Dva kostoly vedľa seba

Autor: Ján Urda | 28.5.2015 o 1:05 | (upravené 28.5.2015 o 21:48) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1250x

Dva kostoly vedľa seba - to by nebolo ešte nič zvláštne. Ale dva evanjelické kostoly vedľa seba - to je už čosi zvláštnejšie. A dva evanjelické kostoly akoby kópia jeden druhého - to už je naozaj veľmi zvláštne.

Vidieť kostoly rôznych vierovyznaní vedľa seba nie je žiadna zvláštnosť. Takých prípadov v našich končinách je neúrekom. Ani vidieť dva rímskokatolícke kostoly vedľa seba nie je až taká zvláštnosť.  Vidieť však dva evanjelické kostoly vedľa seba je už zvláštnosťou, ale možno sa s tým stretnúť napr. aj v Modre - jeden nemecký, vedľa neho druhý slovenský. Ale vidieť vedľa seba dva takmer rovnaké evanjelické kostoly, takmer kópie jeden druhého, postavené v rozpätí pár rokov,  to je už naozaj nielen zvláštnosťou, ale dokonca raritou. Možno sa s tým stretnúť v Sabinove. Jeden nemeckej evanjelickej cirkvi, vedľa neho druhý slovenskej evanjelickej cirkvi.

Sabinov. Mestečko na východe Slovenska v Šariši, neďaleko Prešova smerom na Starú Ľubovňu. Mestečko so slávnou históriou, veď mestské výsady dostal už v r. 1299. Bývalé slobodné kráľovské mesto od 15. stor. Kedysi bolo súčasťou záujmového zoskupenia evanjelických miest východného Slovenska, nazývaného Pentapolitana, s takými chýrnymi mestami ako Prešov, Košice, Bardejov a Levoča.

Bohatý bol v meste aj náboženský pohyb. Veľkú časť obyvateľov mesta tvorili občania nemeckej národnosti, ktorí prijali za svoje Luterovo učenie. Obyvatelia slovenskej národnosti boli zväčša prisťahovalci z okolitých dedín, za reformácie tiež luteráni. Predsa len hlásanie slova Božieho evanjelickými farármi v rodnom jazyku bolo prijateľnejším, ako katolíckymi farármi v latinčine. Ale dôvody prijatia reformácie boli nielen liturgické, ale i sociálne. Veľký rímskokatolícky kostol v gotickom slohu v strede mesta slúžil v čase reformácie evanjelikom oboch národností, podobne ako i malý kostolík vedľa neho. Aj susedná budova, postavená v období reformácie, slúžila evanjelikom ako evanjelické lýceum.

Na stránke sabinovskej rímskokatolíckej farnosti Sabinov sa môžete dočítať aj toto: "...Po neslýchanom vystúpení Martina Luthera (1517) sa jeho reformačné spisy dostali veľmi skoro i do našej krajiny. Zložitá spoločensko-náboženská situácia v prvej polovici 16. storočia spôsobila pomerne rýchle rozšírenie reformácie. V roku 1546 spolu rokovali východoslovenské kráľovské mestá Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov a Levoča o náboženských otázkach a dohodli sa, že sa budú pridržiavať augsburského vierovyznania. Nariadenia uhorského smenu a panovníka Ferdinanda I. podnietili vznik rôznych vierovyznaní u nás. Kráľovskí komisári prišli v roku 1549 do Prešova preskúmať náboženskú situáciu. Úzko spojené východoslovenské mestá, v ktorých sa vtedy už šíril luteranizmus, predostreli vlastné vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana. Bolo formulované veľmi obratne podľa nemeckého vzoru a pretože nejestvovalo ani nejaké jasné katolícke učenie (Tridentský koncil, ktorý tak učinil, zasadal až v rokoch 1545-64), kráľovskí úradníci ho prijali. Sabinov sa tak stáva jednou z bášt protestantizmu na východe Slovenska.".

Teda podľa toho vystúpenie Lutera bolo neslýchaným, ale nekalé praktiky, uplatňované v tom období v rímskokatolíckej cirkvi, proti ktorým Luter vystúpil a požadoval ich nápravu, neslýchanými neboli.

Nasledovalo však obdobie tvrdej protireformácie a rekatolizácie a náboženského útlaku. V období reformácie vyše 90% obyvateľstva Horného Uhorska bolo luteránskeho vyznania, južné Uhorsko zas prijalo učenie Kalvína. Obe to boli vetvy reformácie. Občania rusínskej národnosti na východe boli pravoslávneho vyznania.

Tvrdými presadzovateľmi protireformácie boli Habsburgovci. O tvrdej náboženskej neslobode toho obdobia sa môžeme dočítať napr. na stránke gemerskej obce Sirk aj toto: "..."Sirkovská cirkev evanjelického augsburského vyznania bola založená počiatkom reformácie. Do roku 1598 ako filiálna cirkev bola pripojená ku kamenianskej cirkvi. V roku 1598 sa od tohto zväzku odtrhla a vstúpila s Rákošom a s Turčokom. Dobré nažívanie ľudí sa prerušilo v roku 1674, keď bratislavský súd rozhodol, že evanjelický farári a učitelia musia prestúpiť ku katolíckej cirkvi. Boli to časy bezpríkladného útlaku, náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania.".

Takže hoci Sabinovčania boli evanjelici (slovenskí i nemeckí), kostol bol katolícky. V celom Uhorsku nebolo evanjelického kostola. Evanjelikom bolo odobratých 888 kostolov. Stavovské povstania, ktoré sa k nám šírili najmä z protestantského Sedmohradska mali nielen sociálne pozadie, ale i náboženské. Protestantizmus oslaboval moc rímskokatolíckej cirkvi a centralizáciu. Vyústilo to do šoproňského snemu, na ktorom bolo prijatých 82 artikúl (zákonných článkov), články 25 a 26 sa týkali náboženských slobôd.
Článok 25 deklaroval náboženskú slobodu a povoľoval návrat evanjelických kňazov a učiteľov, ktorí boli vyhnaní z krajiny. Článok 26 si evanjelici mohli v každej stolici postaviť dva chrámy a kostoly či kaplnky mohli mať aj v slobodných kráľovských, banských a pohraničných mestách i v sídlach zemepánov. no s mnohými obmedzeniami  Tieto kostoly sa volajú artikulárnymi.
Až  Tolerančný patent Jozefa II. vydaný 25. októbra 1781 podrobne stanovil náboženské slobody nekatolíkov – luteránov, kalvínov a pravoslávnych. Nekatolíci sa mohli stať aj štátnymi zamestnancami. Tolerančný patent znamenal len ich tolerovanie, nie úplné zrovnoprávnenie. Umožnil stavbu mnohých kostolov, nazývaných tolerančnými. Skutočná rovnosť cirkví v rakúsko-uhorskej monarchii nastala až po roku 1848.

Takými tolerančnými kostolmi boli aj dva evanjelické kostoly v Sabinove, kde artikulárny kostol postavený nemohol byť. Nemeckí evanjelici si postavili kostol v rokoch 1796-1802, slovenskí evanjelici v tesnej blízkosti takmer navlas podobný v r. 1820. Oba boli postavené za mestskými hradbami von z centra. Dnes sa líšia hlavne svojím vzhľadom. Jeden je udržiavaný a prebiehajú v ňom aj bohoslužby, druhý je spustnutý, hoci začatie renovačných prác, napr. izolácia proti vlhkosti, sú viditeľné. Ktorý je slovenský a ktorý nemecký, o tom sa informácie rozchádzajú. Na mestskom úrade som dostal informáciu, že bohoslužby sa konajú v slovenskom, na internete som sa tu dočítal, že v nemeckom.

V každom prípade je prípad týchto dvoch evanjelických kostolov zaujímavý a ich takmer
úplná zhoda to ešte viac zdôrazňuje.

Okrem veľkého a malého rímskokatolíckeho kostola stojí na cintoríne ďalší rímskokatolícky kostolík. Dva evanjelické kostoly, pravoslávny chrám a gréckokatolícky chrám dopĺňajú celkový počet kostolov v meste. Ďalší rímskokatolícky kostol a evanjelická molitebňa stoja v miestnej čast Sabinova, Orkucanoch.

*

Kto by dnes povedal o mnohých našich mestách, napr. o Košiciach, že v minulosti boli evanjelickými.
A pritom, pretože to boli slobodné mestá so slobodnými občanmi, tam neplatilo to známe: "Akého vyznania je pán, takého vyznania sú aj jeho poddaní".
V týchto mestách sa občania mohli slobodne rozhodnúť pre vierovyznanie.

 

.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?