Rehabilitácia s nadsedemdesiatnikmi

Autor: Ján Urda | 19.8.2013 o 11:16 | Karma článku: 8,15 | Prečítané:  1011x

Tak takto rehabilitujem. Prvé akcie boli len také malé prechádzky. Ale nedávno mi volal kamarát z Piešťan, či sa mi na druhý deň nechce ísť prejsť sa do Tatier.

Mal som síce už program na nasledujúci deň, ale zmeniť ho zo dňa na deň nebol problém. Tak teda Vysoké Tatry. Lenže s dopravou z Piešťan do Tatier je to dosť biedne: rýchlikom buď pred polnocou alebo až pred siedmou ráno. Pred polnocou je skoro, pred siedmou neskoro. Prísť do Starého Smokovca alebo na Štrbské pleso o jedenástej a vybrať sa kdesi na túru s vedomím, že večer mám byť v Piešťanoch?
Takže len také malé časovo nenáročné akcie, žiadne kopce. Veď ani počasie veľmi neprialo túram na kopce. Tak, ako je to v Tatrách často zvykom, počasie sa menilo z minúty na minútu, takže tentoraz to bolo len zo Štrbského plesa nad vodopád Skok a späť.
O pár dní to už boli dvaja Piešťanci, ktorí chceli do Tatier. Ale akcia tiež len taká krátka, žiadne kopce, len popod kopce popri potoku. A zas k vodopádom - z Tatranskej Lesnej popri Studenom potoku k Dlhému a Obrovskému vodopádu a odtiaľ na Hrebienok a do Starého Smokovca.
Po oba dva razy som z domu odchádzal až o pol deviatej, aby som o pol šiestej už bol doma. Keď som prišiel domov, manželka ma vítala slovami, že to neboli žiadne túry, len také krátke vojenské pochody. A mala pravdu, ale zas teraz mi na rehabilitáciu ešte také vyhovujú. Pri ceste hore to bolo v pohode, ale cesta dole bola trochu horšia. Keď som sem-tam skočil, zacítil som trochu na pravej strane rebier také menšie pichnutie.

*


Toto mi o mojich rebrách napísal doktor,
fotku rontgenu nedávam
.

A teraz už k vodopádu Skok a späť

Brička s tátošmi a pohoničom bez práce,
veď tých pár metrov tu sa vozia len snobi.
To napr. na poľskej strane Tatier od hranice k Morskému oku,
to už je dlhšia trasa. Veď aj tých záprahov sa tam užíví veľa,
ale tam sú obyčajné sedliacke vozy, nie panské bričky
.

Pred kolibou pekné drevené sochy ľudových rezbárov
.

Nenáročná trasa pre rodinné výlety s deťmi,
len tá hustá prízemná hmla
.
.
.
.
Tatranské vrcholy sa utápali v hmle
.

Turistov bohato - mladí, starí, praví i sviatoční...
.

.

A to už tam vykukuje vodopád Skok,
ktorý je visieť aj zdola od obočky na Popradské pleso
.

Niektorí hovoria, že najkrajší, ale iste aspoň jeden z najkrajších
tatranských vodopádov, Skok v Mlynickej doline.
Prístup k nemu je nenáročný, možný aj v zime.
Od 1. nov. do 15. júna je však uzavretý výstup vyššie,
takže ani veľmi obľúbenú túru hore Mlynickou dolinou s prechodom
sedlom Bystrá lávka (jednosmerný) do Furkotskej doliny a ňou dole
v zimnom období nemožno absolvovať
.

.

Chvíľu sa tam preháňala aj hmla...
.

...aby počas výstupu nad vodopád zmizla ako prišla.
Vodopád má dve ramená - ľavé mohutnejšie, pravé menšie
.

Toto je jediné miesto, kde sú použité technické pomôky - reťaze
(ak nerátam malé mostíky ponad potok nižšie).
Najbližšie sú až hore v sedle Bystrá lávka.
Ale pre mnohých mladých reťaze ani "neboli potrebné",
išli si tam ako po korze bez pridŕžania sa
.

.

Vrchná, zahnutá časť vodopádu, ktorú pre bočné skaly
zdola ani nevidieť
.

Horná časť vodopádu skrytá za skalami
.
.
Pri plese nad vopádom
.

V tomo momente tu neboli žiadne hmly,
pekná panoráma končiarov
.

To je pohľad sponad vodopádu dole do Mlynickej doliny,
na jej začiatku sú nízke hmly, hoci tu hore hmly odišli
.

Pri ceste hore skokanské mostíky nebolo vôbec vidno,
pri odchode to tam vyzeralo takto, hoci hore už hmly sa pomaly míňali
.

No a posedenie pri pive v krčme na stanici Štrba pri čakaní na vlak.
Fotila nás ochotná fešná mladá krčmáročka
.

A teraz k Dlhému a Obrovskému vodopádu

Autobus nám nezastal na zastávke,
previezli sme sa trocha ďalej, až k potoku
ale odtiaľ to bolo bližšie ako zo zastávky
.

-

Spočiatku to ani nevyzerá na až taký búrlivý potok,
ale potom vyššie, kde je prudký spád...
.

Dobre padne v tej horúčave osviežiť sa studenou vodou:
ruky, tvár, krk...
.

.

Tu to už začínalo pripomínať neskrotenú horskú riavu
.

Popri chodníku sa sem-tam červeneli aj maliny,
stačilo len natiahnuť ruku a ani neopustiť chodník
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Len to okolie na zaplakanie -
tie mŕtve a ďalšie umierajúce stromy
.

.

.

Tu už je tá neskrotnosť potoka,
tá radosť zo života, ktorú prejavuje skokmi zo skaly na skalu
.

.

.

Lávka ponad potokom, chodník pokračuje do Tatranskej Lomnice
.

.

.

.

Dva prúdy po oboch stranách
.

.

.

Aj tam hore na kopcoh sa trochu vyčasilo
.

.

.

.

.

Chalan s bicyklom pod Obrovským vodopádom na odbočke
ku Skalnatému plesu. Lenže:
Keď príde do Tatier s byciklom, čo s ním?
Z poľskej strany od Lysej Poľany som v Tatrách nevidel
žiadny bicykel, ale ani psa, a to ani na vôdzke.
Na našej strane psy voľne pobehujú po Tatrách
.

To je už Obrovský vodopád povyše lávky...
.

...a to je poniže lávky
.

.

A opäť vrcholy v hmle
.
.
Tento prechádzajúci sa medveď mi pripomenul
jeden z najlepších slovenských filmov s hviezdnym obsadením:
E. Vašáryová, Strnisková, Kvietik, Mistrík, Rajniak, Muller, Čunderlíková...,
kde medveďom bol Július Vašek
.

Pohľad dole do doliny -
druhá strana, Nízke Tatry, je len naznačená v obrysoch
.

.

Cesta na Hrebienok ako po korze
.

Pohľad hore spod Hrebienka
.

A posledný pohľad

.

A takto to tam vyzerá v zime


.

Vodopád Skok
.

Obrovský vodopád
.

.

.
.
.

.

Ďalšie vodopády na Studenom potoku
.



.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?