Od kostola ku kostolu

Autor: Ján Urda | 4.2.2013 o 10:01 | Karma článku: 11,66 | Prečítané:  1583x

Toto sú ďalšie miesta, kam sa každoročne vyberám niekoľkokrát, v lete aj v zime. Niekedy z Mikuláša autobusom, niekedy niektorou z liptovských dolín, Kvačianskou alebo Prosieckou. Pravda, dolinami som hore ešte v zime nešiel. Teda prechádzka od kostola vo Veľkom Borovom cez Malé Borové a Huty ku kostolu v Zuberci. Ďalší Liptov - Orava, hoci niekto by povedal, že obe Borové a Huty sú na Orave, lebo z Mikuláša sú všetky za kopcom. Ale za kopcpm sú aj z Oravy. Že patria k Liptovu, o tom nepriamo svedčí aj to, že autobusové spojenie je z Mikuláša, nie z Tvrdošína.

Ostatný raz som sa ta vybral v jednu nedávnu sobotu. Ta Liptovom, naspäť Oravou. Vlakom z Vrútok do Mikuláša, odtiaľ autobusom do Veľkého Borového, jediným spojom za celý deň. Z autobusu sme vystúpili dvaja, ten druhý šiel pravdepodobne z nočnej v Mikuláši. Naspäť autobusom do Podbiela, odtiaľ vlakomdo Kraľovian a ďalším do Vrútok.

Vo Veľkom Borovom som vystúpil pri kostole, porobil dáke zábery, vyšiel hore dedinou na konečnú autobusu a obrátil som sa späť. Obchod otvorený, ale ľudí som postretal veľmi málo. V dedine som stretol aj jedného bradáča, môj pravý opak: mladý, havrania brada a fúzy. Mládenec z mlynov v Kvačianskej doline bol v obchode na nákupe. Dal som sa s ním do reči, Moravák. Aj veľmi ma to lákalo pobrať sa s ním po turistickom chodníku dole Kvačianskou dolinou, ale odradili ma od toho dve veci:
- v itinerári, ktorý som nechal doma manželke, som mal popísanú inú trasu,
- v Zuberci som chcel navštíviť starého kamaráta, bývalého spolupracovníka.
Dávno sme sa nevideli, ostatný raz  v decembri na stretnutí bývalých pracovníkov výpočtového strediska. Inak, ako pracovníci dávno zaniknutej organizácie sa pravidelne stretávame každoročne.

Tak teda: Veľké Borové - Malé Borové - Huty - Zuberec:


*


Toto je ešte záber z autobusu na mikulášskej strane pri stúpaní
.

.

.

A to sú už zábery z autobusu po zdolaní prudkého stúpania
a klesaní do Hút
.

Tam dole, to je už časť obce Huty
.

A toto je už kostol vo Veľkom Borovom
.

.

Pekný interiér kostola
.

.

.

.

.

Zopár starých roľníckych usadlostí s drevenicami
.

Táto drevenica svojím vstpom pripomína, akoby bola niekedy
malotriednou školou.
V dedine, smerom na Svorad, Prosiecku dolinu a Malatin na Orave,
stojí aj veľká murovaná škola, v nej sa však už neučí
.

.

Pekný murovaný podpivničený dom
.

Tu, takmer v centre dediny, tečie tento potôčik,
vyvierajúci tam pod kopcom. Vodička z neho v lete veľmi chutná
.

.

.

.

.

.

Vchod do pitvora tejto drevenice bol pôvodne z tejto strany,
o čom svedčia aj schodíky. Dvor bol spoločný so susedmi.
Všimnite si, akými nízkzmi dverami sa vchádzalo do domu,
aj človek strednej postavy sa musel skloniť,
keď prekračoval prah domu
.

Toto je tá drevenička z druhej strany s pristavanou krytou verandičkou.
Nová strecha bola pri výmene značne predĺžená,
ako takmer na každom dome
.

Toto je bývalá fara, farár dnes býva v Hutách a sem len dochádza.
Podľa svedectva jednej babky približne v mojom veku
faru dnes prenajímajú
.

Chátrajúce staré staviská
.

.

Vyrastajú však aj nové drevenice
.

Časť Veľkého Borového
.

.

.

Pohľad na Veľké Borové pri odchode z dediny.
Tam naľavo je Kvačianska dolina s mlynmi,
tam ďalej je dole medzi horami Prosiecka dolina,
jedny z najkrjších slovenských dolín
.

.

To je z odbočky z Hút do Malého Borového.
Malé Borové je tak trocha bokom od cesty,
ale autobus tam zachádza
.

.

.

Táto osada na druhej strane nad potokom sa nemôže nezapáčiť
.

.

.

Lyžiarsky vlek v Hutách bol mimo prevádzky,
hoci v susednom Zuberci boli v prevádzke dva vleky
.

Kostol v Hutách
.

Keď som šiel robiť tento záber, z cesty mi zaclaňali budovy,
tak som vyšiel kúsok vyššie mimo cesty.
Tam jeden chlap okolo štyridsiatky odhŕňal sneh,
pozdravil som sa a on sa pýta, čo ma tam priviedlo.
Povedal som, že si chcem urobiť len zopár záberov.
Čosi sme aj povedali, ale nechcel som sa vypytovať,
lebo podľa ním položenej otázky to bol pravdepodobne farár
a dom farou, tak len na rozlúčku sme si podali ruky
.

.

.

Taký nenápadný potôčik a takto podmyl cestu naprostred Hút.
Cesta úzka, v miernom kopčeku, na druhej strane cesty drevenička,
rozšíriť sa teda nedá, tak je tam povolená len 30
a osadená značka "Daj prednosť v jazde z druhej strany",
teda idúcim z kopčeka smerom na Veľké Borové.
Podľa skúseností, čo som sa s takýmito podmytými cestami
stretol v týchto kútoch (napr. v neďalekých Leštinách na Orave),
tak tento stav tu bude trvať niekoľko rokov
.

Predná časť domu pôvodná, zadná pristavená, podobne ako gang na prednej strane,
celé to pokryté novou strechou
.

Okolo dediny mnoho čerstvo vyvrátených stromov
.
.
.

Maličké úzke švíky políčok na stráni
.

Niektoré kedysi krásne drevenice odchádzajú
.

.

.

Pohľad na dedinu Huty pri odchode
.

.

Pohľad na Huty z odbočky z hlavnej cesty
.

.

To sú už pohľady na Západné Tatry z cesty medzi Hutami a Zubercom
.

.

A tu je kostol v Zuberci, od ktorého som sa zviezol autobusom do Podbiela.
Skôr som však stačil popozerať časť Zuberca,
naštíviť kamaráta Stana, porozprávať sa, zaspomínať si
a aj trocha čohosi ostrého sme si dali
.

.

.

.

.

To sú zuberecké drevenice dole pri potoku
.

A toto je záber z Podbiela, z časti Bobrova raľa,
jednej z najväčších pôvodných zástaviek dreveníc.
Bobrova raľa je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry
a venujem jej niekedy samostatný článok
.

V Zuberci pri kostole sa dá odbočiť smerom k chate Zverovka,
kam tiež chodí autobus, k Roháčskym plesám a Smutnou dolinou
a Smutným sedlom do Žiarskej doliny v Liptove (ale len peši).
Cestou v časti Zuberec-Brestová je oravský skanzen.

.

Pri tejto prechádzke z Veľkého Borového do Zuberca je toho
aj na niekoľko veľkých skanzenov.
Jeden ľudový objekt krajší ako druhý a všetko to
posadené do nádhernej okolej prírody

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?