Drevenice a heligónky

Autor: Ján Urda | 23.4.2014 o 10:31 | (upravené 9.2.2016 o 20:51) Karma článku: 10,20 | Prečítané:  819x

Túlal som sa po dedinách dolnej Oravy a v jednej som natrafil na oznam, že v Žaškove sa stretnú heligonkári. Dávno som už v Žaškove nebol, tak som sa tam vybral znova. Obdivovať to množstvo drevených žaškovských domov a potešiť sa

Do Párnice vlakom, na druhú stranu rieky Oravy do Žaškova peši. Poprechádzal sa krížom-krážom po dedine, pofotil a započúval sa do krásnych nôt heligóniek. Naspäť cesta podobná - do Párnice ma takmer zachytil dáždik, keď som sa viezol vo vlaku, medzi Párnicou a Kraľovanmi už pršalo...


Nepamätám si, žeby som v niektorej dedine videl také množstvo dreveníc ako v Žaškove. Žiaľ, sú roztrúsené po celej dedine, mnohé neobývané chátrajú. Keby boli sústredené tak, ako sú drevenice v Podbieli, tak by to bolo tiež vyhláseé za národnú kultúrnu pamiatku. Drevenice v Podbieli sú pokryté šindľami, drevenice v Žaškove, pretože nie sú pamiatkovo chránené, sú pokryté škridľami, plechom..., ktorá ako. Niektoré olé namorené drevo, iné obhádzané hlinou a obielené na svetlomodro alebo na bielo. V našej dedine dedinské domy boli tiež obielené na modro alebo bielo, v cigánskej osade rôznofarebne - na modro, zeleno, žlto, fialovo, ružovo...
Zrubové drevené domy nielen na Orave, ale aj v iných regiónoch Slovenska boli dvojdielne alebo trojdielne domy - vchod zo dvora do pitvora v strede domu, z pitvora vchody do prednej izby a zadnej izby alebo komory. Zastrešené boli dvojspádovou strechou s podlomenicou. Hospodárske stavby a maštale pokračovali v osi domu, alebo do tvaru "L". Domy boli bez komínov, dym bol z ohniska vedený lapačom cez strop do piecky vymurovanej zo skál a zachytávajúcej iskry. Dym sa voľne šíril po pôjde domu; slúžil ako udiareň a zároveň konzervoval strechu pred hnilobou a škodcami. Niektoré sú podpivničené. V takom trojdielnom drevenom domčeku som sa narodil aj ja a prežil som tam aj svojich prvých 10 rokov.

Neukazujem tu všetky drevené domy v dedine, je ich tam ešte bohato.

*
Pred pár rokmi v Žaškove pred touo vyhňou som po vyše 60 rokoch videl opäť podkúvať koňa.
Odkedy som sa odsťahoval z rodnej dediny, podkúvanie som nevidel,
až tu, v Žaškove na Orave


.

.

.
.
Koňa doviezli ako pána, v plachtou pokrytej avii.
Radosť bola pozerať naňho, kásneho, i na zručných chlapov pri robote

*

Pohľad na Žaškov spovyše Párnice
.

Spätný pohľad na Párnicu z cesty do Žaškova
.

Cesta vedie popri párnických jazerách
.

Dve cyklistky na ceste a jazdkyňa s jazdcom popri ceste
hneď za žaškovským mostom
.

Hneď prvý dom skraja - krásna drevenica
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.


*

Tento plagátik ma v nedeľu znova priviedol do Žaškova


Aj pri heligonkároch som si zaspomínal na svoje detstvo, keď parobci chodili večer po dedine s harmonikárom a spevom.
alebo keď prišli do domu, kde boli práve páračky alebo piadky,
dom plný mladých dievčat, starších i starých žien
a po príchode parobkov s harmonikárom družná nálada
.

.

Plný kultúrny dom
.

.

Žaškovský detský folklŕny súbor Trnkárik
.

Dvaja súrodenci z detského súboru so starou mamou,
najmladší Trnkárik s cumlíkom
.

Najmladší heligonkár
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Výbornú nafalšovanú náladu vedia rozprúdiť takí heligonkári

*

A nakoniec ešte niečo z prechádzky po dedine

.
Dva kostoly:
Rímsko-katolícky z roku 1626 a evanjelický tolerančný z roku 1792,
pôvodne bez veže a zvonov, ktoré pribudli až v roku 1890.
Ako som sa dozvedel z tabule v katolíckom kostole v Zázrivej,
keď prvý zázrivský drevený kostol už kapacitne
Zázrivčanom nepostačoval, rozobrali ho a predali Žaškovčanom,
ktorí si ho v Žaškove znova postavili.
Bol krásne zdobený maľbami, ako všetky vtedajšie kostoly.
Katolícky kostol mápestrú históriu: postavili si ho
žaškovskí veriaci, za reformácie bol evahjelický, za protireformácie
a stavovských povstaní menil majiteľov,
aby nakoniec bol katolíckym.
A hoci dedina bola evanjelickou, v dedine bol kostol,
evanjelici museli chodiť do vzdialeného
artikulárneho dreveného kostola v Istebnom
.

Koryto potoka tečúceho stredom dediny ako cesta pre autá
- s tým sa asi nikde inde na Slovensku nestretnete
.
.
Rodina motocyklových fanatikov
- mladému motokrosárovi však motorka každú chvíľu zdochýnala
.

Pohľad na Malú Fatru v diaľke s nádherným Rozsutcom
.

Cestou späť do Párrnice sa už zaťahovalo na dážď,
dážď ma však našťastie zastihol až vo vlaku
.

Prvá tohoročná dúha nad krpelianskou priehradou


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?