Starec? Ale kdeže, mládenec!

Autor: Ján Urda | 25.2.2013 o 10:01 | (upravené 26.2.2013 o 20:40) Karma článku: 13,67 | Prečítané:  1055x

Rád sa túlavam po tom našom krásnom Slovensku, nadchýnam sa jeho krásami, stretávam sa so zaujímavými ľuďmi a ich osudmi. Tak som zavítal niekedy pred dvomi rokmi aj do istej dediny, na jej názve nezáleží. Nedávno, v jednu nedeľu predpoludním, keď som sa touto dedinou viezol autobusom, práve tam naprostred dediny zasahovali hasiči. Horela krčma. Ale nie o tom bude reč. Veď ani krčma naprostred dediny, ani požiar, nie je nič zvláštne. Ale pri tej niekdajšej návšteve som tam natrafil na zaujímavého človeka, s ktorým som dlho debatoval a navštívil som ho potom ešte aj na druhý deň, aby som sa toho dozvedel viac. Radosť počúvať takých starcov a ich životné skúsenosti a múdrosti nadobudnuté rokmi.

Možno mnohí z fotografií spoznáte túto veľkú obec so slávnou minulosťou, kedysi nazývanou Veľká Ves, ktorá dlhú dobu bola mestečkom a sídlom župy, veď tam majú aj bývalý župný dom sídlo župy, kde kedysi bývali zasadnutia zemanov z celej stolice. Teraz je v ňom miestny Urbár.

Niektorí okrem obce možno spoznáte aj toho zaujímavého muža, ktorého tu predstavím. Nepredstavím ho síce menom, ale jeho prácou napriek veľmi vysokému veku a telesnému nedostatku. Nebol síce veľmi ochotný dať sa fotografovať, ale zopár záberov mi dovolil urobiť.

Tak teda ako tak chodím po tej dedine - v dedine sú dva kostoly, jeden katolícky, druhý evanjelický, vidím na tom evanjelickom odchýlené staré masívne dvere. Pri nich o múr opretý bicykel. Zvedavosť mi nedala, od malička som totiž na všeličo zvedavý. Odchýlim staré škrípajúce dvere viac, za nimi staré drevené točité schody, vedúce hore na vežu. Vydám sa po nich a tam hore vidím čosi majstrovať jedného starca, o hodne staršieho odo mňa, hoci aj ja už mám tých rokov požehnane. Len si to akosi neviem priznať:-) Pozdravím sa, spýtam sa, či netreba niečo pomôcť. Nie, netreba. Posadím sa teda na akúsi hradu a pozorujem ho pri práci. Je tam elektromotor, naň napojená mašinéria ozubených kolies, jeden vodorovný reťazový pohon na zvony, druhý zvislý hrubou oceľovou tyčou zakončenou ozubeným kolesom vyvedený o poschodie vyššie, kde je tyč znova podobne zakončená ozubením a odtiaľ náhony na štyri svetové strany - na štvoro vežových ciferníkov. K hornému náhonu na hodiny sa ide po rebríku cez otvor.

Zavše na chvíľu preruší prácu, prisadne si ku mne na hradu, a vtedy sa rozprávame. Rozprávame ako rozprávame, ja väčšinou len nadhadzujem témy, dávam priestor jeho rozprávaniu, aby som sa toho čo najviac dozvedel. O ňom, o jeho skúsenostiach, o jeho názoroch. Veľa toho síce nenahovorí, ale pritom toho dokáže hodne povedať pár slovami. V krátkosti som sa dozvedel jeho životopis, že má už požehnaných 91 rokov. Nie, nie je preklep: úctyhodných deväťdesiatjeden rokov! Vypočul som si jeho názory na život kedysi a dnes, na náboženské otázky (je samozrejme veriaci, evanjelik, nie však fanatik). Všeličo sa mu kedysi nepáčilo, ale dnes sa mu toho nepáči oveľa viac: medziľudské vzťahy, honba za peniazmi, sociálne problémy, ktoré kvária celý ten región... Aj chcel som ho ponúknuť pohárikom z fľaštičky, ktorú obyčajne pre takúto príležitosť nosím so sebou, ale s vďakou odmietol: ani nefajčí, ani nepije. Dodržiava životosprávu odporučenú lekárom. Keď dokončil štelovanie hodín, ešte sme sa trochu rozprávali a pobrali sme sa dole schodmi von z veže. Rozlúčili sme sa, on nasadol na o múr opretý bicykel, ja som sa pobral na autobusovú zastávku. Na druhý deň som ho vyhľadal opäť, tentoraz doma. Nebýva priamo v dedine, ale v neďalekej osade. Sadli sme si na dvore na lavičku a pokračovali v rozhovore.


Katolícky kostol.
Na jeho mieste stál kostol už v 14. stor.
Viackrát bol prestavovaný
-

Evanjelický kostol, tiež postavený na mieste predchádzajúceho
.

Tolerančný kostol, postavený na základe torančného patentu Jozefa II.
Hoci obec bola evanjelická, evanjelici od čias protireformácie nemali vlastný kostol
a do najbližšieho kostola museli chodiť cez kopce do inej dediny,
kde stál artikulárny drevený kostol, postavený na základe šoproňských artikúl.
Pred stavbou artikulárneho kostola v celej stolici nebol od čias protireformácie
ani jeden evanjelický kostol, hoci stolica bola v drvivej väčšine evanjelická.
Akého vierovyznania pán, takého vierovyznania poddaní...
.

Vstup do kostola, napravo (mimo záberu) je vchod na vežu
.

Drevené schody na vežu
.

Výhľad okienkom z veže pri stúpaní hore,
krásna hornatá príroda v diaľke
.

Ďalší pohľad z veže pri stúpaní: neďaleký katolícky kostol
.

.

Zvon so srdcom
.

"Veľkoveská" - od niekdajšieho názvu obce "Veľká Ves",
hoci v čase jeho odlievania za R-U sa oficiálne volala "Nagyfalu"
.

Zvon z r. 1859 odolal aj rekvírovaniu za 1. sv. vojny,
keď cisárpán vydal vyhlásenie na odnímanie zvonov
pre potreby armády
.

.

.

Elektromotor s prevodmi na zvon i na hodiny,
ktoré sú umiestené o poschodie vyššie
.

Náhon zvislou tyčou s ozubeným kolesom na hodiny hore
.

Reťazový náhon na zvon.
Preč sú tie časy, keď my ako chalani sme vo Zvolene chodili vyzváňať ručne.
A to Zvolen bol v tých časoch sídlom evanjelického seniorátu.
Kamarátov otec tam bol kostolníkom
.

A tu je už mládenec, ktorý šteloval prevod
.

Pred rebríkom na vyššie poschode,
kde je náhon na vežové hodiny.
Veselý, usmievavý, optimista...
.

Takto vyzerá jeho ľavá ruka ako dôsledok pracovného úrazu.
V oveľa menšom meradle mám čosi podobné s ľavou rukou aj ja,
konce prstov mi ostali visieť len na koži, prišili ich síce,
ale na prostredníku posledným článkom nepohnem.
Tiež dôsledok pracovného úrazu.
Okrem pokročilého veku to bolo ďalšie ohnivko, čo nás spájalo
.

Rebrík s otvorom na vyššie poschodie
.

.

To je schodisko dole z veže
.

Neďaleká evanjelická fara.
Na tejto fare sa narodil jeden z najznámejších slovenských maliarov,
Peter Michal Bohúň, ktorého meno nesie galéria v Mikuláši.
V tunajšom evanjelickom kostole je od neho obraz hlavného oltára
.

Priestor pred katolíckym kostolom:
kalvária z roku 1777 a zvyšok niekdajšieho cintorína
.

Priestor pred evanjelickým kostolom:
pamätník tu pôsobiacim ev. farárom-národným buditeľom
.

A tu už niečo svetské: bývalý župný dom, dnes sídlo miestneho urbáru
.

Budova bývalej štátnej gazdinskej školy s bohatou históriou
.

91-ročný a taký čiperný.
Nesťažoval sa: toto a hento ma bolí, hoci s vekom choroby idú ruka v ruke.
Odolával veku, ako najlepšie vedel: prácou, pohybom...
Na bicykli do susednej osady šiel po vedľajšej ceste, lebo ako povedal,
za dedinou by ho mohli pristaviť a pokutovať policajti, pretože nemal prilbu:-)

Zlaté ručičky, zlaté srdce jednoduchého slovenského človeka,
necelebrity, ale hodnotnejšieho, ako hociktorá z tých "superhiezd",
ktoré sa pretŕčajú v novinách a v televízii.
Šikovný odborník, macher v dobrom slovazmysle.
Takýchto neznámych máme na Slovensku bohato,
dávame však prednosť pozlátku pred zlatom

.

Takýmto spôsobom sa oboznamujem nielen s krásou slovenskej prírody,
miest a dedín, ale aj s históriou, krásnymi ľuďmi, ich osudmi, problémami
a názormi, neskreslenými podaním našich "nezávislých" novinárov


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?