Kľak so snehom

Autor: Ján Urda | 11.10.2011 o 10:01 | (upravené 11.10.2011 o 18:15) Karma článku: 9,15 | Prečítané:  1813x

Sobotu som už dávno mal vyhradenú na výstup na Kľak. Ten malofatranský, lebo v Turci máme na opačnom konci aj Kľak veľkofatranský. Teda ten nad Vríckom a výstup naň z Vrícka. Plánoval ho v ročnom turistickom pláne turčianskych turistov KST z Kláštora pod Znievom. Ale čo čert nechcel, na koniec týždňa predpoveď mrcha počasia, v piatok boli dažde, na sobotu taká istá predpoveď... Takže Kláštorčania výstup v piatok odvolali. Nevedel som o tom, tak do Vrícka som sa v sobotu ráno vybral. A na Kľak tiež.

Vo štvrtok som bol na pravidelnej štvrťročnej kontrole s ľavou nohou, ktorá po úplnej zlomenine puchne, tŕpne, svrbí a celkove akoby bola cudzia, a doktor mi hovorí, že by som sa mal viac pohybovať. Takže asi toho pohybu potrebujem viac, ako ho mám, inak...
Ale k výstupu. Podozrivé mi bolo, že z Martina do Kláštora, kde sa prestupovalo na autobus do Vrícka, som bol jediný turista, ale možno ďalší išli autami kvôli zlému spiatočnému spoju. Keď však ani v Kláštore nenastúpil žiaden turista do Vrícka a v celom autobuse z Kláštora do Vrícka som bol sám s vodičom a ten mi nevedel nič povedať o výstupe, tak to už bolo na zamyslenie. Vystúpim na konečnej vo Vrícku, tam žiadni turisti, len jedno auto s vodičom, nič viac.
Podídem k vodičovi auta, pozdravíme sa a spytujem sa ho na výstup a on, že výstup včera odvolali. Čo teraz: vrátiť sa domov, či predsa len na ten Kľak ísť? Len tak prenič-zanič sa predsa len nevzdám, keď som už tu. Veď čo doma s načatým dňom, sedieť za počítačom? Sprvu sa ukazovalo, že aj počasie sa umúdrilo a vyčasuje sa. Tak reku - ide sa hore, veď je to len kúsok. A vodič sa dokonca ponúkol, že ma na kúsku hore aj vyvezie. Ochotný vodič ma vyviezol až na rozcestie Bak, odkiaľ jedna trasa Vás dovedie k vodopádu a na Kľak, druhá do Vríčanského sedla. Z rozcestia Bak na Kľak je to už len 2 hodiny, taká menšia vychádzka.

*


Ochotný vodič Ľubomír. Keď sme sa potom cestou pustili do reči, zisili sme,
že sme dokonca v rôznych obdobiach pracovali u toho istého zamestnávateľa.
Keď som ja nastúpil, on už tam nebol, ale aj tak sme pospomínali niektorých známych:
Anky, Ferka, Zuzku, Zdena...
S úctou sme spomenuli najmä nebohého majstra Emila,
veľkého odborníka a dobrého človeka, ktorého zabil nezodpovedný vodič...
.

Až sem ma vyviezol ochotný Ľubomír,
odtiaľto k vodopádu a na Kľak je to už len na skok,
ako to vidno aj zo smerovníka
.

.

.

.

Pohľady na všetky strany, ale dole to nevyzeralo až tak zle, ako to bolo vyššie
.

Dokonca sa ukazovalo, že bude aj slniečko
.

Tu mi prišla do cesty táto salamandra.
Ochotne postála, kým som ju odfotil, len chvostíkom kývala,
potom sa pobrala ta het
.

Pohľad späť za výstupu: no nevyzerá to, že bude pekne?
A keď som bol pri vodopáde, na chvíľu sa naozaj aj slniečko ukázalo
medzi korunami stromov.
Reku, keď výjdem na cestu, tak si ho odfotím.
Vyšiel som na cestu, ale slniečko už bolo fuč
.

.

.

.

.

.

To je národná prírodná pamiatka (NPP), Kľacký vodopád (990 m),
jeden z piatich slovenských vodopádov, ktoré sú zapísané ako NPP.
Žiaľ, množstvom vody sa teraz veľmi chváliť nemohol,
takže tá jeho krása sa nedala úplne vychutnať
.

.

Potok trochu povyše vodopádu
.

Pár metrov nad vodopádom vo výške asi 1000 m to začalo:
sneh s dáždikom a vo vyšších polohách už len sneh bez dažďa
.

.

Nezvyklé obrázky: kvety a sneh spolu
.

.

.

Na otvorenom priestore k tomu pribudla aj hmla, ktorá v lese nebola
.

Snehom zanesené a primrznuté smerovníky som musel prácne očisťovať,
aby som ich mohol odfotiť
.

.

.

.

.

.

.

Tak to vyzeralo tesne pod vrcholom
.

NPP Kľak je križovatkou viacerých ciest,
dá sa naň vystúpiť zo všetkých strán a pokračovať ďalej takisto
.

Vrchol Kľaku, na ktorom som sa ocitol sám.
Aj guľovať by som sa guľoval prvým snehom, ale sám so sebou?
Ani do vrcholovej knihy nebol pár dní nikto zapísaný.
A ja som sa zapísal takými od zimy skľavenými prstami.
Pôvodný výstup mal pokračovať do Vríčanského sedla a odtiaľ dole do Vrícka,
ale nemusel som dlho rozmýšľať, aby som sa pustil aj dole po tej istej trase, čo hore.
Veď neboli žiadne výhľady na okolie
.

.

.

.

.

.

Malý vodopádik nad Kľackým vodopádom takmer bez vody
.

.

Cestou dole som sa znova zastavil pri vodopáde
.

.

.

Pomaly si idem dole, veď do odchodu autobusu mám eše takmer tri hodiny,
keď ma tu zrazu predbieha akýsi turista.
Dáme sa do reči - KST z Lieskovca pri Zvolene robili prechod Malou Fatrou cez Kľak.
Idú z druhej strany, kde ich vyviezol autobus, ktorý ich počká vo Vrícku.
Zvolenčan - tak znova spoločné témy, veď vo Zvolene som prežil najkrajšie roky,
porozprávali sme sa, do Vrícka prišiel prvý, autobus tam už čakal
.

Deravý peň
.

Potok nad Vríckom
.

Pekná drevenica v dedine
.

Reklamná tabuľa, ktorá nerobí veľkú česť.
Nie je zničená vandalmi, mapa je pod celým plexisklom,
ale aj to plexisklo je vyduté od niekoľkoročných slnečných páľav.
Z toho človek ani pri najlepšej vôli nemá dobrý pocit
.

Čo robiť, keď z Vrícka autobus išiel až o dve hodiny,
veď v dedine sa nedalo ani kde sadnúť. Krčmy zatvorené a
piť pivo z fľaše pred potravinami sa mi nevidelo veľmi vhodné
a ani som v tej zime naň veľmi nemal chuť,
pred obedom na návštevu známych tiež nebol vhodný čas,
medzi mníšky do kláštora tiež nie, tak som sa vybral do Kláštora peši touto dolinou
(pozor: je tu kláštor s malým "k" a Kláštor s veľkým "K")
.

Kdesi na tejto lúčke cestou hore som z autobusu zazrel pásť sa stádo jeleňov,
ale keď som sa peši vracal, tie už boli dávno fuč
.

.

Domy pod skalou v Kláštore-Lazanoch
.

Manželka ma síce presviedčala, že žiaden výstup nebude
a ja som jej sľúbil, že ak nebude, tak sa vrátim,
ale poznáte ten neodolateľný pocit, keď aj niečo veľmi chcete,
ale druhý pocit je predsa len silnejší a nedá sa mu odolať.
Tak aj ja som sa silne chcel vrátiť z Vrícka,
veď ešte cestou som vodičovi autobusu hovoril, že ak výstup nie je,
idem s ním späť, lebo sa hneď aj vracal do Martina,
ale keď som sa ocitol na tých známych miestach vo Vrícku,
predsa len ten druhý pocit bol silnejší a presvedčivejší.
Mal viac a lepších argumentov, a tie zavážili:-)
Moja stará mama hovorievala:
"Musaj" je veľký pán, ale "Nemusaj" ešte väčší!


Tak takýto výlet som absolvoval v sobotu.
Ani s medveďmi, o ktorých sa hovorí, že pod Kľakom sú,
som nemal možnosť stretnúť sa a odfotiť si ich


Keď som prišiel do Martina, v Martine svietilo slniečko
a nasledujúci deň, nedeľa, bol síce chladný, ale nádhený slnečný,
len končiare všetkých okolitých kopcov pokryté malou snehovou pokrývkou.


Vlani takto v polovici októbra to s tým počasím bolo ešte podstatne horšie.
Dve soboty po sebe som bol vo Vrátnej:
prvú sobotu nádherné slnečné počasie,
v druhú hrubá vrstva ťažkého mokrého snehu, pod ktorou sa lámali stromy.
A potom prišlo znova krásne počasie.


Tak aj teraz na sobotu pri výstupe z Fačkovského sedla na Kľak
a zostupe do Vrícka, ktorý poriada KST Slovenské Pravno,
bude opäť nádherné počasie


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?