Radšej chodím na akcie s klubmi turistov ako individuálne.. Z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj to, že sa nemusím starať, kade idem, nemusím sledovať turistickú mapu a turistické značky a prípadne sa vracať a pritom idem aj tade, kade by som sám nešiel. Tým sa môžem viac venovať okoliu, viac si vychutnávať krásu okolia. V neposlednom rade je to aj spoznávanie nových ľudí s rovnakými záujmami, ktorí hľadajú to, čo ich spája, nie to, čo ich rozdeľuje. Vyhýbajú sa kontroverzným témam a hľadajú témy spoločné. Na individuálne akcie chodievam len za kultúrnymi pamiatkami a pod., nie do prírody. Nevýhodou je, že ak z akcie urobíte 250-300 záberov, tak to zaberie aj nejaký ten čas.
Článok pokračuje pod video reklamou
Región Severné Podpoľanie tvoria obce: Čerín-Čačín, Dolná Mičiná, Horná Mičiná, Môlča, Poniky, Oravce, Sebedín-Bečov, Lukavica. Vlani som pochodil všetky obce regiónu okrem Lukavice.
Príroda Podpoľania pekná ako všade okolo Poľany. Počasie podobné ako minule so zvolenskými turistami, aj trocha kvapiek, ale tentoraz len tak, aby sa nepovedalo, Chudý turista pomedzi ne mohol aj kľučkovať a ostať suchý.
Takže Ponická 30-ka: Povrazník - Varta - Šajbica - Suchá Driekyňa - Pôlč - Stráž - Rušeňovo - sedlo pod Drienkom - Môlča - Kniažok - Marková - Stará kopa - Podryba - stanica BB. Nenáročná celodenná túra Bystrickou vrchovinou so stúpaním 973 m a klesaním 1279 m. Prechod neznačenou trasou začal v Povrazníku v nadmorskej výške 650 metrov. Po prvom výstupe na kopec hneď za dedinou to bolo celou trasou také malé pohupovanie sa s krásnymi výhľadmi na okolité kopce a pohoria
Pretože od príchodu vlaku z Martina do odchodu autobusu z Bystrice do Povrazníka som mal vyše hodiny času, rozhodol som sa pozrieť si medzitým Slovenskú Ľupču. Dávno som ju už nenavštívil, hoci vlani som ponavštevoval všetky okolité dediny. A je tam aj hodne kultúrnych pamiatok. Na Wikipédii (https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_%C4%BDup%C4%8Da) sa o nej o. i. môžete dočítať aj toto: "...Slovenská Ľupča je umiestnená približne 10km od rieky Hron." A ono je to pritom tak, že tých 10 km je od Bystrice a Hron tečie hneď za štrekou a cestou okolo Ľupče. Takže mnohé informácie z internetu, hoci i z Wikipédie, sú nepresné, niekedy i zavádzajúce.
Tak teda autobusom na linke Bystrica - Brezno do Ľupče, tam si popozerať pamiatky a počkať na ďalší autobus s turistami do Povrazníka. Hej, ale brezniansky autobus nejde cez dedinu, obchádza ju a povraznícky ide prostriedkom dediny. Ako som zvyknutý, autobus stojí na zastávkach, ale ten brezniansky si to okolo Ľupče len tak šibal nezníženou rýchlosťou a na zastávke nestál vôbec. Ja som ani nevedel, kde tam má stáť, kde je zastávka. Keď sme už minuli nielen Ľupču, ale i hronský most za ňou, poprosil som vodiča, aby ma vyhodil. Boli sme už ďaleko za Ľupčou a ja som sa pustil späť do dediny. Na okukávanie pamiatok už nebolo času, povraznícky autobus zo stredu dediny šiel o 20 min. Tam som naň počkal, bol plný turistov.
Pekne opravený hrad nad Ľupčou
Evanjelický kostol v strede Ľupče, hneď neďaleko zastávky autobusu
A to už je stred Povrazníka - obecné múzeum zatvorené, hoi na stránke obce bola táto akcia propagovaná
Zaujímavá poštová schránka môže byť aj inšpiráciou
Stará zvonička
Kedysi to bola drevenica
Upravená múranica
Chutná pramenistá voda v strede obce
Všetci účastníci na spoločnom zábere
A to už pohľad spoza dediny na končiare Nízkych Tatier so zvyškami snehu
Okolité kopčeky
Možno do toľko neviem ani napočítať, ale v každom prípade by som ich nedokázal spočítať
Pod Vartovkou
Zvyšky Vartovky, nie však tej nad Bystricou. Tu som prestal sledovať, kde sme a vyžíval som sa okolím
To je pohľad dole na Strelníky
Čo je to za kopček, neviem, bol tu oddychový čas a venoval som sa výhľadom
Kuriatko? Teraz, tak skoro? Kde sa tu vzalo? Kuriatka predsa sám zbieram ako jedny z mála húb okrem hríbov. Keby som to nefotil, ani by som neveril rozprávaniu niekoho iného, že natrafil na to:-)
Aj takto končia staré stromy, umierajú postojačky
Chutná voda na občerstvenie a doplnenie fliaš
Ľudia spod Poľany na všetkých stranách si vedia ceniť každý fliačik pôdy. Aký to rozdiel: pár metrov za naším domom od zberu vlaňajšej úrody doteraz nepoorané krásne polia
Aj pár cyklistov nás trhal
Túto dedinu -Poniky- som spoznal z vlaňajška, keď som chodil po týchto končinách z dediny do dediny
Jedna strana oddychujúcich nad Ponikmi...
...druhá strana oddychujúcich nad Ponikami. Medzi nimi chatka
Rozkvitnuté prvosienky, niekto ich aj zbieral
A smetisko z fliaš na kraji lesa
A tu jedna slečna zle stupila a zlomila si nohu. To je ďalší dôvod, prečo kvôli možnosti takejto príhody už neturistikujem sám. Raz sa mi tak stalo, že pod Malým Kriváňom som si ako "samoturista" vytkol členok a nalomil tri rebrá
Neďaleko od nehody stojí táto chata a ochotní návštevníci tam mali aj auto, ktorým zranenú slečnu odviezli do nemocnice
V pozadí chatka s ochotným osadenstvom
Čakanie na opozdilcov pred vchodom do lesa
Ďalší oddych na kopčeku, jeho názov neviem, už som to dávno prestal sledovať. Máloktorý je uvedený na turistickej mape názvom, niektoré len svojou výškou
To je pohľad na opačnú stranu - Slovenskú Ľupču
Ďalšia dvojica cyklistov. Tých cyklistov sme stretli alebo nás obiehali viacerí, niektorí šli do kopca i popri bicykli
Mierne roztiahnuté turistické pole
Stále ešte nad Ponikmi, poznať to podľa dvoch kostolov na náprotivných kopčekoch - staršieho katolíckeho a novšieho evanjelického
Poniky z trochu iného uhla. Z týchto dedín tu na okolí po dva kostoly majú len Poniky a Horná Mičiná
Ponický salaš
Hrádzka, pomerne veľká, menších bolo po trase vviacero
Sedlo pod Drienkom - križovatka miestnych turistických trás z Poník do Môlče alebo do Dolnej Mičinej
A to sú už skaly môlčanského autodrómu
Na autodróme prebiehali v plnom prúde úpravy trate a jej okolia...
...ako príprava na prvomájový autokros
Centrum Môlče
Posedenie pri pive pred obecným úradom
Pri pive - dvaja turisti až z Košíc, tretia z Bystrice
Keďže začalo popŕchať, otvorili nám aj dom smútku, kostol a súčasne svadobný dom
Kým sme sedeli pri pive, odskočil som si odfotiť vyvieračku priamo v dedine, o ktorej som vedel z vlaňajšej návštevy. Teraz sme si skracovali cestu od autodrómu do stredu dediny takým úzkym chodníkom pomedzi domy, tak sme ju minuli
Táto zdochnutá rybka na ceste mi zas pripomenula detstvo v rodnej dedine: malý potôčik, v ktorom sme ako deti chytali pstruhov pod skalami
Sýpky smerom na Mičinú
Odbočenie z hlavnej cesty do polí a na hory
To sú zostatky: čeľusť a roh za dedinou na kraji hory
Strechy Hornej Mičinej
Kamenné srdce
Včelársky raj
Kameňolom nad Hornou Mičinou
Horná Mičiná
Nad mičinským kameňolomom
Stará kopa - najvyšší bod trasy s výhľadmi na Bystricu a okolie
Na Starej kope (713)
A to už nábrežie Hrona v Bystrici
Pomedzi koruny stromov začína presvitať aj slniečko, ale už pozde, na stanicu je to už len na skok
Podľa merača sme prešli z Povrazníka 28,4 km
A pretože do odchodu vlaku som mal ešte približne hodinu a štvrť, sadol som si na dve pivá (12° a 16°) a pri nich som lúštil krížovky v pravde, čo som ráno nestačil
.