Vihorlatský skanzen Humenné

Autor: Ján Urda | 6.6.2014 o 10:01 | (upravené 6.6.2014 o 10:35) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  1143x

Humenské Vihorlatské múzeum v prírode - skanzen - je najmenším slovenským skanzenom podobného druhu, aký som navštívil. Umiestený je v Humennom pár desiatok metrov od Vihorlatského múzea, ktoré je umiestené v kaštieli v centre mesta. Navštívil som viacero slovenských skanzenov, mnohé niekoľkokrát, v rôznych ročných obdobiach. Humenský skanzen som navštívil len raz, keď som bol v Humennom na rezbárskom sympóziu, ktoré usporiadalo MsKS. Týždeň predtým podobné rezbárske sympózium, ktoré sa koná každoročne, sa uskutočnilo aj pod patronátom Zemplínskeho múzea.

Výsledky sympózia, ktoré usporiadal skanzen, boli v čase mojej návštevy rozmiestené pri stene kostola, na podstení domov či v obývacích priestoroch domov. Neviem, či to bolo len dočasné alebo trvalé riešenie. Tvorba tohto sympózia bola voľná, sympózium usporiadané mestom malo za cieľ vytvoriť betlehem, aký býva postavený okolo Vianoc napr. v Žiline, Tvrdošíne a v niektorých ďalších slovenských mestách.

O tom, že je to malý skanzen, svedčí aj to, že tu okrem kostola, nie je ani stará krčma, ani stará škola, ani starý obchod, ktoré obyčajne vo väčšom skanzene nechýbajú. Ale exponáty skanzenu sú pekné a vo mne vyvolali nostalgické spomienky na detsvo prežité v podobných dedinských podmienkach v Novohrade
 

Krásny celodrevený kostol, ktorý pôvodne stál v dedine Nová Sedlica,
bol postavený v r. 1764 bez použitia jediného klinca.
Je najkrajšou stavbou v skanzene
.

 

 .

Krásna vnútorná výzdoba kostola
.

Malý amfiteátrik naprostred skanzenu,
kde sa konávajú rôzne kultúrne podujatia
.

Drevený domček, celý pokrytý slamou, typický dom podkarpatského typu.
Ale podobné domy boli stavané aj v niektorých iných regiónoch Slovenska,
najmä na dolniakoch - hlinou omietnuté a slamou pokryté
drevenice alebo domy z nepálených tehál.
Podobné domy boli rozšírené aj na Podkarpatskej Rusi,
ako o tom svedčia aj expozície vo svidníckom skanzene či v užhorodskom skanzene na Ukrajine
.

 

Krásna šindľom pokrytá hlinou omietnutá drevenica.
Na podstení zopár sôch zo sochárskeho sympózia spred týždňa
.

Jednoduché zariadenie dedinskej izby:
masívny stôl, lavica, posteľ a veľká pec so šporákom.
Izba (chiža) na celodenné používanie - ako kuchyňa so šporákom a pecou,
jedáleň, obývačka i spálňa, všetko spolu.
Umiestenie sôch zo sympózia v obývacom priestore pôsobí násilne,
na dedinách v izbách jediným umením bývali sväté obrazy,
ale inak všetko ďalšie v izbe malo praktický význam, praktické využitie,
žiadne takéto "čačky"
.

"Visalko" - na hrade zavesená žrď, na ktorú sa v izbe prevesovali periny i obleky.
Podobné "visalko" vonku pod strechou nad podstením
slúžilo na vyvesovanie dvojšúľkov kukurice, alebo "vrkočov" cibule či cesnaku
.

Jednoduchá lesa (plot) pri dome z prútia alebo zo štekov (poltených vrcholcov smrekov).
Na zadnej strane domu, za domom, na stene zavesené poľnohospodárske náradie
.

Sochy zo sympózia umiestené na podstení domu...

...a pri kostole
.

 Dedinská vyhňa je neodmysliteľnou súčasťou každého skanzenu
.

 

.

.

V izbe na stene pozavesované maľované taniere,
v kúte izby veľká pec na pečenie chleba a varenie s prípeckom
.

 

Vodný mlyn so zariadením - kolesom s lopatkami na horný pohon.
Polovica domu bola obytná (jedna obývacia miestnosť),
druhá polovica ako pracovná - mlyn na mletie obilia
.

.

Krásne dedinské obrázky

*
Tento článok takto som mal pripravený už takmer dva roky.
Keď som ho však po terajšej návšteve skanzenu chcel doplniť ďalšími fotkami,
nebolo to možné, lebo bol ukladaný ešte v starom systéme,
tak som ho musel znova celý zapísať a až potom som ho mohol doplniť

*

Pri predvlaňajšej návšteve som si do skanzenu odskočil len tak na chvíľku,
v Humennom som bol hlavne pozrieť sa na šikovnosť rezbárov
na začiatku sympózia v utorok a na jeho konci v piatok.
Nedalo mi to však a nedávno som si znova odskočil do humenského skanzenu.
Tentoraz som všetok čas strávený v Humennom mal na mesto a skanzen.
Poprechádzal som sa mestom, pozrel si kaštieľ, v ktorom je múzeum
a potom som už celý zvyšok času venoval skanzenu.
Počas trvania mojej návštevy som bol jediným návštevníkom skanzenu.
A tak tu je niečo z nedávnej návštevy mesta a skanzenu

Návštevníka Humenného hneď na stanici víta - slávny Haškov dobrý vojak Švejk

 Vihorlatské múzeum, pod ktoré skanzen patrí,
s pekne upraveným parkom a dvomi sochami levov pri vchode do areálu
a ďalšími dvoma pri vchode do kaštieľa
.

 

Sochy na nádvorí zámku - Vihorlatského múzea
.

 Schéma rozmiestenia objektov v skanzene
.

 

 Od predchádzajúcej návštevy dostal kostol novú prikrývku
- kompletnú novú šindľovú strechu
.

 

 

Zariadenie izby (chiže) bolo veľmi jednoduché, ale účelné.
Dominantnými boli obyčajne stôl, lavica, postele a
neodmysliteľná pec so šporákom aj na pečenie chleba.
.

 

 Pece so šporákom a prípeckom.
V podstate všetky pece v regióne boli rovnako riešené
.

 

Hrnčiarske výrobky
.

 

Zariadenie kolárskej dielne s náradím
.

 

 Dominantou kováčskej vyhne boli vyhňa s ohniskom a mechom a veľká nákova.
Doplnkovými boli rôzne nástroje: kladivá, kliešte, zveráky...
.

 

 

Zaujímavosť - veľké drevené ozubené koleso na prevod od vodného kolesa

 

 Rôzne doplnkové náčinie mlyna: riečice, sitá, drevená lopata, dlabané korýtka, merica...
.

 

 

Tkáčska miestnosť s dominantnými krosnami.
Ďalšími boli kolovrat, praslica, motovidlo...
.

 

 

 

 

 

Rôzne stroje od mláťačky, vejačky po cirkulár...
.

Váhadlová studňa
.

No a nakoniec suchý záchod

*

Nemôžem si odpustiť jednu poznámku ku skanzemom a múzeám:

Že sa pri jednotlivých popisoch používajú spisovné označenia, to je samozrejmé. Ale ak pri popise sa použije spojenie "tkáčsky stav" miesto po celom Slovensku používaného a tiež spisovného pomenovania "krosná", to sa mi neveľmi zdá. Vo mne "tkáčsky stav" sa skôr spája s priemyselnou revolúciou a priemyselnou veľkovýrobou vo fabrike ako s domáckou výrobou plátna alebo kobercov. Nech sa na dedine rozprávate s mladšími či staršími, každý použije pomenovanie "krosná".
A v regionálnom skanzene chýbajú miestne nárečové pomenovania, ktoré vedia vytvoriť akúsi intímnejšiu atmosféru, väčšmi spätú s príslušným regiónom. Takto sa nám zo slovnej zásoby strácajú krásne slovenské slová a nahradzujú sa cudzími.

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?