Tiesňava Hučiaky je krásna roklina, podobná roklinám Slovenského raja. Má však jednu veľkú výhodu: nie sú tu použité žiadne technické pomôcky, takže ju zdolá každý. Je tichá, potôčik na niektorých miestach sa úplne stráca, na iných ho ledva vidno. Roklina je málo frekventovaná, veď bola prvá júlová nedeľa a nestretol som tam živú dušu. Zato v tomto ročnom období je plná ovadov, ovady sadajú hlavne na dobytok a ja som mal nohy celé od krvi, čo som pobil toľko týchto božích stvorení. Prisali sa a sali krv.
Kopce a rokliny. Medzi nimi je jeden hlavný rozdiel: na obdivovsnie kopcov ti stačí ľahnúť si na lúke do trávy a obdivovať krásu okolitých kopcov, ale aby si mohol obdivovať krásu roklín, tak si ich musíš prejsť. Niekedy krásu kopca z jeho vrcholu ani nevidíš, lebo je celý zarastený vysokými stromami a vidíš akurát tak kus neba pomedzi konáre stromov. V roklinách obdivuješ detaily: potôčik skackajúci zo skaly na skalu, vysoké bralá po stranách a úzke štrbiny medzi nimi a obdivuješ tú usilovnosť toho malého potôčika, že takô malô nič dokázalo vytvoriť tie hlboké rokliny v tých tvrdých skalách
V rokline je aj množstvo jaskyniek.
*
Ludrovskou dolinou po červenej značke
.
Pri tomto odpočívadle je odbočka do rokliny Hučiaky
.
.
.
Chata Skalnô na začiatku ústia
.
Spočiatku je to obyčajná úzka dolina,
ničím sa nelíšiaca od mnohých iných
.
Potom začínajú bralá z jednej i druhej strany
.
.
.
.
.
.
V tomto ročnom období suché koryto potôčika však v čase
prudkých dažďov alebo topenia sa snehu to tak mierumilovne nevyzerá
.
.
.
.
Strmé vysoké skaliská z oboch strán rokliny a medzi nimi
potôčik a turistický chodník
.
Malé jaskyne pri chodníku
.
.
.
.
.
.
Krásne zachoalá príroda, dokonca ani žiaden odpad tu prakticky nenájdete -
žiadne odhodené igelitové vrecká, umelohmotné fľaše či
kovové buksy od piva
.
.
.
.
.
Potôčik sa na mnohých miestach skrýva, aby sa o kúsok ďalej znova ukázal
.
To už je trošku ďalej a vyššie -
turistická križovatka Salatín
.
Môj jubilejný 400. článok za vyše 6 rokov blogovania.
.
