Prídem do Humenného, plenér sa konal v amfiteátri. Nevedel som, koľkí sa akcie zúčastnia a už vôbec nie, kto to bude. A tam nájdem tropch starých známych rezbárov - dvoch z Hornej Oravy a jedného z dolného Liptova: Stanislava Ondríka z Tvrdošína, Jána Šeligu z Hruštína a Alberta Šimráka z Ružomberka-Bieleho Potoka.
Chlapci začali v pondelok a v utorok predpoludním, keď som sa na nich bol pozrieť, už dosť pokročili.

*


Slnko vychádza nad Liptovskou Marou
.

Za týmto kaštieľom je amfiteáter,
kde v príjemnom chládku pod stromami za veľkej horúčavy chlapci pracovali
.

To sú traja rezbári (sprava) Stanislav Ondrík, Ján Šeliga a Albert Šimrák
v rozhovore s pracovníčkou MsKS Tatianou Hájnikovou
.

Ondrík pri práci
.

Šeliga pri práci
.

Šimrák pi práci
.

.

.

.

.

.

Na hrubé opracovanie rezbári používajú motorovú pílu
.
Porozprával som sa s nimi, poobdivoval, koľko toho už stihli urobiť
a vybral som sa popozerať trocha aj po meste

Renesančný kaštieľ, kde je umiestené Vihorlatské múzeum
.

.

.

Park pred kaštieľom
.

Nádvorie kaštieľa
.
.
Sochy pri vstupe na nádvorí kaštieľa


*

V piatok som sa znova vybral do Humenného za priateľmi rezbármi


Takto vyzeralo zahmlené ráno cestou.
Dlho sa neukazovalo žiadne slnko
.
Chlapci od utorka dokončili po jednom diele,
teraz robili dokončovacie práce na druhom

.

.

.

.

Tu sú už hotové diela:
svätý od Stanislava Ondríka, svätá od Alberta Šimráka
a jezuliatko od Jána Šeligu
.

.

.

.

Sochy sú z čerstvo spíleného lipového dreva,
ktoré pri schnutí pracuje a nastáva pnutie,
ktoré má za následok vznik nepravidelných prasklín.
Aby sa tie praskliny neobjavili na exponovaných miestach,
vytvorením zárezov sa reguluje ich umiestenie vzadu
.

.

.

.

Detail hlavy svätice
.

Detail hlavy svätca
.

Výsledky týždennej práce
(chýbajú tu ešte anjeli s trúbkami)
.

.

A tu sú spolu tvorcovia s výsledkami ich práce
.

Z takýchto surových lipových kmeňov vznikli tie sochárske diela.
Tu je ešte malý čerstvý výhonok, ktorý ešte nestačil ani zvädnúť

.

Rozlúčil som sa s priateľmi, veď začiatkom septembra sa tu znova zídu,
aby pokračovali na ďalších dielach.
V septembri sa teda znova vyberiem do Humenného.
Po rozlúčke s mládencamil som sa zas vybral popozerať sa po meste.
V mestee viacero zaujímavostí, teraz som si pozrel okrem mesta
dve z nich
.

.

.

.

Národná kultúrna pamiatka
- gotický rímsko-katolícky kostol, údajne najvýchodnejšia gotická stavba v Európe
.

A dozvedel som sa, že týždeň pred týmto plenérom rezbárov
sa v humenskom skanzene konal medzinárodný plenér
rezbárov a insitných umelcov.
Navštívil som aj Vihorlatské múzeum v prírode - skanzen,
ktorému venujem samostatný článok


.