Drotáriou, územím medzi Váhom a slovensko-moravskou hranicou, som toho pochodil krížom-krážom už hodne. Aj na Vrchrieke som už bol, nie však v osade Vrchrieka, patriacej do obce Vysoká nad Kysucou, ale na inej Vrchrieke, na kopci Vrchrieka na rozhraní obcí Nesluša, Ochodnica a Zákopčie. Okrem toho, že som si túto trasu naplánoval už vlani a odložil si to na tento rok, šiklo sa mi to aj preto, lebo som chcel potešiť istého starého Slováka z Austrálie, ktorý tam prežíval mladosť u starkej a obrázkami odtiaľ som mu chcel tú mladosť priblížiť zas. Sľúbil som mu to kedysi, ale zas sa to odkladá na budúcnosť. Kvôli nepriazni počasia sme išli len začiatočný kúsok po vytýčenej trase, potom sme sa od nej odklonili a zakončili sme to vo Veľkom Rovnom-Ivore. Za takého počasia by sme toho veľa aj tak nevideli - popŕchalo, hmly, blato a čo s takým počasím súvisí. Čo však nebolo teraz, bude nabudúce. Ešte nie je všetkým dňom koniec.
Cestou ta som sa k Žilinčanom pripojil až v Bytči. V Žiline by som nestihol prestúpiť z vlaku na autobus, ktorým išli oni, takže do Bytče-Hrabového som sa zaviezol vlakom a tam som ich zastihol čakať na autobusový spoj a pridal som sa k nim. V Bytči-Hrabovom som z vlaku vystupoval ako jediný turista, ani na Súľovské skaly nebol nik zvedavý.
Článok pokračuje pod video reklamou
Červené body - pôvodne plánovaná trasa, modré body - skrátená trasa kvôli nepriazni počasia
Skupinka žilinských turistov na autobusovej stanici v Bytči. Dosť ma prekvapila malá účasť, v tomto klube som zvyknutý na bohatšiu účasť. Ale ako vždy, aj teraz takmer samé dievčence
Pred hostincom Melocík, po vystúpení z autobusu na konečnej, začiatok pochodu
Pred veľkou mapou Drotárie
Beskydsko-kysuckou lyžiarskou bežeckou magistrálou je to do Semeteša len 8,5 km a ešte k tomu pridať malý kúsok dole do Dlhého Poľa-Nad Riekou, odkiaľ som už išiel kedysi do Turzovky a Vysokej nad Kysucou, z miesta Pod Prípory zas dole dolinou do Svederníka
Kopanice skryté medzi stromami
Aj príslušníci polície sa vybrali od Malocíka za nami. Späť sme ich nestretli
Tu je rázcestie červenej a zelenej. Červená pokračuje na Vrchrieku, Semeteš a Dlhé Pole-Nad Riekou, zelená na Veľké Rovné-Ivor. Trochu mrholilo, terén blatistý, tak sme sa vybrali len po zelenej
Hoci trasa viedla po miestnej ceste, blata bolo aj na rozdávanie a na prídavok ešte aj drobný dáždik
Pri tých samotách človek nevie, či sú trvalo obývané alebo len rekreačné
Aj tu dievča na vydaj a rúči mládenci sa činili postaviť máj. Tých májov na kopaniciach bolo niekoľko, veď hora je blízo
Horské potôčiky zurčali
Aj tu približovanie okliesnených kmeňov smrekov, ale nie na stavbu mája
Voľakedy to bola živá myš
Neviem, či smetisko, zber druhotných surovín alebo "polotovary" na výrobu dákych umeleckých predmetov alebo sôch
Trochu krajšie upravené okolie
Ani jabloňové kvety, také zmoknuté dáždikom, nevyzerali veľmi pôvabne
To je učiteľská bytovka pri škole vo Veľkom Rovnom-Ivore
V niektorých obciach majú dva alebo i viac kostolov, vo Veľkom Rovnom majú dve školy
Škola v Ivore vybavená basketbalovým ihriskom i tenisovým kurtom a hádzanárskym ihriskom na druhej strane cesty
Stará škola, možno ešte z čias Rakúsko-Uhorska, slúži doteraz ako školská jedáleň
Aj ten traktor si už len spomína na svoju mladosť
Vždy, keď som bol v týchto miestach, bolo to na jar a natrafil som na húsence alebo kačence, alebo aj oboje. Minule boli menšie, ešte také žltkasté
A tu pred miestnym pohostinstvom v osade Ivor. Do odchodu autobusu ešte ďaleko
O kúpyschopnosti obyvateľstva na Slovensku si robím názor podľa ceny piva. Deň predtým som v Lipanoch na východe pil 12° Šariš za 0,85, tu v Ivore 10° Popper za 0,60. Nájde sa niečo na západnom Slovensku s takým lacným pivom?
Drevorezba na stene útulného pohostinstva
Všeličo som už videl zbierať (pigľajzy, popolníky, zapaľovače...), ale toto, čo som videl v tom pohostinstve, bolo prvý raz. Pripomenulo mi to moju mladosť: S takými kandličkami sme s bratrancami chodili do huty s obedom, i na mlieko ku Kucbelovi v Bystrici alebo aj na pivo do krčmy. Veď niesť pivo v kandličke bolo lepšie ako v krčaku, aj keď si spadol, nerozbil si ho a nehrozilo Ti porezanie
Ostatní si dali čaj s tuhým, ja ako obyčajne na záver každej túry prvé pivo v ten deň, ale ďalšie pivá nasledovali pri každom ďalšom čakaní na spoj
V Bytči 1,5 hodiny na autobus do Žiliny, tak hajde do mesta. A tam práve Bytčiansky zámocký deň s bohatým programom
Pri zámku ošarpaná synagóga, vstup do nej na vstupenky na podporu jej obnovy
Kultúrny program na zámockom nádvorí
Bytčiansky zámok, v ktorom sídli Štátny archív. O. i. bol sídlom palatína Juraja Turzu, hlavného propagátora protestantizmu v hornom Uhorsku. Slúžili tu aj Juraj Jánošík z Terchovej s Tomášom Uhorčíkom z Turzovky-Predmiera
Sobášny palác a pred ním pre detskú radosť jednoduchý ringišpíl s ľudským pohonom. Celý areál bytčianskeho zámku s priľahlými budovami mi je dobre známy z mnohých filatelistických akcií, ktoré sa v Bytči konajú vždy v priestoroch sobášneho paláca a dajú nám nahliadnuť i do tajomstiev Štátneho archívu
Ľudový rezbár Jozef Rakovan z neďalekého Štiavnika, najdlhšej slovenskej obce, pri práci
Práce ľudového umeleckého rezbára, s ktorým som sa dlhšie porozprával, veď ľudovému rezbárstvu patrí môj veľký obdiv. Sám mu trochu holdujem
*
Pretože neplánovane sme skončili skôr, namiesto Dlhého Poľa vo Veľkom Rovnom, venujem mu trochu pozornosti. Veľké Rovné je významné v našej histórii najmä rozvojom drotárstva. Región od Púchova až po Žilinu, Čadcu a Makov sa volá aj Drotária. Za kolísku drotárstva sa považujú obce Dlhé Pole, Veľké Rovné a Kolárovice. Takto som po týchto kútoch okrem iných trás krížom-krážom Drotáriou aj putoval. V dvoch z nich, vo Veľkom Rovnom a Dlhom Poli, majú zriadené aj obecné múzeá, venované drotárstvu. Najviac drotárskych prác je sústredených v múzeu v Budatínskom zámku v Žiline. Rozšírenie drotárstva bolo zapríčinené neradostnou hospodárskou situáciou regióne. Nevýnosná poľnohospodárska zem a jej nedostatok zapríčiňovali biedu tamojšieho obyvateľstva, preto si museli obyvatelia hľadať iný zdroj obživy. Kysuckí drotári, podobne ako napr. aj turčianski olejkári a šafraníci, brázdili so svojimi krošňami celú Európu, ba dostali sa aj do Ázie. Na slávu kysuckých drotárov v minulosti nadväzovala spočiatku manufaktúrna a neskoršie i fabrická výroba vo Veľkom Rovnom. Sám si z mladosti zo skorého povojnového obdobia pamätám, ako po dedinách chodili s krošňami na chrbte, v ktorých mali plech a drôt, kysuckí drotári a za teplú stravu, pár drobných, okruh chleba a kúsok slaniny alebo údeného opravovali riad. Plechovými príštipkami plátali deravé plechové hrnce a rajnice alebo drôtom opletali celé, prasknuté i rozbité hlinené mliečniky a iné hlinené nádoby.
Tak teda niečo viac o Veľkom Rovnom:
Priestory bývalej drotárskej fabriky Svetom na kraji Veľkého Rovného
Na druhej strane cesty stoja budovy bývalej textilnej fabriky Ľudová tvorba
Niekdajší typický drevený obytný dom v tomto regióne
Rímskokatolícky kostol vo Veľkom Rovnom
Pieskovcové sochy Cyrila a Metoda pred vchodom do kostola
Kostolný oltár
Pamätník rodákom, padlým v 1. sv. vojne
Budova obecného úradu
Budova miestneho drotárskeho múzea. V ďalšom nasledujú ukážky exponátov z tohto múzea
Stará striekačka v múzeu
Jedna miestnosť múzea je venovaná spracovaniu ľanu. Na horniakoch sa pestoval ľan, na dolniakoch konope
Trlica a o ňu opretý česák. Na trlici sa lámalo pazderie - vonkajšia časť byle, česákom sa oddeľovalo pazderie od vlákna
Motovidlo na navíjanie pradena a praslice. V pozadí piest a mimo záberu je tam aj kolovrat. Sekli by sa tam aj krosná, miesta by v miestnosti ešte pre ne bolo
Krásny drôtený betlehem
Drôtená váza
Hore: košík, podložka pod pigľajz, misky, dole: odrôtované hlinené nádoby
Odrôtované hlinené nádoby
Plechový žochtár (šechtár) na mlieko
Typická drotárska krošňa
Krošňa, klepce na myši a vešiak
Drôtené postavičky ľudí
Poľné práce v drotárskej tvorbe
Aj strigy či ježibaby a staré, robotou zodraté babky, sa tu našli
Celá banda hudobníkov
Drotárska domáca hydina
Druhá škola v obci na dolnom konci
Čriedy jeleňov vo zverniciach pri ceste medzi Veľkým Rovným a Kotešovou
Na dolnom konci Kotešovej pamätník na počesť porážky maďarského vojska dobrovoľníkmi veľkobytčianskeho okresu 5. dec. 1918
*
Počasie počas túry bolo aké bolo, popŕchalo, hmla, od jej skončenia už takmer nikde nepršalo, v Bytči i v Žiline dosť pekne, ale vo Vrútkach a v Martine opäť dážď.
Drotárskemu remeslu sa už venuje málo ľudových umelcov, podstatne menej ako rezbárstvu. Drevorezbára nájdete takmer v každej dedine, najmä na hornej Orave, ale aj v iných regiónoch Slovenska. S jedným z pokračovateľov v drotárskom umení, mladým Jurajom Šeríkom, umeleckým drotárom z Čadce, ktorý pokračuje v tomto remesle svojich predkov, som sa kedysi zoznámil na Pribinových oslavách v Nitre, kde mal svoj stánok, v ktorom predvádzal svoju zručnosť a kde som obdivoval jeho umenie práce s drôtom.
*
Cestou ta bolo dobré dopravné spojenie, spoje nadväzovali jeden na druhý rýchlo po sebe, cestou späť to už bolo horšie a na tú malú vzdialenosť trvala dosť dlho.
Čakania na spoj pri ceste späť:
Veľké Rovné-Ivor - takmer hodina,
Bytča - hodina a pol.
Žilina - hodina a pol.
Všade však bolo k dispozícii pivo, tak sa to dalo dáko zniesť. Pri pive a pozorovaní ľudí okolo čas uteká.
*
Poznáte tú peknú ľudovú pesničku:
Ide drotár po ulici...
*
V prvú júnovú sobotu kolárovickí turisti robia známu a veľmi obľúbenú Drotársku krošňu, tak len si priať krásne počasie a Dovidenia v Kolároviciach! Za hocijakého počasia!
.