Začiakom týždňa som sa bol tiež pozrieš v Poľsku, ale len tak na skok, lebo som mal pravidelné pondelkové podvečerné posedenie pri pive. A to som nechcel vynechať. Cesta ta: vlak Poprad, autobus Hniezdne a ďalší autobus Spišská Stará Ves. Peši z centra Sp. St. Vsi na násyp dolnej vodnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Sromowce Wyžne a späť do Sp. St. Vsi. Odtiaľ autobusom do Starej Ľubovne, ďalším do Popradu a odtiaľ vlakom domov. A aj podvečerné pivo som pritom ešte stihol.
Pekné Haligovské skaly v Pieninskom národnom parku,
ktorý sa rozkladá na slovenskej i poľskej strane
.
Tri koruny ležia už za riekou Dunajec na poľskej strane,
podobne ako dedina Sromowce Nižne s kostolom.
Pohľad z centra obce Červený Kláštor
.
Tri koruny kdesi od hranice
.
Bývalý hraničný prechod medzi ČSR a PR
.
Hrádza dolnej vodnej nádrže elektrárne
.
Hrádza hornej vodnej nádrže elektrárne.
Dolná vodná nádrž bola poloprázdna,
hoci akurát končilo obdobie záplav na Dunaji
a na niektorých našich ďalších tokoch
.
Spíšská príroda
.
Cestou späť z takýchto mračien medzi Starou Ľubovňou a Kežmarkom
aj symbolicky trocha spŕchlo, ale ozajstný dážď ma čakal až doma
.
Spiš
*
A v týždni sme sa traja nadsedemdesiatnici vybrali po kútoch.
Pôvodne sme mali vypracované tri variaty vycházky: max, opt a min.
Na mieste sme sa rozhodli pre stredný variant - opt.
Do Žiliny vlakom, do Čadce autobusom, do Čierneho-Polesia autobusom,
peši do Poľska, z Poľska na Moravu a z Moravy do Čierneho,
z Čierneho do Čadce autobusom, z Čadce do Žiliny vlakom
a zo Žiliny domov vlakom
Čevenými bodmi značená trasa začala v Čiernom-Polesí
a končila v Čiernom-zastávka
.
Východisko v Čiernom-Polesí
.
Cez štreku na druhú stranu...
.
...a Čierne nechávame za sebou
.
Hraničný kameň CS.
Hraničných kameňov sme minuli neúrekom,
na niektorých miestach sa okolo cesty striedali z jednej strany jedného štátu,
z druhej strany druhého štátu
.
Druhá strana hranice kdesi na poľskej strane
.
.
Nepamätám si, žeby som už niekedy videl čiernu turistickú značku.
Táto nás však dlho nesprevádzala a nebyť nej,
ani nevieme, že sme už v Poľsku
.
Tento hraničný kameň si toho tiež hodne pamätá.
Pôvodne na ňom bolo vyryté D ako hranica s Nemeckom
.
Poľská samota
.
Tu sme oddychovali, posilnili sa a rozmýšľali, kade sa pustiť ďalej.
Pre istotu sme sa aj opýtali tamojšieho dôchodcu zo samoty,
ktorý nám len potvrvrdil, že ideme správne.
Na tabuliach niektoré vzdialenosti v km, iné v hod. a min.
Asi biele tabule sú pre pešiakov, farebné pe cyklistov.
Aj u nás pešiaci majú vzdialenosti v hod. a min.
cyklisti v km
.
Keď som doma videl toto moje pivné brucho, zhrozil som sa
- musím niečo spraviť, aby zmizlo, viac pohybu by mi asi neuškodilo
.
Pekná poľská samota
.
Pohľad do poľských diaľav
.
.
.
Poľské obce a po vŕškoch roztrúsené samoty
.
Drevené súsošie na dvore jednej poľskej vilky
.
Aj táto soška je vyrezávaná z dreva
.
.
Poštové schránky na rozcestí
.
.
Hraničný prechod: smer Hrčava - ČR
.
To by mal byť zas pohľad do slovenkých diaľav
.
Hranica PR - ČR
.
Poľské i české turistické značky - v km,
nie ako je zvykom u nás - v hod. a min.
Aj na bielych tabuľkách sú vzdialenosti v km
.
Z jednej strany cesty hraničné kamene poľské,
z druhej české. Cesta vedie pomedzi ne
.
Mamička z moravskej Hrčavy na prechádzke ochotne zapózovala
.
Pôvodne to bola šopa, ale pekne upravená na bufet.
Prvá možnosť zastaviť sa na pivo, a hneď sme ju aj využili
.
Vchod do bufetu zo dvora
.
.
Vonkajšia výzdoba múrov bufetu
.
A studené čapované krušovické v útulnom prostredí chutilo
.
.
.
V Hrčave som bol zvedavý na tento starý drevený kostolík,
o ktorom som sa dočítal. Žiaľbohu, bol zatvorený
.
Pekný drevený domček hneď pri kostole
.
.
.
Krásna pôvodná stará drevenica
.
Hrčava na kopci, my už pod kopcom
.
Aj slovenský hraničný kameň sa zjavil,
cesta tu viedla medzi českými a slovenskými kameňmi
.
Hrčava tam hore na kopci
.
Cesta rovnobežne s hranicou
.
.
Zurčiaci malý potôčik
.
.
Moravské poníky
.
A tu je to Trojmedzie
.
.
.
Na druhý koniec ČR je to odtiaľto 650 km
.
Pohľad z poľsko-českého pomedzia na mostík a slovenskú stranu
.
.
Pôvodný kameň Trojmedzia je na dne potoka z doby,
keď tu ešte nestál ten drevený mostík.
Potok oddeľuje SR na jednej strane a ČR a PR na strane druhej.
Každý z troch štátov tu má samostatnú mohylu,
na moravskom a slovenskom území sú postavené aj prístrešky
s lavicami a ohniskom
.
.
Poľská mohylak, česká je naľavo zakrytá stromami
.
Slovenská mohyla
.
Prístrešky na slovenskej strane,
pod tým zadným je aj ohnisko
.
Tu sme zas natrafili na slovenskú mamičku,
ktorá bola na prechádzke v Hrčave
.
Chodník tu bol síce vyšliapaný, ale tento mostík nevyzerá k svetu.
Ani na turistickú značku sme dlho nemohli natrafiť,
a keď sme na ňu konečne natrafili, zistili sme,
že sme už na modrej
.
Hrčava zo slovenskej strany
.
.
.
To sa už ukazuje Čierne, obec so sústredenejšou zástavbou,
ako poľské dediny
.
Moderný kostol v Čiernom...
.
...a pred ním socha JP II
.
Tu končila naša púť, ako inak, v krčme pri pive.
A druhý raz ako inak: pri našom, slovenskom.
Tentoraz to bol chutný Topvar
.
.
