ján Matťašovský na truc potom prestúpil do CČS a založil v dedine jej farnosť. O jeho obľúbenosti medzi farníkmi svedčí aj to, že väčšina z nich išla za ním a prestúpila tiež k CČS (zaujímavé: ostali naďalej katolíkmi, keďže boli pokrstení ako katolíci, alebo už boli údmi inej cirkvi?).
O napätej situácii v dedine svedčí interpelácia poslancov v Národnom zhromaždení ČSR a zápis o nej z archívu: interplácia poslancov - http://www.psp.cz/cgi-bin/ascii/eknih/1925ns/ps/tisky/t0331_00.htm a odpoveď min. predsedu - http://www.psp.cz/cgi-bin/ascii/eknih/1925ns/ps/tisky/t0808_01.htm
Dedina bola rozdelená na dva nepriateľské tábory a vzťahy v dedine sa veľmi vyostrili. K tomu prispel aj Matťašovského nástupca. Svedčí o tom napr. aj táto skutočnosť: obec založila nový cintorín, pretože starý už nestačil. Jeden bol katolícky, druhý obecný. Keď zomrela istá starenka-príslušníčka CČS, podľa jej priania ju pochovával k nebohému manželovi farár CČS. Jej manžel zomrel dávnejšie pred vznikom CČS a bol preto pochovaný na katolíckom cintoríne. Voči pochovávaniu starenky na katolíckom cintoríne katolícky farár ostro protestoval a na okresnom úrade v Ružomberku presadil jej exhumáciu a nebohú museli vybrať z hrobu a pochovať na obecnom cintoríne. Bol to vrcholne necitlivý prístup od farára.
V r. 1929-1930 bol postavený zo štátnych zdrojovkostol CČS. Matťašovský neľutoval čas ani vlastné prostriedky, pretože po pozbavení farárstva nemal pravidelný príjem. Matťašovský zasial semä CČS v Osade, ale zberu úrody -otvorenia kostola- sa už v Osade nedočkal. Hoci pre CČS bol na Slovensku najväčším prínosom, nezachovala sa k nemu ani táto cirkev férovo. Neprijala ho tak, ako by si za svoje zásluhy zaslúžil. Musel odísť do Ameriky, kde aj zomrel.
Aj ďalší osud kostola je zaujímavý: Po rozpade ČSR bola na Slovensku CČS zakázaná uznesením vlády začiatkom apríla 1939. V Osade však už 17.3. bol farár CČS na obecnom zastupiteľstve vyzvaný na ukončenie činnosti a prechod aj s cirkevníkmi ku katolíkom. Za vojnovej republiky bola CČS úplne zdecimovaná zákazom činnosti a vysťahovaním občanov českej národnosti z republiky. V predvojnovom rozsahu sa ju už na Slovensku nepodarilo nikdy obnoviť. Za oslobodzovacích bojov mali Nemci na veži ako na najvyššom mieste v dedine guľometné hniezdo. Po oslobodení a založení družstva mali tam družstevníci sklad. Na kostol si potom robila zálusk aj obec, chceli tam zriadiť múzeum sakrálneho insitného umenia, galériu a kvôli dobrej akustike poriadať koncerty, výstavy a pod. Kostol však bol navrátený CČSH, avšak od výstavby nebol opravovaný a stále chátra. A podľa toho aj vyzerá. V súčasnom stave je prakticky nepoužívateľný.
Zaujímavosťou je, že podľa http://www.ccsh.cz/no.php?obec=316 sa tam majú konať pravidelné bohoslužby CČSH. Bol som zvedavý, ako v kostole v takom stave môžu prebiehať, ale zbytočne som tam po dve nedele cestoval, bohoslužby sa nekonali ani raz. Ani podľa obyvateľov dediny, u ktorých som sa informoval, sa v dedine žiadne bohoslužby CČSH nekonajú. Dokonca ani bohoslužba na druhom mieste, uvedenom na tejto stránke, v Martine-Priekope, sa v tam uvedenom termíne nekonali. Aj tam som sa bol dvakrát pozrieť, chcel som sa stretnúť aj s farárom.

Najnovšie informácie: Keď som e-mailom zaslal tento článok na posúdenie farárovi CČSH v NVÚ, okamžite reagoval na môj e-mail civilný farár, s ktorým som sa dávno chcel stretnúť. Ozval sa mi s výhradami a dostal som aj doplňujúce informácie: CČSH kúpila v Bratislave pozemok, na ktorom plánuje postaviť druhý kostol na Slovensku. Po jeho výstavbe plánuje pustiť sa do opravy kostola v Osade. Bohoslužby CČSH v Martine sa konajú na inom mieste, nie v Priekope, ale priamo v centre Martina. Miestnosť na bohoslužby má však kapacitu najviac 10 stoličiek. V ostatnú nedeľu za dáždika a vetríka som tam bol tiež zbytočne, bohoslužby sa údajne konali kdesi na chalupe.

Pozn.: Mnohé dostupné informácie (novinové správy, záznamy cirkevných kroník, záznamy obce...) sú zamerané jednostranne podľa toho, na ktorej strane stojí autor.

*

Toľko k histórii a súčasnosti a teraz zopár fotografií:


Kamarátova chalupa, na ktorú chodíme jeden deň v týždni.
V pozadí je katolícky kostol - národná kultúra pamiatka.
Husitský kostol je len 50 m naľavo od chalupy.
.

Pohľad na Liptovskú Osadu z liptovskolúžňanskej strany.
Vľavo kostol CČSH, vpravo kostol RKC.
.

Pohľad na Liptovskú Osadu z liptovskorevúckej strany.
Vľavo kostol RKC, vpravo kostol CČSH.

.

Kostol RKC - národná kultúrna pamiatka.
Po jeho krajoch sú kolmo pristavané bočné lode.
Budova napravo je fara, naľavo prvá budova cirkevnej katolíckej školy,
v ktorej je teraz dom opatrovateľskej služby.
*

Kostol CČSH, ktorý na prvý pohľad upútal moju pozornosť
.

Kalich nad vchodom do kostola
.

Aj na veži sú umiestené dva kalichy, ten vyššie pod dvojkrížom
.

.

Vchod do kostola zboku
.

.

Bočný pohľad
.

.

Zadný pohľad
.

.

.

Vonkajšie pohľady na kostol zo všetkých strán
Do vnútra kostola som sa nedostal, v Osade kľúč nie je k dispozícii
.

Tabuľa na fare CČSH.
V spodnej časti budovy je obchod, horná časť je prázdna
*

Modlitebňa evanjelickej cirkvi a. v. v Martine-Priekope,
kde sa majú konať bohoslužby CČSH
.

Keď niekedy budete mať cestu cez Osadu, pozrite si túto zaujímavú stavbu s ešte zaujímavejšou históriou. Stojí v centre obce hneď pri ceste na Donovaly. V každom prípade je jeho história veľmi zaujímavá.

Článok som pripravoval a podklady preň zháňal, kde sa len dalo takmer rok, až pred mesiacom som objavil dole uvedenú brožúrku V. Húšťavu, v ktorej sú uvedené mnohé podrobnosti.

Zaujímavá história kostola Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade i celej osadskej farnosti.

*


Odkazy:
http://www.liptovskaosada.sk/historia.htm
Viktor Húšťava-Barát: Príspevok k cirkevným dejinám Liptovskej Osady s ohľadom na Cirkev československú husitskú, MO MS v Liptovskej Osade, 2009

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?