Zimné Jánošíkove diery

Autor: Ján Urda | 12.2.2015 o 10:01 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  1612x

Jánošíkove diery sú nádherné v čase aj v nečase. Často ich ta chodím obdivovať v lete či v zime, veď z Turca je to len na skok. Dolné, Nové i Horné diery. Tentoraz som však Nové neobdivoval, len Dolné a Horné. Ale aj to stačilo.  

Na sobotu som mal vo svojom turistickom ročnom pláne zaznačený Primátorský výstup na Drienok v Turci, ale do toho mi skočili rodinné povinnosti, takže krásny deň bol fuč. Na nedeľu predpoveď počasia hovorila o snežení, veľkom vetre a závejoch. To už nebolo ono. Ale ružomberskí turisti sa v nedeľu vyberali na Malý Rozsutec v Malej Fatre, tak som sa na časti ich túry pridal k nim: Z Bieleho Potoka cez Dolné diery a Horné diery pod Pálenicu, kde som sa od nich odpojil.

Vo Varíne z Ružomberkčanov z vlaku vystúpil jediný turista, dokonca ani žiaden iný turista okrem nás dvoch. Odtiaľ autobusom do centra Terchovej a ďalším do Bieleho Potoka. V Bielom Potoku sme vo vestibule hotela Diery čakali približne hodinu na ďalšiu päticu Ružomberčanov, ktorí prišli autom, takže sme sa ďalej vybrali siedmi, z toho jedna slečna. Na Ružomberčanov malá účasť, ale oni túto akciu robia každoročne a za takého počasia to ani nebolo lákavé.

Ružomberčania spod Pálenice pokračovali hore do sedla Medzirozsutce a na Malý Rozsutec, ja som sa pustil krížom cez sedlo Podžiar do Štefanovej. Na spoločnom úseku bolo počasie obstojné, nebolo síce slnečné ako deň predtým, ale aspoň nepršalo, nesnežilo a nefúkal tam vietor. Pretože som často fotil, rukavice na rukách som nemal, s tými sa fotí zle a tak sa ruky prichytávali na mrazivé kovové zábradlie. Keby som sa zábradlia držal dlhšie, tak mi k nemu ruky aj primrznú.

Pre spestrenie: Nedávno som kdesi čítal jeden skutočne úsmevný príbeh o primrznutí. Písala ho aktérka primrznutia. Stopovala v zime, lebo zmeškala autobus. Zastavil jej sympatický mládenec a vzal ju do auta. Mladá slečna však po krátkom čase si veľmi potrebovala uľaviť. Odďaľovala to, ako sa len dalo, nakoniec však so zapýrením požiadala vodiča o malú zastávku. Vystúpila z auta, zašla za auto, kľukla si a stiahla gaťky. Cesta zamrznutá, šmykľavá, tak sa odhalenou časťou tela oprela o nárazník. Po odľahčení si chcela vstať, ale sa jej akosi nedarilo, ani len gaťky natiahnuť nemohla. Tá o blatník opretá časť tela k blatníku primrzla. Keď sa dlho nevracala, šofér sa šiel pozrieť, čo sa deje. Našiel ju tam v takej ošemetnej situácii. Zvláštne vážnej i úsmevnej súčasne. Čo urobiť? Len rýchlo hľadať východisko z tej nepríjemnej sitácie. Zapaľovačom zohrial blatník a primrznuté spojenie tela a blatníka povolilo. A koniec tohto príbehu: skončilo to svadbou a sú už dlhé roky šťastnými manželmi.

Keď som opustil Ružomberčanov, začalo husto snežiť, staré stopy prikryté novým snehom a zafúkané závejmi, takže som mal čo robiť. Je rozdiel pohybovať sa v teréne v zime alebo v lete. Trochu to tam poznám, chodievam sem v lete každoročne, zopár ráz som tu bol aj v zime. Za hustého sneženia som trafil do Štefanovej, kde som mal vyše hodinu času na autobus, ktorým som potom cestoval ako jediný cestujúci. Jediných turistov - mladú dvojicu - som stretol za hustého sneženia v sedle Vrchpodžiar. Vybrali sa zo Štefanovej cez Boboty do Tiesňav, čo som im za takého počasia vôbec nezávidel, ale môj obdiv mali. V Terchovej som mal trochu času, tak som si odskočil pozrieť tamojší krásny vyrezávaný drevený betlehem s pohybujúcimi sa postavičkami v miestnom kostole.

Autobus z Terchovej, hoci sa pohýnal načas, prišiel do Žiliny so štvrťhodinovým meškaním, vlak už bol preč, ďalší až o hodinu, tak som mal čas v staničnom bufete aj na tradičné pivo na konci akcie a stihol som aj ďalšiu podvečernú akciu doma.

Neviem, ako to zvládli ružomberskí turisti, ale teda nezávidím im to počasie a to, čo museli prekonať hore. Dole to bolo zlé, ale aké to muselo byť tam hore?
 

.
Hoci tentoraz som nešiel Nové diery, dávam tu niečo z mojej dávnejšej zimnej návštevy Nových dier.
Prešiel som len kúsok Nových dier

 

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?