Na Katarínku

Autor: Ján Urda | 3.5.2013 o 10:01 | (upravené 4.5.2013 o 5:39) Karma článku: 11,65 | Prečítané:  927x

Aby nadedemdesiatnici nechodili stále len tu po hornom Slovensku, vybrali sa aj ta dole do Malých Karpát neďaleko Trnavy. Pôvodne to mali byť dva objekty, ale meškanie vlaku im urobilo škrt cez rozpočet. Povodný plán z Naháča cez bývalý kláštor Katarínka do Dobrej Vody, odtiaľ na zostatky dobrovodského hradu a späť do dediny museli okresať o návštevu hradu. Ospravedlnenie: Jeden čťitateľ ma upozornil na závažnú chybu v článku. Na Katarínku sme nešli z Naháča (po modrej), ale z Dechtíc (po žltej), a teda aj tie objekty tam sú z obce Dechtice. Len naplánované sme to mali z Naháča.

Rýchlik do Trnavy prišiel približne s polhodinovým meškaním, autobusový spoj, ktorý sme mali naplánovaný, na nás nečakal a išiel načas podľa svojho cestovného poriadku, takže už 10 minút pred naším príchodom bol v ťahu. Ďalší až o hodinu a práve niečo z tej hodiny meškania, aspoň taká polovic, nám nakoniec v Dobrej Vode chýbala. Takto hrad musel padnúť a možno sa našej návštevy ešte dočká, lebo tam sú zaujímavé aj iné objekty. Keby sme išli na hrad, chlapci z Piešťan by sa ako-tak dostali domov ešte za vidna, ale ja do Martina horko-ťažko až po polnoci.

Takže keď sme mali v Trnave more času pri čakaní na nasledujúci autobus, prechádzka začala netradične pivom na terase krčmy pri trnavskej stanici a skončila tradične pivom na terase krčmy pri zastávke autobusu v centre Dobrej Vody.


Toto je len náhradný program,
v tom čase sme už mali byť na naprostred dediny v Naháči
.

V diaľke z autobusu bolo vidno "akési" hrubé veže Jaslovských Bohuníc,
proti ktorým majú veľké výhrady najmä Rakúšania,
pre ktorých je náhradou tých veží tečúca voda
.
.
Pekne upravené námestie v Naháči aj s tečúcou vodou
.

.

Ešte stále Naháč
.

Obec možno nazvať aj Dedinou tulipánov,
takmer v každej predzáhradke kvitli tulipány rôznej farby
.

.

Cesta z dediny poľnou cestou do hory
.

Ale na kraji hory plno takýchto skládok rôzneho odpadu,
typický obrázok našej prírody a vyspelosti obyvateľov
.

Ostro to kontrastovalo s fialkami tiež na kraji hory
.

Fajn cesta horou po mäkkom suchom podklade
prechádzovým tempom
.

Pri horárni kvitla aj čerešňa
.

Pekná imitácia starej parnej mašiny
(na kotle sú viditeľné písmená ČSN)
.

.

Tu pri horárni obklopení kvitnúcou zimozeleňou
sme si urobili prvú prestávku na občerstvenie
.

.

.

Okolie bývalého kláštora celé posiate okrem informačných tabúľ
i citátmi z biblie a výrokmi známych osobností
.

Takto pravdepodobne vyzeral františkánsky kláštor s kostolom Kataríny Alexandrijskej

Kláštor bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Staval ho taliansky staviteľ Pietro Spazzo. Katarínka bola v dávnej minulosti miestom života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. V priebehu rokov bola niekoľkokrát poškodená tureckými nájazdmi, ale aj cisárskymi vojskami. Vždy však bola opravená a život v nej koloval ďalej. V júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený a úplne zanikol. Mnísi ho museli opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zub času dokonal svoje
.

.

.

Pravdepodobnecely mníchov
.

Kostol s vežou
.

.

Hlavný oltár
.

-

.

.

.

.

Poprezerali sme to všetko a pobrali sme sa pomaly ďalej
.

Široké okolie Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty
.

.

.

.

Hneď pri kláštore je pamiatka na úzkorozchodnú lesnú železnicu.
Slovensko bolo kedysi celé posiate podobnými železničkami
na dopravu vyťaženého dreva z hôr na píly.
Je tu zopár huntíkov, nákladných vozňov, i funkčná
malá parná lokomotíva, ktorá bola uzvretá v tom depe
po ľavej strane
.

Malé Karpaty za krásneho jarného slnečného počasia
.

Ďalej smer Dobrá Voda
.

Obzretie späť na Katarínku, nad okolím z nej trčí len zvyšok veže
.

Lesné sezónne jazierko
-

.

Pomedzi stromy sa ukazuje Dobrá Voda
.

Slepúch naprostred poľnej cesty sa vyhrieval na teplom slniečku
.

Aj stromy zomierajú na starobu
.

Tam v diaľke vidno pozostatky dobrovodského hradu
.

.

.

Tri pohľady dole na Dobrú Vodu
.

V dedine krásne kvitli magnólie
.

Dobrovodský kostol stavali úctyhodnú dobu: od r. 1788 do r. 1819
.

.

Pamätná izba významného bernolákovského básnika Jána Hollého,
ktorý tu po požiari madunickej fary žil od r. 1834 až do skonu v r. 1849
na fare u svojho priateľa Martina Lackoviča.
Tu ho navštívili aj Štúr, Hurban a Hodža, keď sa radili
o zavedení stredoslovenského nárečia ako spisovného jazyka.
U Hollého našli pre to plné pochopenie a podporu
.

Náhrobný pomník Jána Hollého nad jeho hrobom
na dobrovodskom cintorín
.

.

Zaujímavé "dvojnohé" náhrobné pomníky na cintoríne
.

No a takto pri pive traja nadsedemdesiatnici
(tretí mal v ruke fotoaparát) počkali na autobus.
Na le trčí aj netbook, by sa fotografie z aparátu
hneď stiahli a preniesli na USB-kľúč
.

Pozn.: Aj v Naháči,  v Dobrej Vode, ale aj v iných dedinách nablízku
je dosť pamätihodnstí a nemých svedkov histórie,
ktoré stojí za to uvidieť, takže časom sa sem ešte vrátim


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?