Vidieť kostoly rôznych vierovyznaní vedľa seba nie je žiadna zvláštnosť. Takých prípadov v našich končinách je neúrekom. Ani vidieť dva rímskokatolícke kostoly vedľa seba nie je až taká zvláštnosť. Vidieť však dva evanjelické kostoly vedľa seba je už zvláštnosťou, ale možno sa s tým stretnúť napr. aj v Modre - jeden nemecký, vedľa neho druhý slovenský. Ale vidieť vedľa seba dva takmer rovnaké evanjelické kostoly, takmer kópie jeden druhého, postavené v rozpätí pár rokov, to je už naozaj nielen zvláštnosťou, ale dokonca raritou. Možno sa s tým stretnúť v Sabinove. Jeden nemeckej evanjelickej cirkvi, vedľa neho druhý slovenskej evanjelickej cirkvi.
Sabinov. Mestečko na východe Slovenska v Šariši, neďaleko Prešova smerom na Starú Ľubovňu. Mestečko so slávnou históriou, veď mestské výsady dostal už v r. 1299. Bývalé slobodné kráľovské mesto od 15. stor. Kedysi bolo súčasťou záujmového zoskupenia evanjelických miest východného Slovenska, nazývaného Pentapolitana, s takými chýrnymi mestami ako Prešov, Košice, Bardejov a Levoča.
Bohatý bol v meste aj náboženský pohyb. Veľkú časť obyvateľov mesta tvorili občania nemeckej národnosti, ktorí prijali za svoje Luterovo učenie. Obyvatelia slovenskej národnosti boli zväčša prisťahovalci z okolitých dedín, za reformácie tiež luteráni. Predsa len hlásanie slova Božieho evanjelickými farármi v rodnom jazyku bolo prijateľnejším, ako katolíckymi farármi v latinčine. Ale dôvody prijatia reformácie boli nielen liturgické, ale i sociálne. Veľký rímskokatolícky kostol v gotickom slohu v strede mesta slúžil v čase reformácie evanjelikom oboch národností, podobne ako i malý kostolík vedľa neho. Aj susedná budova, postavená v období reformácie, slúžila evanjelikom ako evanjelické lýceum.
Na stránke sabinovskej rímskokatolíckej farnosti Sabinov sa môžete dočítať aj toto: "...Po neslýchanom vystúpení Martina Luthera (1517) sa jeho reformačné spisy dostali veľmi skoro i do našej krajiny. Zložitá spoločensko-náboženská situácia v prvej polovici 16. storočia spôsobila pomerne rýchle rozšírenie reformácie. V roku 1546 spolu rokovali východoslovenské kráľovské mestá Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov a Levoča o náboženských otázkach a dohodli sa, že sa budú pridržiavať augsburského vierovyznania. Nariadenia uhorského smenu a panovníka Ferdinanda I. podnietili vznik rôznych vierovyznaní u nás. Kráľovskí komisári prišli v roku 1549 do Prešova preskúmať náboženskú situáciu. Úzko spojené východoslovenské mestá, v ktorých sa vtedy už šíril luteranizmus, predostreli vlastné vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana. Bolo formulované veľmi obratne podľa nemeckého vzoru a pretože nejestvovalo ani nejaké jasné katolícke učenie (Tridentský koncil, ktorý tak učinil, zasadal až v rokoch 1545-64), kráľovskí úradníci ho prijali. Sabinov sa tak stáva jednou z bášt protestantizmu na východe Slovenska.".
Teda podľa toho vystúpenie Lutera bolo neslýchaným, ale nekalé praktiky, uplatňované v tom období v rímskokatolíckej cirkvi, proti ktorým Luter vystúpil a požadoval ich nápravu, neslýchanými neboli.
Nasledovalo však obdobie tvrdej protireformácie a rekatolizácie a náboženského útlaku. V období reformácie vyše 90% obyvateľstva Horného Uhorska bolo luteránskeho vyznania, južné Uhorsko zas prijalo učenie Kalvína. Obe to boli vetvy reformácie. Občania rusínskej národnosti na východe boli pravoslávneho vyznania.
Tvrdými presadzovateľmi protireformácie boli Habsburgovci. O tvrdej náboženskej neslobode toho obdobia sa môžeme dočítať napr. na stránke gemerskej obce Sirk aj toto: "..."Sirkovská cirkev evanjelického augsburského vyznania bola založená počiatkom reformácie. Do roku 1598 ako filiálna cirkev bola pripojená ku kamenianskej cirkvi. V roku 1598 sa od tohto zväzku odtrhla a vstúpila s Rákošom a s Turčokom. Dobré nažívanie ľudí sa prerušilo v roku 1674, keď bratislavský súd rozhodol, že evanjelický farári a učitelia musia prestúpiť ku katolíckej cirkvi. Boli to časy bezpríkladného útlaku, náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania.".
Takže hoci Sabinovčania boli evanjelici (slovenskí i nemeckí), kostol bol katolícky. V celom Uhorsku nebolo evanjelického kostola. Evanjelikom bolo odobratých 888 kostolov. Stavovské povstania, ktoré sa k nám šírili najmä z protestantského Sedmohradska mali nielen sociálne pozadie, ale i náboženské. Protestantizmus oslaboval moc rímskokatolíckej cirkvi a centralizáciu. Vyústilo to do šoproňského snemu, na ktorom bolo prijatých 82 artikúl (zákonných článkov), články 25 a 26 sa týkali náboženských slobôd.
Článok 25 deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Článok 26 si evanjelici mohli v každej stolici postaviť dva chrámy a kostoly či kaplnky mohli mať aj v slobodných kráľovských, banských a pohraničných mestách i v sídlach zemepánov. no s mnohými obmedzeniami Tieto kostoly sa volajú artikulárnymi.
Až Tolerančný patent Jozefa II. vydaný 25. októbra 1781 podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov – luteránov, kalvínov a pravoslávnych. Nekatolíci sa mohli stať aj štátnymi zamestnancami. Tolerančný patent znamenal len ich tolerovanie, nie úplné zrovnoprávnenie. Umožnil stavbu mnohých kostolov, nazývaných tolerančnými. Skutočná rovnosť cirkví v rakúsko-uhorskej monarchii nastala až po roku 1848.
Takými tolerančnými kostolmi boli aj dva evanjelické kostoly v Sabinove, kde artikulárny kostol postavený nemohol byť. Nemeckí evanjelici si postavili kostol v rokoch 1796-1802, slovenskí evanjelici v tesnej blízkosti takmer navlas podobný v r. 1820. Oba boli postavené za mestskými hradbami von z centra. Dnes sa líšia hlavne svojím vzhľadom. Jeden je udržiavaný a prebiehajú v ňom aj bohoslužby, druhý je spustnutý, hoci začatie renovačných prác, napr. izolácia proti vlhkosti, sú viditeľné. Ktorý je slovenský a ktorý nemecký, o tom sa informácie rozchádzajú. Na mestskom úrade som dostal informáciu, že bohoslužby sa konajú v slovenskom, na internete som sa tu dočítal, že v nemeckom.
V každom prípade je prípad týchto dvoch evanjelických kostolov zaujímavý a ich takmer
úplná zhoda to ešte viac zdôrazňuje.
Okrem veľkého a malého rímskokatolíckeho kostola stojí na cintoríne ďalší rímskokatolícky kostolík. Dva evanjelické kostoly, pravoslávny chrám a gréckokatolícky chrám dopĺňajú celkový počet kostolov v meste. Ďalší rímskokatolícky kostol a evanjelická molitebňa stoja v miestnej čast Sabinova, Orkucanoch.
*
Kto by dnes povedal o mnohých našich mestách, napr. o Košiciach, že v minulosti boli evanjelickými.
A pritom, pretože to boli slobodné mestá so slobodnými občanmi, tam neplatilo to známe: "Akého vyznania je pán, takého vyznania sú aj jeho poddaní".
V týchto mestách sa občania mohli slobodne rozhodnúť pre vierovyznanie.
.
