Z Lomu nad Rimavicou na Látky

Autor: Ján Urda | 31.1.2014 o 10:01 | (upravené 31.1.2014 o 11:14) Karma článku: 12,68 | Prečítané:  2344x

S pribúdajúcimi krížikmi sa človeku stále viac cnie za svojim rodným chotárom a rád by sa ta vrátil, hoci len tak na skok. Tak som využil príležitosť prejsť sa k prameňu Ipľa a na vrch Bykovo, ktoré patrili kedysi do chotára mojej rodnej obce. Lučenskí turisti sa tam chystali, ochotne ma zobrali medzi seba.

Neviem či sa to už stáva zvykom, ale v krátkom čase deň pred túrou som sa už druhý raz bol prejsť z mesta na Martinské hole a späť. Tentoraz ma ta volala vnučka a vnučke ťažko niečo odoprieť. Takže výstup na Hole ako rozcvička pred túrou.

Ale už z toho Lomu nad Rimavicou na Látky. Pretože Látky boli kedysi časťou Málinca, tak budem písať málinským nárečím, ako si ho pamätám spred 63 rokov, čo som odtiaľ preč. Veď už pomaly mladí Málinčania to nárečie zabúdajú.

Veporské vrche, Slovenskó rudohoré. Tri chotare, tri okrese: Lom nad Rimavicó v okrese Brezno, Látke v okrese Ďetva, Máľiňec v okrese Povtár. Máľiňec bov voľakode najviačšó dedinó v okrese Lučeňec, patrele k ňemu osade hor celó ípeľskó doľinó aj s Látkami a vrchon Bykovo. Susedev s Detvó, Čérnen Balogon a Kokavó nad Rimavicó. Pri Lome nad Rimavicó vyvérajú tri slovenské réke: Rimavica, kerá sa vľéva v Rimavské Baňi do Rimave, Slaťina (aľe ňi tá, kerá sa vľéva do Hrona vo Zvoľeňe, tá vyvéra ňiďeľako pod Poľanó) a Ípeľ, na veľkon úseku hraňičná réka medzi Slovenskon a Maďarskon, sa vľéva do Dunaja na hranici pri obci Chľaba.

Této kraje bole kodesi dávno za Rakúsko-Uhorska veľmi prémyselné, ťaželo sa tu vraj aj zlato a srébro, bole tu kovohute, veľa sklárňí, kameňolomó, papérňe, píle... Najznámejšé bole sklárňe, keré bole skoro v každé osaďe ňiľen málinské, aľe aj každé ďeďine naokolo. Ešťe doňedávna v Máľinci, Uťekáči, Zlatňe, Katarínkské Huťe a v Povtári fungovale sklárske fabrike, kerech výrobke sa vyvážale do celeho sveta. Ňeska je to veľmi chudobnej kraj, mlaďí ho opúšťaju, odchádzaju za robotó do sveta, rodnej kraj jich neuživí. Na Máľinci je 40-percentná ňezamesnanos.

Tótot kus Veporskech vrchó je krásnej, podobňe ako druhé kúte Slovenska, turisťicky zaujímavej, je tu aj dos značénech turisťickech chodňíkó, aľe je málo turisťicky navštevovánej. Ľen turisťi z najbližšiho okoľej ho veľmi oceňuju. Kod son si našév, že lučenskí turisľi robej pramen Ípľa a Bykovo, spojev son sa s nimi. Do odchodu autóbusa z Lučenca be son sa tan ňedostáv, tak son jich počkav v Kriváňi na odbočki na Hriňovú.

 


Takto sa rano ukazovalo na výchoďe,
kod son ich čakav v Kriváňi
.

Lom nad Rimavicó ako začejtok túre
.

Ňebov čas na prechádzku poobzeraťi si ďeďinu,
tak ľen katoľícky kostév z r. 1812-18.
Inak: máľinskí ďeďinčaňej (pravďepodobňe potomkovej bratríkó
Jána Jiskru z Brandýsa) boli šeci evaňélici,
v sklárské kolóňiji - Huťe, v osadách na lazoch (potomkovej kolonistó
z Ňemecka a Poľska) a Cigáni boľi zas katoľíci
.

Najmladšej turistka
.

.

Tan ďeľako viďéti za dobreho počasej naše pekné hore
.

To je pohľad ďalej na Veporské vrche
.

.

.

Príroda naokolo Lomu nad Rimavicó
.

.

Aňi to ňi je veľmi vesoko, aľe sťaďeto krásne pohľade doďeľaka
.

Dom na samoťe pod horó
.

.

.

.

Pohľade na Lom nad Rimavicó pri cesťe na Čerťaž
.

.

.

.

Krásna zimná príroda
.

Poslednej pohľad na Lom nad Rimavicó
.

.

.

.

.

.

Škoda, že fotke ňi sú také pekné,
ako to bolo v skutočnosťi. Té nádherné výhľade, tá príroda...
Z Čerťaže viďéťi Poľanu, Veľkú Fatru, Ňízke Tatre aj Veporské vrche

.

.

Pohľade na ďeľaké Nízke Tatre
.

Od Čerťaže k prameňu Ípľa
.

.

Na druhé straňe inverzija -
v doľiňe hmla a z ňé trčej vrche ako ostrove v mori
.

Prvó zastavéňa na oddech
.

.

Pamjatná tabuľa 21 vojákon,
čó v r. 1956 tuna zahynúľi pri leteckon ňešťasťí.
Ľeťeľi z Pardubíc do Prešova eroplánon D-47B,
dostáľi sa do ňebecké búrke, havarovaľi...
.

A to už je studňička - to vyvéra Ípeľ
.

Pár metró od prameňa chutná pitná voda Ípľa
,

Oddech pri óhňiku, opkaňé kobáse, slaňine, špekáčok...
.
.
Dve susedné prírodné osade -
dve mraveňiská bez najmenšiho znaku živóta
.

.

Prvej prítok Ípľa aňi ľen ňevé, ako ho volaju
.

Občerstvéňa v osaďe Mláke zatvoréno
.

Od prameňa Ípľa ač na Bykobo son šév s temito
pejtimi turistámi - tu smo si poobzerali osadu Mláke,
kerá patrí k obci Látke
.

Zimná nálada
.

Kaplnka na Mlákach
.

Starej drevénej dom na Mlákach
.

Príroda na Mlákach
.

Mláke pod horó
.

Vrch Drahová má o pár metró vejc ako Bykovo
a je z ňeho aj peknej výhľad, ľebo ňi je tak zaľesňénej
.

Z doľine hor na kopce sa škrabala hmla
a krásno počasé sa furt vejc a vejc kazelo
.

Aňi v zime jin je ňi zima, majú dobré kožuche
.

Ceduľa pri vchoďe do hore z Mlák na Bykovo.
Je určéna chodcon aj bicygľiston
.

Pohľad lóka na Prašivú, časť Látok,
ďe je známo lyžiarskó sreďisko
.

.

To je hmla nad Látkami
.

.

Bykovo - 1110 m.
Veďé sen aj cestička pre bicygľistó.
Celej vrch je zaľesňénej smerekmi, bez výhľadu naokolo
.

Pamjatná tabuľa venována horárovi,
čó celej svój živót zasvjatev horán - aľe je bez jeho mena
.

Pomále lóka z Bykova
.

Pekná, aľe chátrajúca opusťéna chatka
.

.

Zasréňené strome
.

.

To je už ľudopráznó známo lyžiarskó sreďisko Látke-Prašivá
.

.

Aj to je lyžiarskó sredisko.
Kod zmo odchádzaľi, tak už aj sňéžik poľetovav
.

To sa už laze nad Hriňovó cestó domó.
Tu si ľiďej veďej vážiťi zem, pódu, ňi ako daďe iňde na Slovensku,
ďe na té najúrodňejšé zemi stavaju sklade, obchode, ceste...
Té kúske poľej pod horó sa obrobéne, dá to zopár kromplí, pasuľe, žita...

.

Tak son sa znova poprecchádzav po kúšťiku nášho krásneho Slovenska.
Ďe sa ľen na Slovensku vyberéš, šade nádherná príroda

*

Tak ako každý kút Slovenska má svoju oaobitú krásu, tak k tej kráse patrí aj rôznorodosť nárečí.
Tie krásne nárečia sú súčasťou našej kultúry, našich dejín.
Málinské nárečie je nárečím ľudí na samom kraji Novohradu,
ľudí, žijúcich v tvrdých životných podmienkach a úzko spätých s krásnou okolitou prírodou.

Takto si pamätám málinské nárečie ešte po vyše 63 rokoch, odkedy som odtiaľ preč. Istotne sú tam aj dáke nepresnosti, veď je to už peknýcch pár desiatok rokov, čo som odtiaľ odchádzal ešte ako dieťa.
Keď som sa sem-tam na Málinec vracal, tak to bolo len na svadbu alebo pohreb a rozprávali sme sa už viac-menej len spisovnou slovenčinou.

Toto je môj hold rodnému chotáru, kam sa musím ešte párkrát vrátiť,
poprechádzať sa po dedine, po jej bližšom i vzdialenejšom okolí, porozprávať sa s bývalými spolužiakmi, čo ešte žijú a sú tam doma, pospomínať na krásne detské roky...

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?