Dedinka pod kopcom - Vlkolínec

Autor: Ján Urda | 9.2.2012 o 10:01 | (upravené 21.2.2012 o 15:29) Karma článku: 13,01 | Prečítané:  2492x

Rád sa potulujem po tom našom krásnom Slovensku. Po horách, dolinách, dedinách... Pozorujem život, rád prehodím pár slov s ľuďmi, takými bezprostrenými, vypočujem si ich názory... Veľmi rád chodím najmä do Vlkolínca, Podbiela, Zuberca, oboch Borových s Hutami, do  dedín Turčianskej záhradky... Do Vlkolínca každý rok niekoľkokrát v rôznych ročných obdobiach. V zime, keď je zavalený snehom, že aj mikrobus zastáva len na parkovisku pred dedinou, dnu sa neodváži a autám ešte dole v doline značka prikazuje namontovať reťaze. V lete, keď všetko okolo je rozzelenené. Na jar, keď pučia kvety na lúkach. V jeseni, keď príroda hrá všetkými farbami. Vlkolínec. Dedinka pod majestátnym vrchom Sidorovo, položená vo výške 918 m. Oficiálne mestská časť Ružomberka. S neporušenou dedinskou zástavbou, od r. 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vlkolínec - krásne zakomponovaná dedinka do nádherného podhorského prostredia. Pastva pre oči, liek na dušu. Pookrejem tu nielen tým, čo tu vidím, ale aj spomienkami na svoju mladosť, na svoje detstvo, ktoré som prežil v podobnom prostredí v dosť vzdialenom Novohrade. Veď som sa narodil (vtedy sa ešte deti rodili doma za asistencie obyčajnej dedinskej baby) v podobnej drevenici s hlinenou dlážkou a strechou pokrytou v prednej časti šindľom, v zadnej slamou a bez trčiaceho komína, ktorý ústil na povale. Obhádzanej zvonku i zvnútra hlinou a zvonka obielenej na svetlomodro. Jednoduchá drevenica s podstením vpredu od ulice a zboku od dvora s vchodom zo dvora do pitvora. Predná izba, trojgeneračná, slúžila súčasne ako kuchyňa, spálňa, obývačka, jedáleň i pekáreň s veľkou pecou na pečenie chleba, zadná slúžila ako komora na uskladnenie obilia a múky vo vreciach a v súseku, kapusty vo veľkej bočke, zemiakov pozakrývaných slamou, zeleniny zahrabanej v piesku... Och, ako len bolo dobre vylihovať hore za kochom na rozohriatej peci po pečení chleba. A ako len opojne rozvoniaval ten čerstvý okrúhly chlieb a chutila jeho ešte teplá chrumkavá kôrka alebo špeciálne zo zvyškov cesta upečený posúch pre deti. To boli pre nás zákusky. A stará mama, skôr, než načala chlieb, vždy ho najprv musela nožom prežehnať. Veď aj teraz, keď idem kúpiť chlieb, tak domov prídem, akoby ho na jednom konci obhrýzlo zo desať myší. A vo Vlkolínci sa mi to všetko premieta spolu s tou voľnosťou pohybu v krásnej okolitej prírode. Od skorej jari do neskorej jesene bosí, aj po strnisku. Celý chotár bol náš od rána do večera a ani mamy sa o nás netrápili tak, ako sa trápia teraz. Nemali sme počítače, veď v dedine zaviedli elektriku až niekedy v r. 1949. Mali sme však dostatok voľného pohybu. Ale to bolo podobne aj tu v Liptove. Kamarát zo spádovej Liptovskej Osady tiež spomína na zavedenie elektriny až v r. 1949. A to mala byť tá vysokopriemyselne vyvinutá republika. Áno, boli vyspelé oblasti a boli oblasti veľmi biedne, zastrčené pánu bohu za chrbtom. Tak ako je to aj teraz. História sa opakuje.

Zaspomínal som si, tak teraz už k tomu Vlkolíncu. Turistami v lete veľmi navštevovaný, v zime pomerne málo. Denne z Ružomberka dva mikrobusové spoje - jeden ráno, druhý popoludní. Turisti sa zväčša vyvezú hore autom asfaltkou Trlenskou dolinou, poprechádzajú sa  po dedine, poobzerajú, pofotia, a idú preč. Máloktorí  nich vedia, že kedysi cesta z Ružomberka do Vlkolínca viedla úplne inou trasou: v časti Ružomberka, zvanej Kosovo, odbočovala hore ku Krkavej skale a popod Sidorovo do dediny. Viem si dobre predstaviť, ako Vlkolínčani  v časoch, keď ta ešte nepremávali autobusy, v lete, v zime, za pekného počasia, ale i za nečasu, chodili peši do Ružomberka do kostola alebo na jarmok, prípadne na voze, ťahanom volmi. Ženy a deti od jari do jesene bosé, len na kraji mesta sa obuli, muži v bagančiach alebo čižmách, podpätky s podkovičkami alebo aspoň plieškami, podošvy podité klincami s veľkými hlavičkami-cvokmi. Teraz je to už tá bývalá cesta len turistickým chodníkom.

Ja sa obyčajne z Ružomberka vyveziem autobusom smerom na Donovaly, vystúpim pri odbočke na Vlkolínec a odtiaľ hore asfaltkou. Späť sa vraciam popri kostole popod Sidorovo a popri Krkavej skale, dole sa vydám buď naľavo popri starej vápenke na hlavnú cestu alebo napravo cez Kosovo na ružomberskú stanicu. Trochu si popreťahujem tie moje staré kosti, dobre padne taká prechádzka.

*

Ale poďme sa už konečne trocha aj prejsť a popozerať si to, to je záživnejšie


Pri ostatnej návšteve Vlkolínca som už takmer pri ústí odbočky na hlavnú cestu
stretol za sneženia túto mladú mamičku z Vlkolínca s kočíkom
.

Prameň hneď povyše rázcestia na Vlkolínec a Jazierce
.

Terasovité úzučké políčka, na ktorých sa tvrdo dorábalo živobytie.
Obrábanie polí ručné, mechanizácia žiadna, veď ani volský záprah sa na tie švíky nezmestil,
nieto ešte, aby sa tam mohol aj obracať
.
.
.

Dedinka učupená pod majestátnym Sidorovom, hore vpravo vlkolínske lúky s roztrúsenými senníkmi
.
.
Vstup do dediny lemujú krásne práce ľdových umelcov-rezbárov
.

Vartár na kraji dediny
.

.

.

Teraz je aspoň sneh na uliciach odhrnutý pluhom,
kedysi ani to nebolo
.

.

Priečne ulice neboli, takže nezahradené priechodné dvory nahrádzali aj ulice
k zadným domom
.

.

.

.

Pekné hlinou omietnuté a obielené rôznofarebne natreté domčeky ako zo škatuľky
.

Nepôvodný oblok, pôvodne boli len jedno- alebo dvojkrídlové malé obloky
kvôli menšej strate tepla
.

.
.
Domčeky učupené vedľa seba s uzavretými dvormi a medzierkami medzi domami
.

Otvorený priechodný dvor k zadnému domčeku
.

Najfotografovanejší objekt v dedine - dvojpodlažná drevená zvonička z r. 1770
.

.

.

Gazdovský dom, pobočka Liptovského múzea v Ružomberku -
predná izba, slúžiaca ako obytný priestor (kuchyňa, obývačka i spálňa),
zadná izba, slúžiaca ako dielnička na všetky ručné práce a
kôlňa s hospodárskymi strojmi.
Kedysi dedina bola prakticky sebestačná vo všetkom - jeden vedel to, druhý ono,
jeden mal voly, druhý hŕbu detí, ktoré robili miesto volov.
Peniaze takmer žiadne, ale veľmi rozšírený výmenný obchod,
kde platidlom bola i ľudská práca: za furmanku sa odpracovalo niekoľko dní
pri nárazových poľných prácach
.
.
Voda z potôčika, pretekajúceho prostriedkom dediny,
slúžila nielen na hospodárske účely, ale aj ako pitná pre obyvateľov.
Aj ja na svojich potulkách píjavam veľmi chutnú vodu z podobných zdrojov
a nemám z toho nikdy žiadne zažívacie ťažkosti
.

.

.

Keď si výjdete popri potôčiku hore nad dedinu pod Sidorovo, budete uchvátení
takýmto pohľadom na strechy domčekov a ponad ne na náprotivné kopce
.

Bývalá malotriedna škola, dnes galéria, v pozadí kaplnka z r. 1875.
Tadeto ďalej viedla niekdajšia cesta do Ružoberka, po ktorej sa vyberieme
.

Jednoduché vnútorné vybavenie a výzdoba kaplnky
.
.
Vlkolínska ihla, zvaná Krkavá skala.
Teraz tadeto popod ňu vedie turistický chodník,
kedysi tu viedla jediná cesta do Ružomberka
.

.

Pohľad na Ružomberok a Predný Choč z chodníka popod Sidorovo
.

Pohľad na zasnežené tatranské končiare za inverzie
.

Keď sa vydáme napravo, prechádzame popri týchto chátrajúcich pozostatkoch
niekdajšej vápenky
.

Ak sa vydáme doľava, prechádzame ružomberskou časťou Kosovo
.

Pozostatky štreky z Ružomberka do Korytnice.
Podľa spomienok kamaráta štreka mala z Ružomberka do Bieleho Potoka 4 šíny -
dve vnútorné slúžili pre úzkokoľajnú železničku (osobné i nákladné vozne) do Korytnice,
dve vonkajšie pre nákladné vozne k vápenke a lomu v Bielom Potoku.
Zvyšky železničných násypov a niektoré železničné mosty
sú teraz upravené ako cyklistické chodníky hore Revúckou dolinou
.


Kto by mal záujem bližšie sa zoznámiť s niekdajším životom vo Vlkolínci,
miestnymi zvykmi..., odporúčam mu knižku spomienok vlkolínskeho rodáka
Marcela Babála: Drevená dedina Vlkolínec.

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?