Skvosty skanzenov - drevené kostoly

Autor: Ján Urda | 14.1.2015 o 10:01 | (upravené 17.2.2016 o 9:31) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  814x

Slovensko je bohaté nielen krásnou prírodou, ale aj umeleckými výtvormi našich predkov. Mnohé z nich sa dodnes zachovali v pamiatkových rezerváciách mestského či dedinského typu, ale aj v mnohých múzeách v otvorenej prírode.

Na Slovensku je mnoho unikátnych drevených kostolov. Právom patria medzi architektonické skvosty. Ich zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť žiadne kovové prvky. Na Slovensku takýchto kostolov rôznych cirkví bolo viac ako 300, z nich sa doteraz zachovalo takmer 60: 42 cerkví (kostolov východného obradu: 38 gréckokatolíckych a 4 pravoslávne), 11 rímskokatolíckych kostolov a 6 evanjelických artikulárnych chrámov. Niektoré z nich sa sú zapísané i do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO : rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku a kostoly východného obradu v Bodružale, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

Niektoré krásne drevené kostoly sú umiestené v múzeách ľudovej architektúry, ktorým obyčajne dominujú: v najväčšom slovenskom skanzene, v Múzeu slovenskej dediny v Martine-Jahodníckych hájoch, v Múzeu oravskej dediny v Zuberci-Brestovej, v skanzene Šarišského múzea v Bardejovských kúpeľoch, v skanzene Zamagurského múzea v Starej Ľubovni, v skanzene Múzea ukrajinskej a rusínskej kultúry vo Svidníku, vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, skanzene Vihorlatského múzea v Humennom.

Vo zvyšných dvoch skanzenoch - v Múzeu kysuckej dediny v Norej Bystrici-Vychylovke a  Múzeu liptovskej dediny v Pribyline - sú murované kostoly.
 

*

DREVENÝ KOSTOL V SKANZENE MARTIN

V najväčšom slovenskom skanzene v Martine sú sústredené objekty z regiónov Turiec, Liptov a Orava. Dostala sa mi do rúk pekná skladačka, ktorú vydal Žilinský samosprávny kraj s názvom Túry do kultúry. Zaujímavosťou je, že sú tam uvedené napr. sídliskové pobočky knižníc, ale nie sú tam uvedené kultúrne zariadenia celoslovenského významu, ktoré patria priamo pod ministerstvo kultúry. Teda zo skanzenov sú tam liptovský  v Pribyline, oravský v Zuberci-Brestovej i kysucký v Novej Bystrici-Vychylovke. Martinský tam nie je uvedený, ale ani niektoré ďalšie objekty celoštátneho významu spravované ministerstvom kultúry.
V martinskom skanzene je aj drevený rímskokatolícky kotol z Rudna v regióne Turiec. Postavený bol v r. 1792, oltárna architektúra je z r. 1707, teda ešte zo staršieho obdobia, z predchodcu tohto kostola. Stavba je zrubová a pokrytá šindľom. Do skanzenu bol premiestnený v r. 1974, verejnosti sprístupnený v r. 1994.
 

*

DREVENÝ KOSTOL V SKANZENE ZUBEREC-BRESTOVÁ
 

V zubereckom skanzene pod Roháčmi, v ktorom sú sústredené objekty z celej Oravy, je premiestnený aj rímskokatolícky kostol z 15. storočia z dolnooravskej osady Zábrež neďaleko Dolného Kubína. Okrem neho sa na Orave nachádzajú 3 drevené kostoly: Istebné, Leštiny a Tvrdošín.
Na stránke dolnokubínskej obce Oravská Poruba, ktorej časťou je aj Zábrež, sa o tomto kostole môžete dočítať toto: "Cirkevne a neskôr matrične patrila Zábrež k fare vo Veličnej. Koncom 15. storočia previezli do Zábreže pôvodný drevený kostol z Veličnej, ktorý potom  postavili a dobudovali, v 17. storočí pristavili zvonicu. Slúžil ako filiálny kostol Veličnej. V roku 1972 bol prevezený do Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde tvorí jednu z dominánt skanzenu". V samotnej Veličnej si postavili murovaný rímskokatolícky kostol. Na Orave sa asi bežne predávali kostoly, lebo podobný prípad je aj história niekdajšieho dreveného kostola v Zázrivej, ktorý Zázrivčania predali Žaškovčanom (už tam neexistuje) a postavili si murovaný, z ktorého však ostali už sú tiež len ruiny. Toto som sa dozvedel z dosky, ktorá visí pri vstupe do zázrivského kostola.
 

*

DREVENÁ CERKEV V SKANZENE STARÁ ĽUBOVŇA
 

V staroľubovnianskom skanzene sa nachádza drevená gréckokatolícka cerkev z r. 1833, pochádzajúca z obce Matysová. Do skanzenu bola premiestnená v r. 1979. Ošindľovaná je nielen strecha kostola, ale aj steny z vonkajšej strany. Ikonostas pochádza z inej, staršej a menšej cerkvi.
 

*

DREVENÁ CERKEV V SKANZENE HUMENNÉ
 

V humenskom skanzene je umiestená gréckokatolícka cerkev z Novej Sedlice, ktorá je dominantou skanzenu. Pochádza z roku 1764 a pôvodne bola postavená bez použitia jediného klinca. Táto cerkev je najstaršou a najkrajšou stavbou tohoto múzea v prírode.
Keď som skanzen navštívil prvý raz, bola na ňom stará šindľová strecha, pri jeho druhej návšteve o rok neskôr bola už celá šindľová strecha čerstvo vymenená.
Skanzen sa nachádza len pár desiatok metrov od centra mesta Humenné.
 

*

DREVENÁ CERKEV V MÚZEU V KOŠICIACH

Východoslovenské múzeum sa nachádza v centre mesta neďaleko sochy maratónca. V jeho záhrade je umiestnená drevená gréckokatolícka cerkev z r. 1741 z Kožuchoviec v okrese Svidník. . Do Košíc bola premiestnená v r. 1927. Verejnosti bola sprístupnený v r. 1928.

*

DREVENÁ CERKEV V SKANZENE SVIDNÍK

Do svidníckeho skanzenu je premiestnená drevená gréckokatolícka cerkev z Novej Polianky v okrese Svidník. Postavená bola v r. 1766. Počas oslobodzovacej karpatsko-duklianskej operácie bola poškodená, ale obyvatelia obce ju opravili. Vo svidníckom skanzene je od r. 1986. Ikonostas pochádza z 18. storočia z iného objektu. Namiesto kovových klincov sa používali dubové kolíky.

*

DREVENÉ CERKVI V SKANZENE V BARDEJOVE

V Bardejovskom skanzene, umiestnenom v Bardejovských kúpeľoch, sú dve drevené gréckokatolícke cerkvi: z Mikulášovej a zo Zboja.

*

DREVENÁ CERKEV Z MIKULÁŠOVEJ

Postavená bola v r. 1730. Aj vnútorné zariadenie, ikonostas a ďalšie objekty v interiéri pochádzajú z čias budovania cerkvi. Do Bardejovských kúpeľov bol prevezený v r. 1931, kde stál až do r. 2003. Od r. 2005 je na novom mieste v skanzene, ktoré pôvodne nebolo v areáli skanzenu.
 

*

DREVENÁ CERKEV ZO ZBOJA

Postavená bola v r. 1775. Do skanzenu v Bardejovských kúpeľoch bola premiestnená v r. 1967. Je to typický variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových zrubových cerkví.
Podstatná časť ikonostasu je z 18. storočia, niektoré ikony sú zo 17. storočia.
 



.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?