Poľana

Opäť to bolo s dobrou partiou z Klubu železničných cestovateľov zo Zvolena. A zas za krásneho slnečného počasia, takého akurát - ani zima, ani tropicky horúce, ani zamračené.... Túra krásnymi Nízkymi Tatrami s množstvom nádherných výhľadov na okolité kopce Nízkych Tatier, na Vysoké Tatry, Roháče, Chočské vrchy, Malú i Veľkú Fatru. Zaujímavé, že pri tejto trase turisti väčšinou spomínajú Bôr a Poľanu, Zákľuky skôr výnimočne, hoci Zákľuky sú najvyšším bodom túry. Aj vrcholová kniha je na Bôri, nie na Zákľukách. Asi je to tým, že Zákľuky sú len jedným z vrcholov, ale Bôr sú až tri vrcholy za sebou.

Taká stredne dlhá hrebeňovka. Spočiatku mierne stúpanie popri potoku Zadná voda na Tri vody, kde sa spájajú tri potôčiky do jedného, nasleduje prudké stúpanie do sedla Poľany, malé stúpania a klesania cez Poľanu, Zákľuky (najvyšší bod túry - 1915), trojvrcholový Bôr, až po postupné klesanie do sedla Sinej a ďalej popri Radovom potoku a potoku Demänovka k Demänovskej jaskyni slobody.

Krásna túra, krásne slnečné počasie, vo vyšších polohách s občasným príjemným chladivým vánkom. Takže hoci väčšina túry okrem krátkeho začiatku až takmer po posledný vrchol Bôru viedla otvoreným priestorom za priameho slnka, vymenil som len raz tričko (hoci som zobral na výmenu tri) a čelenku som nemenil vôbec. Aj minerálky som vypil podstatne menej ako minule, dokonca aj pivá boli len dve:-) A to bola pritom o čosi dlhšia a o dosť namáhavejšia túra ako tá predošlá na Kysuciach z Čadce do Skalitého..