Konečne po šiestich týždňoch mnou nezavineného núteného "mlčania" sa zas môžem ozvať, tak pokračujem, veď sa mi toho za tú dobu nazbieralo dosť.
Pridal som sa zas ku zvolenským turistom, tentoraz na kopce Nízkych Tatier. Vlani som s nimi šiel na opačnú stranu - od Mikulášskej chaty cez Tri vidy, Poľanu, Bôr pod Sinú a k Jaskyni slobody. Nízke Tatry, Veľká alebo Malá Fatra, Chočské vrchy... sú pre mňa príťažlivejšie ako Vysoké Tatry. A nielen tým, že Vysoké Tatry sú preplnené a výstupy tam robia aj sandáloví turisti. Tentoraz sa pridali aj turisti z Banskej Bystrice, Hornej Nitry, Kremnice, Turčianskych Teplíc a možno i odinakiaľ. Z Jasnej popri Vrbickom plese a Mikulášskej chate hore na Chopok, potom sa to členilo: jedna časť sa vybrala na opačnú stranu - Dereše, Poľana, Chabenec..., druhá bez prestávky na Ďumbier, aby chytili skorší autobus, tretia sa zastavila v Kamennej chate na posilnenie a občerstvenie a potom tieto dve skupiny individuálne ďalej na Ďumbier. Ďumbier ako najvyšší kopec v Nízkych Tatrách je o čosi vyšší aj o čosi krajší ako Chopok,. Z Ďumbiera sa už išlo furt dole Širokou dolinou na Lúčky na pivo a autobus. Tých, čo sa ponáhľali na skorší autobus, sme aj tak zastihli ešte pred Lúčkami, takže sme ďalej pokračovali druhá a tretia skupina spolu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Deň ako ostatné: predpoveď počasia hovorila o prehánkach od poľských hraníc až po Bystricu. A hoci mraky sa prevaľovali, z prehánok napokon nič nebolo. Aj hmly sa valili, aj Chopok, aj Ďumbier, aj celý hrebeň sa v nich ocitli, našťastie, vždy vtedy, keď sme tam neboli my. Ale zato trocha pofukoval vetrík, aj dosť chladno bolo na toto letné obdobie, takže sme povyťahovali aj vetrovky.
Na vrútockej stanici
Čakanie na autobus v Mikuláši
Na konečnej autobusu
Krásne Vrbické pleso
Mikulášska chata
Pohľad dole Demänovskou dolinou, Siná
Božie dopustenie ako vo Vysokých Tatrách a Krakova hoľa v pozadí
Trošku sa aj zaťahovalo, ale nič z toho nebolo
Cestou hore popri chodníku kvitli čučoriedky. Oprava: To nekvitnú čučoriedky, ale brusnice!
Niektorí sa zastavili už tu, aby doplnili sily
Tam vpredu Ďumbier kdesi v hmle
Vrcholová stanica lanovky o boch strán - považskej i pohronskej. Dobrá pre rodiny s deťmi a pre dôchodcov nad 80, ale nič nie pre nás, podosemdesiatnikov
Kamenná chata v sedielku medzi vrcholovou stanicou lanovky a Chopkom, kde si dopĺňala sily tretia skupina
A to už je od Kamennej chaty hore na Chopok
Na prvom vrchole - Chopku. Pri výstupe naň, na ňom, ani pri zostupe z neho sme ako tretia skupina nezastihli z predošlej druhej skupiny nikoho
Pohľad dole na považskú stranu
Športová rodinka s oduševnenými ratolesťami
Tých ratolestí sa tam pohybovalo bohato a brali to veľmi vážne
Pohľad dole na pohronskú stranu
Kameňmi vykladané chodníky, o kamene nie je núdza, ale poukladať ich takto, to bolo práce
Chopok z druhej strany
Medzi Chopkom a Ďumbierom sa nevzchádza na vrcholky
Pohľad späť - Chopok
Pred nami Ďumbier
Pohronská strana
Konské, chodník vedie popod
V Demänovskom sedle
Ďumbier
Z Ďumbiera sa vracajúci Hornonitrania
Ďalšie vracajúce sa spoluturistky
Pohronská strana
Považská strana
Poslední vracajúci sa Zvolenčani, ktorých stretávame
Vrcholové hmly nás nezastihli, z Chopku sme už boli preč
Drevený dvojkríž na Ďumbieri, spevnený oceľoými výstužami proti zlomeniu alebo spíleniu
Ale vrchol Ďumbiera je tu, tento železobetónový pylón, nie ten kríž trochu nižšie
Na vrchole, najvyššom bode Nízkych Tatier
Pohľad späť na Ďumbier
Rodinka išla hore peši až z Demänovskej doliny, bez použitia lanovky
Zostup Širokou dolinou
Hmla na hrebeni nás nezastihla
A tu sme zastihli skupinku, ktorá sa ponähľala na skorší autobus
Cestou dole popri chodníku sme ochutnali zrelé čučoriedky
Potok Demänovka, v ktorom žiadna Demänovka netečie, len obyčajná voda, ale tiež chutná
Krakova hoľa
Pohľad hore dolinou na Chopok od Lúčok
No a konečne pri pive počas čakania na autobus
Dodatočne sa mi kamarát nadsedemdeiatnik z Piešťan pochválil, že bol na Chopku a na Ďumbieri so synovcom, dokonca v jeden deň sme sa tam túlali, ale oni šli z pohronskej strany a hore zo Srdiečka sa vyviezli lanovkou.
Ale aj tak hore v našej partii sme boli šiesti nadsedemdesiatnici, z toho sme boli dvaja nadseddesiatpätníci.
.