Bol som zvedavý na ďalšiu rázovitú podpoliansku obec Hrochoť a staré kostoly čerínsky a zolniansky. Toto je zo západnej strany od Poľany.
Možností, ako túto trasu absolvovať, bolo viac.
* kedysi dávno z Vígľaša cez Očovú popri hrochoťskom mlyne dnom Hrochoťskej doliny popri potoku Hučava premávala lesná železnica, ktorou sme sa vozievali hore na maliny na Kyslinky. Hádam sa tam ešte zachovali po nej zvyšky zvršku a dostal by som sa tade k hrochoťskému mlynu a odtiaľ po žltej turistickej značke hore do Hrochote, z Hrochote po ceste cez Čerín do Zolnej (na mape modré body do Hrochote a odtiaľ červené do Zolnej),
* Hrochoťskou dolinou po modrej turistickej značke k hrochoťskému mlynu a odtiaľ po žltej hore do Hrochote, z Hrochote po ceste cez Čerín do Zolnej (na mape červené body),
* z Očovej po zelenej turistickej značke alebo po ceste do Zolnej a odtiaľ po ceste cez a Čerín do Hrochote (na mape čierne body).
Cesta do Očovej bola jednoznačná: vlakom do Zvolena a odtiaľ autobusom do Očovej. Cesta späť mala viesť z Hrochote autobusom do Banskej Bystrice a odtiaľ vlakom domov. Prvé dve možnosti (obe Hrochoťskou dolinou) som vypustil, nevedel som, ako to v Hrochoťskej doline vyzerá so snehom a nechcelo sa mi brodiť sa hlbokými závejmi. V autobuse som sa dal do reči s jedným cestujúcim, nepoznal som ho, ani on mňa, ale vysvitlo, že vo Zvolene býval v jednom činžiaku s mojimi rodičmi. Ja som zo Zvolena už 50 rokov preč, a to je už dosť dlhá doba. Spolu s vodičom ma nahovorili na Hrochoťskú dolinu nie po zvršku, mostíky cez potok Hučava sú vraj už dávno fuč, ale po modrej k hrochoťskému mlynu a odtiaľ hore po žltej do Hrochote. Je tam vraj dobrá asfaltka a žiaden sneh. Áno, je to asfaltka dobrá, výborná lesná cesta, dobre upravená a udržiavaná aj v zime. Stretol som aj tatrovku, plne naloženú drevom smerujúcu k železnici do Vígľaša a potom vracajúc sa ma zas prázdna predbehla. Aj jedno lesnícke či poľovnícke terénne auto oboma smermi išlo. Takže cesta dobre upravená, žiadne záveje. Hotová prechádzka, akurát výhľady z doliny žiadne. tie sú v doline až vyššie, za hrochoťským mlynom.
Cestou späť v Zolnej som mal takmer hodinu času na autobus do Zvolena, ale nikde sa nedalo sadnúť si na pivo, tak som trochu pochodil po dedine a potom som si sadol na zastávke, vyhrieval sa na slniečku a nechal oddychovať svoje staré nohy. Vo Zvolene som mal ďalších 1,5 hodiny na vlak, na stanici žiadna reštaurácia, ale na druhej strane cesty, pri autobusovej stanici, sa dalo posedieť pri pive. A veru som si ho aj doprial. Malo to však jeden háčik: cestou späť som sa vracal tiež cez Zvolen a domov som prišiel o dve hodiny neskôr, ako som plánoval. Celou trasou som zbytočne vliekol na chrbte 3 litre zvolenskej minerálky, ktorú som mohol nabrať vo Zvolene nie pri príchode, ale pri návrate. Ale to nič, prejsť som sa aj tak prešiel fajnovo. Aj počasie bolo krásne, hoci to tak zrána ani veľmi nevyzeralo.
Čierna - pôvodne plánovaná trasa Očová - Zolná - Čerín - Hrochoť,
Modrá - Očová - hrochoťský mlyn po zvršku žaleznice Hrochoťskou dolinou, ďalej Hrochoť - Čerín - Zolná ako červená,
Červená - uskutočnená túra Očová - Hrochoť po turistickej značke Hrochoťskou dolinou, ďalej Hrochoť - Čerín - Zolná po ceste
.
Prvý záber až vo Zvolene smerom na Pustý hrad. V Turci, aj povyše Bystrice ešte tma, medzi Bystricou a Zvolenom hustá hmla, viditeľnosť len pár metrov od štreky. Ani vo Zvolene Pustý hrad nebolo vidno
.
Slnko vychádza nad zvolenskou železničnou stanicou, pri ktorej som si naplnil dve 1,5 litrové fľaše výbornej minerálky. Pohľad od židovského cintorína
.
V Očovej už slnko hore, ale len také sliepňavé
.
Potok Hučava povyše Očovej, ktorý vyviera pod Poľanou a tečie Hrochoťskou dolinou, ožiarený ranným slnkom
.
Ranný pohľad na Poľanu
.
Poľana od Očovej v rannom úsvite
.
Ústie Hrochoťskej doliny
.
Ten špic tam ďalej, to by mala byť Chochuľka nad Hrochoťou
.
Znova pohľady na Poľanu od ústia Hrochoťskej doliny
.
Po tej istej trase do Očovej: raz 2,2 km, inokedy 3,7 km, takmer dvakrát toľko
.
Očovské lazy - osada Bugárovo
.
Ranná idyla na kraji lesa
.
Vstup do lesa. Takáto cesta ma cez horu doviedla až k hrochoťskému mlynu
.
Polámaných a vyvrátených stromov všade bohato
.
Statný štajrák, ako si pamätám pomenovanie týchto koní z detstva, pri sťahovaní bukových kmeňov k ceste, namiesto LKT-120
.
Hospodárske budovy bývalého JRD Hrochoť pod kopcom na druhej strane doliny
.
Veža na Turkovom vrchu nad Hrochoťou, veže sú tam dve
.
Pohľad hore Hrochoťskou dolinou pri spúšťaní sa k hrochoťskému mlynu
.
Potok Hučava
.
To "OC OTS M YN" nie je skratkou "obchodné centrum obchodno-technického centra akejsi japonskej alebo kórejskej spoločnosti "M YN" ", ale len opadaný názov "HROCHOŤSKÝ MLYN"
.
Hrochoťský mlyn - 455 m
Hore po ceste do Hrochote (636 m) po žltej je to 20 min., dole po tej istej žltej z Hrochote 45 min.
Hore to trvá kratšie ako dole:-)
.
Pohľad hore Hrochoťskou dolinou od hrochoťského mlyna
.
Tu som si to pustil hore krížom cez horu, takže som urezal jednu serpentínu
.
Malé úzke políčka, ako všade na Podpoľaní, ale všetko obrobené
.
Nad dedinou kúpalisko s detským bazénom a rozbitými šatňami
.
Z kopca Turkov vrch nad dedinou pohľad hore Hrochoťskou dolinou...
.
...a dole Hrochoťskou dolinou. V pozadí kontúry pohoria Javorie
.
Na Turkovom vrchu (710) - výhľady na masív Poľany, Nízke Tatry, Veľkú Fatru i Kremnické vrchy
.
Pohľad dole na dedinu, ďaleko v pozadí Krermnické vrchy
.
V pozadí zasnežené hrebene Veľkej Fatry a Nízkych Tatier
.
Nízke Tatry z Turkovho vrchu
.
Pohľad na kontúry Javoria v diaľke
.
Hrochoť a nad ňou na druhej strane Chochuľka
.
Pamätník padlým v SNP
.
Cifrovaná brána pri vchode ku katolíckej kaplnke (v pozadí)
.
Evanjelický kostol
.
Tabuľa na evanjelickej fare, pripomínajúca tamojšie pôsobenie Andreja Sládkoviča
.
Hrochoť - 636 m
Dole po ceste ku hrochoťskému mlynu (455 m) po žltej je to 45 min., hore po tej istej žltej od hrochoťského mlyna 20 min.
Dole to trvá dlhšie ako hore:-)
.
Zopár starších hrochoťských domov
.
Bralo v jednej záhrade
.
Posledný pohľad na masív Poľany z tribúny futbalového ihriska
.
...a opúšťam Hrochoť
.
Studnička pre smädných pocestných pri ceste
.
Horský potôčik
.
Medokýš pri ceste - chutné prvé glgy od medokýša pri zvolenskej stanici
.
Zimná krása v jame pri medokýši
.
Čačin - smerom na Poniky
.
Obnovený starý kostol zo 14. stor. v Čeríne
.
Vyrezávaný a maľovaný kríž pod kostolom
.
Zvonica v Čeríne
.
Miestne turistické chodníky, ktorými je toto územie celé popretkávané
.
Zvonica v Bečove
.
Zamrznutý potôčik
.
Tam kdesi, v nedohľadne, je cieľ - Zolná, ale ešte skôr bude Sebedín, ani ten nevidno
.
Zvonička v Sebedíne
.
To je už starý kostol v Zolnej z 13. stor.
.
Zolniansky kaštieľ zo 17. stor. v rekonštrukcii
.
Zvonička v Zolnej
.
Pamätník povstaleckým letcom v strede Zolnej. Neďaleko medzi Zolnou a Očovou bolo povstalecké letisko
.
Námestie vo Zvolene, najdlhšie na Slovensku
.
Zvolenský zámok nad námestím, sídlo SNG
.
Tri takéto pancierové vlaky boli výrobené v čase SNP vo zvolenských železničných dielňach
.
Záverečný popoludňajší pohľad na Pustý hrad nad Zvolenom
.
Takže z tých dedín a mestečiek z bližšieho i vzdialenejšieho okolia Poľany som ponavštevoval: Čierny Balog, Sihlu, Drábsko, Lom nad Rimavicou, Látky, Hriňovú, Kriváň, Detvu, Dúbravy, Očovú, Hrochoť, Čerín, Sebedín-Bečov. Časť trasy medzi hrochoťským mlynom a Sebedínom-Bečovom patrí do regiónu Severné Podpoľanie. Ostáva ešte zopár obcí zo severnej strany, najznámejšia z nich je rázovitá obec Poniky so svojou bohatou históriou stredovekého mestečka.
Krásny je to kraj pod Poľanou s roztrúsenými lazmi medzi horami a pastvami s úzkymi terasovitými, ale obrobenými švíkmi polí.
.
