Na spojenie som mal dve samostatné nezávislé vetvy, ktoré sa križovali v sobotu v Slovenskom raji.
Prvá vetva spojenia: Istá blogerka z ruského fotoblogu, kde propagujem krásy Slovenska, Ukrajinka od mora z Odesy, mi oznámila, že od 11. do 13. okt. bude v Prešove a pýtala radu, čo by som jej na Slovesku odporučil navštíviť. Dal som jej na výber Vysoké Tatry alebo Slovenský raj a že ju tam budem jeden deň sprevádzať. Ona vraj výber nechá na mne. Tak teda takto: skaly Vysokých Tatier sú síce krásne, zahraniční turisti v drvivej väčšine len Bratislavu a Vysoké Tatry. Ale Slovenský raj je len jeden, jedinečný, krásny a nie taký okukaný. Zážitok jedinečný, nie tuctový, snobský. Takže Slovenský raj, a spolu aj v partii s nadsedemdesiatnikmi.
Druhá vetva spojenia: S kamarátmi nadsedemdesiatnikmi sme sa už dávno dohodli, že v jeseň absolvujeme niečo v Slovenskom raji. Ja som síce aj toho roku tam bol párkrát, ale Suchú Belú som už nenavštívil celý rok, tak sa mi za ňou už cnelo. Ešte v stredu, cestou z Bratislavy domov, som vystúpil v Piešťanoch z vlaku a tam pri pive sme sa na tej Suchej Belej dohodli. Pôjdeme ta rýchlikom, ktorý zo Žiliny odchádza okolo 4:30, Piešťanci do Žiliny prídu autom, lebo vlak majú len pred polnocou a to je veľmi skoro a potom až pred siedmou a to je už zas vešmi neskoro. Tak dohodnuté, pivom spečatené.
Obe vetvy mali mať v sobotu 12. okt. začiatok na žel. stanici Vydrník okolo 7:00. Pred siedmou vlak zo západu, náš, po sedmej vlak z východu, Odesankin. A takto som jej to do Odesy aj oznámil posledným mailom, po ktorom som s ňou stratil spojenie, lebo bola na ceste.
Ale čo čert nechcel, od nadsedemdesiatnika som dostal dodatočne mail s pozvánkou od filatelistov-turistov zo Sp. N. Vsi, že na počesť 50. výr. vydania prvých známok s námetom Slovenský raj sa uskutoční filatelisticko-turistická akcia: Hrabušice-Mýto - Prielom Hornádu - Kláštorská roklina - Kláštorisko - Hrabušice-Mýto. Zraz o 9:00 na Mýte, keď ta príde autobus zo Sp. N. Vsi. Odesanke som však tú zmenu už nemal ako oznámiť, s tou som sa mal stretnúť až vo Vydrníku. Zmena trasy - namiesto rokliny Suchá Belá roklina Kláštorská - nemusela meniť nič, len zbytočne skoré stretnutie vo Vydrníku, stačilo o takmer dve hodiny neskoršie. Ale zas tak dlho čakať na Mýte? Tam sa dá tak akurát sadnúť si na kraj priekopy a čakať.
S Odesankou sme sa vo Vydrníku stretli presne podľa plánu, ani vlaky nemeškali, z vlaku vystupovala sama. Autobusom onedlho na Hrabušíc-Mýto. Tam takú dlhú dobu nemá význam čakať, ideme ďalej. Odtiaľ však vedú do Prielomu Hornádu dve cestičky: kratšia (zelená) priamo, dlhšia (červená a potom modrá) cez Podlesok. Vybrali sme sa cez Podlesok, tam ešte pozatvárané, ale pri sude sme sa občerstvili aspoň vlastným čajom a išli sme k Hrdlu Hornádu, kde sa pri mostíku križujú zelená s modrou. Tam sme čakali až do 9:45, nedočkali sme sa, nechali sme tam na búdke (v sezóne je to kasa) oznam partii a išli sme prielomom. Však nás cestou dohonia a ak nie, tak ich počkáme aspoň na Kláštorisku. Dohoniť nás nedohonili, na Kláštorisku sme sa ich nedočkali, hoci sme sa aj tam dosť dlho len tak tmolili. Mohli sme sa vrátiť dole na Podlesok a odtiaľ na Mýto, ale predsa som jej chcel ešte ukázať aj viac zo Slovenského raja. Nedávno sme šli s Jankom Serbákom Obrovský vodopád a Malý Kyseľ. Tak čo by sme nešli aj teraz? Na Odesanke už bolo vidieť aj trocha únavy, ale ochotne súhlasila vidieť toho viac. A neľutovala, bola veľmi nadšená, za každým novým výjavok ukazovala zdvihnutý palec.
A takto sme teda absolvovali aj Kláštorskú roklinu, aj Malý Kyseľ. Vrátili sme sa na Mýto, autobus o pol hodiny, tak ešte aj ďalej do dediny peši. V Sp. N. Vsi Odesankin autobus do Prešova o 15 min., mne vlak do Vrútok pred 10 min. (zaujímavé, nemeškal, ako to máva vo zvyku), takže takmer dve hodiny čakania na ďalší som strávil pri pive aj bez kamarátov-nadsedemdesiatnikov.
Prídem domov, v noci pozerám poštu a oznam nadsedemdesiatnika, že na mieste menili trasu a nešli Kláštorskú roklinu, ale Suchú Belú, ktorú som pôvodne aj ja chcel ukázať Odesanke.
Železničná stanička Vydrník,
z oboch strán osobné vlaky
.
Prvá zastávka - Podlesok sme si vychutnali
s teplým čajom a hustou hmlou.
Smer naľavo - Prielom Hornádu a Kláštorská roklina,
smer priamo - cyklistický chodník na Kláštorisko,
trochu vpravo za mostíkom - Suchá Belá,
smer vpravo - rokliny Piecky a Veľký Sokol.
My sme sa vybrali naľavo, reku v Hrdle Hornádu počkáme na partiu
.
Na tom aute prišli naši spoluobčania -
"zamestnanci" Národného parku Slovenský raj na sobotnú smenu,
nepotrebovali ani 50% príplatok ku mzde.
Z kufra vybrali motorovú pílu a začali ju plniť pohonnými hmotami,
akými sa kedysi plnili aj trabanty, wartburgy, saaby...
My sme išli ďalej svojo cestou, len zopár záberov stačilo
.
.
Dole pod nohami Hrdlo Hornádu v hustej rannej hmle
.
Na brale nad Hrdlom Hornádu na klzkých mokrých skalách
.
Na neskorý čas mimo sezóny pomerne hustá premávka prielomom,
ale takmer všetko to smerovalo na Čingov, nie na Kláštorisko
.
Veľmi prudké stúpanie po klzkých skalách
.
.
.
.
Stúpačky kolmo hore nad Hornádom.
Ale nebezpečné je to len pre tých, čo majú pod čapcou
aleho záchvaty z výšky, inak v pohode
.
.
Na brehu Hornádu pri mostíku
.
Závesný most ponad Hornád,
pod ním veľká skupina mladých turistov
.
.
Ďalšie stúpačky na druhej strane Hornádu
.
.
Veľká jaskyňa
.
Poriadny pevný kovový rebrík
.
Pohľad dole sponad vodopádu
.
.
Na niektorých drevených rebríkoch aj zopár vylámaných rebier
.
.
.
Ešte vyšší kovový rebrík popri vodopáde.
Škod len, že teraz v jeseň tej vody tam chýbalo
.
.
Iný typ stúpačiek na veľmi strmejtakmer kolmej skale
.
.
.
Kláštorisko so symbolickým cintorínom.
Aj tu sme partiu čakali dlhšiu dobu,
ale keď sme sa ich nemohli dočkať, pobrali sme sa ďalej.
Nie dole na Podlesok, ale hore do rokliny Kyseľ
.
.
To je zostup časťou rokliny Kyseľ. Ani Malý, ani Veľký, ale neúplný.
Väčšia časť rokliny je stále uzavretá po niekdajšom ničivon požiari
.
.
.
Znova vysunuté stúpačky
.
Pohľad dole z mostíka na vysoký vodopád pod mostíkom v rokline Kyseľ
.
Mostík na dolnom konci sprístupnenej časti rokliny Kyseľ
a za ním začína znova prudké stúpanie
.
.
.
Obrovský vodopád,
v rokline Kyseľ už voda bola
.
Pohľad spovyše vodopádu dole ro rokliny
.
Manželská dvojica z Bratislavy
.
Malý vodopádik
.
Dlhý drevený mostík so zopár vylámanými rebrami
.
Naozaj úzke miesta s vysokými okrajmi
.
Vodopád v tomto období prakticky bez vody
.
Na niektorých miestach sa potôčik strácal pod hromadou skál
na dne riečiska
.
To už pomaly Malý Kyseľ končil
a ocitli sme sa nad Suchou Belou, odkiaľ sme sa spustili na Podlesok
.
Pohľad za zostupu na Hrabušice
.
Pohľad z cesty na Betlanovce s kaštieľom a kostolom.
* Od nadsedemdesiatnika som dostal tieto štyri fotografie z akcie partie.
Keby som Suchú Belú nepoznal, tak si len poviem:
"Chvalabohu, že sme nešli Suchú Belú, ale Kláštorskú a Kyseľ!
Veď tam nieto ničoho-nič takého zaujímavého".
Pretože ju však poznám, tak si to nepoviem ale vzdychnúť si povzdychnem...
Tie fotky to ako pre porovnanie
Partia piatich filatelistov-turistov (piaty je s fotoaparátom)
.
.
.
*
Inak, obdivujem Odesanku: dievča, ktoré nie je zvyknuté na také trasy ani dĺžkou, ani zložitosťou, to hravo zvládlo. Spočiatku sa len oťukávala, ťažký terén, sťažený ešte aj šmykľavosťou skál po nočnom dáždiku a rannej rose. Ale potom to už išla odvážne baletným krokom. Na konci však už bolo vidieť na nej trochu únavy. Ale celá šťastná, nadšená, zážitky na celý život. Veď hoci na Ukrajine majú Krym i ukrajinské Karpaty, o takom niečom, ako je Slovenský raj, tam ani nechýrovať.
Takže hoci akcia nevyšla k úplnej spokojnosti, Odesanka mohla vidieť ešte niečo krajšie, veď podľa mienky mnohých je Suchá Belá to najkrajšie, čo je v Slovenskom raji, odchádzala veľmi spokojná. Veľmi unavená, ale aj veľmi spokojná. Na únavu časom zabudne, ale na krásnu slovenskú prírodu sa zabudnúť nedá.
A verím, že keď sa doma pochváli tografiami, ktoré tu nafotila, vzbudí ďalší záujem o Slovensko.
Ja sám som jej prispel poriadne vyše stovkou fotografií, kde je ona na zábere
*
Včera sa timtano4ka (tak sa volá Tatjana na ruskom blogu) vrátila domov a večer som dostal som od nej tieto dve reakcie na sobotnú akciu v Slovenskom raji:
"Огромное спасибо за удивительное путешествие по Словацкому раю!!! Я очень-очень устала... но красота Словакии, общение с Вами и удивительная природа стоили тех усилий! ))) Искренне признательна! !"
Druhá reakcia:
"Огромное-преогромне спасибо за замечательный день!!!!!!!!!!
Там действительно настоящий рай! Великолепная природа!!!!!!!!
Яно, я искренне Вам признательна за незабываемый, удивительный, полный положительных эмоций и ярких впечатлений поход!!! Я восхищена красотою Словакии!!!! Еще раз огромное Вам спасибо!!!!!"
.