Opäť to bolo s dobrou partiou z Klubu železničných cestovateľov zo Zvolena. A zas za krásneho slnečného počasia, takého akurát - ani zima, ani tropicky horúce, ani zamračené.... Túra krásnymi Nízkymi Tatrami s množstvom nádherných výhľadov na okolité kopce Nízkych Tatier, na Vysoké Tatry, Roháče, Chočské vrchy, Malú i Veľkú Fatru. Zaujímavé, že pri tejto trase turisti väčšinou spomínajú Bôr a Poľanu, Zákľuky skôr výnimočne, hoci Zákľuky sú najvyšším bodom túry. Aj vrcholová kniha je na Bôri, nie na Zákľukách. Asi je to tým, že Zákľuky sú len jedným z vrcholov, ale Bôr sú až tri vrcholy za sebou.
Článok pokračuje pod video reklamou
Taká stredne dlhá hrebeňovka. Spočiatku mierne stúpanie popri potoku Zadná voda na Tri vody, kde sa spájajú tri potôčiky do jedného, nasleduje prudké stúpanie do sedla Poľany, malé stúpania a klesania cez Poľanu, Zákľuky (najvyšší bod túry - 1915), trojvrcholový Bôr, až po postupné klesanie do sedla Sinej a ďalej popri Radovom potoku a potoku Demänovka k Demänovskej jaskyni slobody.
Krásna túra, krásne slnečné počasie, vo vyšších polohách s občasným príjemným chladivým vánkom. Takže hoci väčšina túry okrem krátkeho začiatku až takmer po posledný vrchol Bôru viedla otvoreným priestorom za priameho slnka, vymenil som len raz tričko (hoci som zobral na výmenu tri) a čelenku som nemenil vôbec. Aj minerálky som vypil podstatne menej ako minule, dokonca aj pivá boli len dve:-) A to bola pritom o čosi dlhšia a o dosť namáhavejšia túra ako tá predošlá na Kysuciach z Čadce do Skalitého..
V Jasnej pod Chopkom na konečnej autobusu
Trošku stúpania k národnej prírodnej pamiatke Vrbické pleso
NPP Vrbické pleso, perla Nízkych Tatier, je ľadovcového pôvodu
Spoločná snímka na brehu Vrbického plesa
Detské ihrisko na brehu plesa
Vynovená Mikulášska chata na brehu plesa, najstaršia v Demänovskej doline (1950) v krásnom tatranskom štýle, dnes hotel
Zdroj pitnej vody
Aj tu, podobne ako vo Vysokých Tatrách, vidno dôsledky kalamity
Pri chodníku sa dalo pochutnať si na čučoriedkach
"Skalný most" krížom ponad potok
Bystrý horský potôčik Zadná voda
"Schody do neba"
Pohľad späť na Pustô a Krakovu hoľu, v pozadí Západné a Vysoké Tatry
Pohľad vpred, máme sa ešte na čo tešiť, na stúpanie do sedla
Hlavný nízkotatranský hrebeň
Na hlavnom nízkotatranskom hrebeni, na Ceste hrdinov SNP, v sedle Poľany
Nasledujú už pekné výhľady na okolité končiare Nízkych Tatier i do diaľky
Pohupovanie po vedľajšom hrebeni: troška prijateľného stúpania na vrchol, trochu ešte prijateľnejšieho klesania do sedla, zas stúpanie, opäť klesanie...
Trocha oddychu
Troška dole
Tam vzadu vyčnieva krásny Choč, aj Rozsutce sa ukázali
A zas trocha stúpania
Niekto to obchádzal popod špic, niekto na špic vystúpil - podľa chuti
Oddych na Bôre s vrcholovou knihou
Pohľad dole do Jasnej, také malé je to Vrbické pleso
Aj nízkotatranské kamzíky sa ukázali, ale po krátkej chvíli sa stratili. Nestačil som ani vytiahnuť druhý fotoaparát a už boli fuč
Tam dole nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Liptovská Mara
Čučoriedky pri chodníku
Siná
Pochutnávanie si na čučoriedkach
Posledné pohľady na hlavný nízkotatranský hrebeň zo zostupu zo sedla Sinej
Radový potok
Ku koncu na dvoch miestach aj oceľové laná
Pri konci bystrého horského Radového potoka
To je už potok Demänovka, tiahnúci sa celou dolinou
Jedna z mnohých malých jaskýň na druhom brehu Demänovky. V doline je podobných jaskyniek množstvo
Prvé posedenie pri pive pri Demänovskej jaskyni slobody pri čakaní na autobus. Raz, keď som sem šiel z Jasnej cez Ostredok, tiež som tu čakal na autobus, a domov som si odtiaľto doniesol 8 kg mincí z celého sveta, medzi nimi aj za okolo 25 euro platných euromincí: http://urda.blog.sme.sk/c/281788/Cez-Ostredok.html
Druhé posedenie pri pive pri stanici v Mikuláši pri čakaní na vlak