Stopár

Autor: Ján Urda | 5.5.2014 o 10:01 | Karma článku: 7,49 | Prečítané:  1060x

Kysuckí turisti otvárali Kysuckú bránu. Na jej zamykaní pred zimou som sa už zúčastnil, na jej otváraní na jar ešte nie. Zamykanie je jednou stranou Kysuckej brány, cez vrchol Brodnianka, otváranie druhou, cez vrchol Rochovica. Tak som sa vybral na to otváranie. A tu smola na smolu.

Kysucká brána je prírodná pamiatka v katastrálnom území obce Rudinka. Je národnou prírodnou pamiatkou, tvorí ju zúžený úsek Kysuckej doliny smerom od Žiliny. Preteká ňou rieka Kysuca. Ľavú stranu brány tvorí vrchol Brodnianka (720), pravú Rochovica (640), obe sú prírodnými rezerváciami.
Brodnianku som už šiel, na Rochovicu som sa richtoval.
Medzi Vrútkami a Žilinou upravujú trať na zvýšenú rýchlosť, takže v prevádzke je len jedna koľaj a vlaky zvyknú aj meškať alebo je miesto niektorých náhradná autobusová doprava. Tak aj teraz, vlak do Žiliny vypravený z Vrútok s meškaním. Prídem do Žiliny, rýchlo zo železničnej stanice na autobusovú. Mám už len asi 100 m a autobus na Kysuce sa pohýna. Prebehnem cez cestu, zamávam vodičovi a mám šťastie: starší ústretový vodič mi zastane a zoberie ma. Prídem do Kysuckého Nového Mesta, vystúpim z autobusu a vlak do Rudiny, kde je začiatok túry, sa z náprotivnej koľaje akurát pohýna smerom na Žilinu. Našťastie, je tam manželský pár, turisti, dáme sa do reči. On ma vraj pozná podľa čelenky a brady z mojich článkov na blogu. Idú do Hriňovej pod Poľanu. Poradili mi: autobusom späť do Brodna a odtiaľ po druhej strane Kysuce cez Rudinku do Rudiny. V Rudinke sa spytujem jedného cyklistu, ako na Rochovicu za turistami: vraj načo ísť naokolo okľukou po ceste do Rudiny a potom hore dedinou, keď krížom cez polia a horičky by som ich možno ešte aj chytil alebo aspoň by som sa mal napojiť na turistickú značku a po nej ísť ďalej. Mapu som mal, tak som sa vybral krížom pasienkami a horičkami hore. Veď kdesi musím natrafiť na značený turistický chodník. Najprv som šiel len tak naslepo, potom naveľa som na mokrej lesnej ceste v lesíku natrafil na veľa čerstvých stôp. To musia byť oni, tak som sa vydal po nich. Na mokrých miestach boli zreteľné, na suchých sa strácali. Na suchých odbočkách na čistinkách som sa musel pár desiatok metrov vydať len tak, podľa svojho úsudku a zavše sa aj vrátiť a vydať sa druhou trasou, až som konečne natrafil na modrú turstickú značku a potom to už šlo fajn až do konca.


Železničná stanica Brodno.
Trochu vľavo od nadjazdu na autobusovej zastávke
začínala moja pešia túra
Spustil som sa dole ku štreke, to som už poznal zo zatvárania brány
.

Pohľad proti prúdu Kysuce zo železničného mosta
s lávkami pre chodcov po oboch stranách
.

Popri štreke do Rudinky a prechod na druhú stranu
.

Tu som sa pustil z cesty popri stavenisku hore na lúky,
ale zrazu sa na mňa vyvalili tieto dve obrovské psiská.
Ten väčší sa vrhol na mňa a chňapol ma za ľavú ruku.
Priznám sa, nebolo mi v tom momente veru veľmi do smiechu.
Našťastie, majiteľ bol nablízku a psiská dobre vychované,
na majiteľov zásah ma hneď pustil a odchádzali preč.
Aj fotiť som ich zabudol a mohol až na odchode, nie pri útoku.
Nebyť nablízku majiteľa, neviem, ako by to so mnou bolo dopadlo.
Majiteľ sa mi ospravedlnil a zaujímal sa, či sa mi nič nestalo.
Celý ten výjav sledovali aj dvaja chlapi zo stavby tam vzadu.
Zas sa mi potvrdilo staré známe, že v horách je to bezpečnejšie,
ako v meste alebo na dedine.
Tam ma ani auto nezrazí, ani psy neprepadnú
.

Vyzerá to ako starší dubák, ale nie je to on.
Akási mne neznáma huba pri plote záhradky
.

Väčšia špinavá mláka nad dedinou
.

Tu som križoval tieto pravidelné rýhy v zemi.
Nazdal som sa, že tu bola kedysi dáka lesná železnička
a toto ostalo po vytrhaných podvaloch po nej.
Vyzerá to na pravidelne uložené podvaly a koľaje.
Ale vraj nie, žiadna železnička tu nikdy nebola.
No čo to mohlo byť, to som sa veru nedozvedel.
Že je to výsledok ľudskej činnost, vidno na prvý pohľad.
Možno nikto z čitateľov vie, čo to bolo
.

.

Pohľady na druhú stranu kysuckej doliny
.

Dole do Rudiny som nezišiel, šiel som len ponad ňu.
Nový kostol v Rudine
.

A starý cintorín, nový je dole pri kostole
.

Dole v dedine stará pekná týlová zvonička
.

Tento "Biely dom" na kopci nad dedinou je na konci slepej ulice,
musel som sa vrátiť späť, cesta ďalej neviedla,
naľavo i napravo tiež ohradené domy, žiadna medzierka medzi nimi
.

Jarná idylka na paši nad dedinou
.

.

Neviem, či Rudinská alebo Nesluša
.

Popod túto vežu som putoval hore do hory
.

Druhá strana kysuckej doliny
.

.

.

Tu som konečne na kraji hory natrafil na prvú turistickú značku,
vytiahol mapu a po značke som sa pustil ďalej
.

A tu pravdepodobne vyznačená trasa pre túru,
toho som sa potom ďalej držal.
.

.

.

.

Aj týmto zátarasom bola označená trasa
- nepokračovať priamo, ale odbočiť cestičkou doľava
.

Studnička plná žaburín, voda stojatá, neveľmi vhodná nielen na pitie,
ale ani na opláchnutie tváre
.

Neviem, ako áno, ako nie, ale podľa mapy
som sa pod Rochovicu mal dostať už len po modrej
a tu sa pokračovalo ďalej po žltej,
ale do sedla pod Závrším a ďalej aj na Rochovicu
som sa šťastne aj po žltej značke dostal
.

Do sedla pod Závrším ma priviedla žltá značka.
Zo sedla som sa ďalej vybral po modrej smerom na Budatín,
pri zariadení s malým ihriskom pod sedlom som natrafil
na skupinku oddychujúcich žilinských turistov-dôchodcov
.

.

.

Pohľad na Žilinu kdesi v diaľke
.

.

.

Krásna kysucká krajina
.

.

Ďalšia skupinka žilinských turistov-dôchodcov
.

Provizórny smerovník na odbočenie z modrej na Rochovicu
obrátený smerom od Žiliny
.

Žeby Divina?
.

.

Mladá mamička s malým dieťatkom stúpajú do kopca...
.

...a tu usmiata celá športová rodina na druhej strane kopca
pri zostupe
.

Rudina a časť Kysuckého Nového Mesta v pozadí
.

Ďalšia športová rodinka v podobnom zložení,
len s trochu viac rôčkami.
Obe športové rodiny nešli s deťmi hore na Rochovicu,
pustili sa dole popod ňu
.

A títo dvaja ma čakali na vrchole Rochovice,
žiaden kysucký turista, veď tam ani nebolo miesta.
A nielen to, ani žiaden výhľad, akurát tak do neba.
Prehodenie zopár slov, zápis do vrcholovej knihy a ide sa ďalej.
Zdola za mnou vystupovala osamelá turistka
.

Takto pomedzi štrbiny medzi stromami vidieť niekde kúsočok dole
.

.

Pri zostupe z Rochovice som počkal na osamelú turistku,
dali sme sa do reči a vysvitlo, že je to starostka Rudinky,
malej dedinky pod Rochovicou. Sympatická mladá starostka.
Spolu sme za rozhovoru zostúpili až k miestnemu ihrisku,
kde bolo ukončenie celej akcie
.

.

.

Pohľad hore kysuckou dolinou
.

Druhá strana Kysuckej brány
.
.
Reštaurácia na štadióne plná športových trofejí
.

.

Záverečné spoločné posedenie na ihrisku, kde som konečne dohonil
kysuckých turistov, ktorých som celou cestou naháňal, som predsa stihol.
Prišli sem však aj obe skupinky žilinských turistov-dôchodcov,
i dvojica z vrchola Rochovice - pán a jeho pes
.

Vrch Rochovica
.

Pohľad po prúde Kysuce zo železničného mosta
s lávkami pre chodcov po oboch stranách
.

Opäť na železničnej stanici Brodno
.
.
Zopár kysuckonovomestských turistov čakajúcich na autobus
a žilinskí turisti-dôchodcovia čakajúci na vlak
.
.
Asi najnižšie ceny na Slovensku, naozaj ľudové,
v automate na žilinskej stanici
.

.

A nakoniec ešte dva zaujímavé stromy spod Rochovice

Hlavne pre toto rád chodím s turistami z iných regiónov,
že chodia po trasách mimo turistických chodníkov,
po ktorých by som sa sám nevyberal.
Teraz som však šiel nie s nimi, ale len za nimi,
aby som ich nakoniec predsa len našiel

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?