Nesplnený plán

Autor: Ján Urda | 28.2.2012 o 10:01 | (upravené 1.3.2012 o 19:11) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  1613x

Minulý týždeň, keď som sa večer vrátil z krčmy, kam chodíme pravidelne raz do týždňa posedieť si pri dvoch pivách, hovorím manželke: "Dávno som už nikde nebol, zajtra by som sa znova niekde rád vybral. Kde, to ešte neviem, do rána si na niečo spomeniem". Manželka, ktorá furt kvôli mne sleduje v televízii predpoveď počasia, hovorí len, že má byť poľadovica, šmykľavo, musím si dávať pozor. Reku dobre, tak to bude len tak, po dedinách, nie po kopcoch.

A tak som sa na druhý deň vybral po dedinách. Z dediny do dediny, len tak, po ceste. Do Dolného Kubína jeden autobus, odtiaľ na konečnú do Malatinej druhý, potom späť do druhého Kubína, ale len Vyšného, peši po ceste, odkiaľ som chcel ešte peši Jasenovú. Keď som prichádzal ku hlavnej  ceste z Ružomberka do Kubína, že sa vyberiem ešte do tej Jasenovej, začal padať dáždik s mokrým snehom, tak Jasenovú som nechal tak. Veď aj v Jasenovej, tak ako vo všetkých týchto dedinkách, bol som už neraz.

Túlam sa ako taký drotár kedysi, už len vykrirovať, ako si to z detstva pamätám: "Dajte hrnce drôtovať!". Veru, bolo to dávno, keď takto chodli drotári s krošňani z dediny do dediny.

A tak si chodím po Orave, a medzi dedinami, kde ma nik nepočuje, si popod nos pospevujem také tie oravské: Na Orave dobre, na Orave zdravo..., Ide drotár po ulici..., A ja som z Oravy debnár... V dedine nespievam, lebo keby psy počuli ten falošný spev, všetky by sa rozbrechali a keby ho počuli ľudia, tak volajú lekárov. Takže pospevujem si len medzi dedinami, kde ma nik nepočuje. Tam si to môžem dovoliť. Veď aj nedávno, pospevujem si doma za počítačom, a manželka mi o chvíľu hovorí: "Keď tí robotníci, čo upravujú ten byt hore, išli popred náš byt, tak sa rozprávali medzi sebou, že ešte je len osem, a on -to ako ja- je už opitý".

*

Aby to nebolo také jednotvárne, samý sneh, tak pomiešam fotografie z rôznych ročných období, čo som po týchto dedinách chodil inokedy. Pri ostatnej návšteve bolo počasie aké bolo, mal som tam ísť o deň skôr, keď nádherne svietilo slniečko.


Nezamrznutá rieka Orava v Dolnom Kubíne,
hoci i povyše i poniže Kubína zamrznutá bola
.

.
.
Zastavenie na kubínskom cintoríne pri čakaní na autobus do Malatinej,
kde pár metrov od seba spia večný spánok dvaja velikáni:
Janko Matúška a Pavol Országh Hviezdoslav
.

To je už v Malatinej. Aké tuhé zimy tu bývajú, vidno z toho
zo strechy padajúceho a v lufte zamrznutého snehu
.
.
.

Typický obrázok oravskej dediny v zime:
ulice s haldami snehu a kostolom na kopci

.
.
.
Typické gazdovské domy - pri tom prvom vo dvore suchý záchod,
ten druhý uzavretý s hospodárskymi staviskami
.

.

Pohľad na Malatinú z cesty na kopci nad dedinou
.
.
Pohľad smerom na Nízke Tatry
.

Pohľad smerom na Vysoké Tatry
.

Pohľad na Choč
.

Cesta horou medzi Malatinou a Osádkou
.
.
To je už prameň chutnej vody v Osadskom.
V lete sa vždy pri ňom osviežujem, v zime som sa len pristavil
.
.
Typické oravské neomietnuté krásne drevenice v Osádke
.
.
.

Drevený ev. a. v. artikulárny kostol v Leštinách,
zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
(niekedy mu venujem samostatný článok)
.

Krásny podpivničený drevený dom, ohádzaný hlinou a nafarbený
.
.
.

Zemianske kúrie v Leštinách
.

Pohľad na Krivánsku Malú Fatru s Veľkým Rozsutcom,
vpopredí Ostrá skala, za ňou je ukrytá Tupá skala
.

.

Tá menšia je Tupá skala, tá väčšia Ostrá skala
.

Ostrá skala
.

Kaštieľ vo Vyšnom Kubíne, dnes sídlo obecného úradu.
Je tu umiestené aj národopisné múzeum s pamiatkami aj na P. O. Hviezdoslava
.

Rodný dom P. O. Hviezdoslava už nestojí, len toto ho pripomína
.

Tu zas svoju mladosť prežila Margita Figuli
.
.
Kontrasty - sedliacky dom a zemianska kúria
.
.
Kúria nachádzajúca na križovatke hlavnej cesty Dolný Kubín - Ružomberok
a vedľajšej cesty dolinou do Malatinej
.
.
Ďalšia kultúrna pamiatka - r. k. kostol vo Vyšnom Kubíne


Tu ma zachytil dáždik so snehom,
takže do Jasenovej som už za nečasu nešiel,
ale mám tu staršie fotografie z Jasenovej

.
Tento ev. a. v. kostol ma kedysi zaujal, keď som šiel autobusom z Ružomberka do Kubína.
Na túrni má dosť nezvyčajne umiesteného kohúta,
akého mávajú na kalvínskych kostoloch.
Keď som sa v dedine na to spytoval, nik mi nevedel povedať dôvod,
ale asi je tam ako symbol bdelosti
.

Socha Martina Kukučína, rodáka, v miestnom parčíku pred kostolom
vedľa jeho rodného domu
.
.
Rodný dom spisovateľa, pobočka Oravského múzea v Dolnom Kubíne
.


Nakoniec som si krátil čas čakania na autobus domov občerstvením
na dolnokubínskej stanici pri tomto kultúrnom stánku
.


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?