Múzeum slovenskej dediny

Autor: Ján Urda | 10.7.2007 o 10:02 | Karma článku: 10,55 | Prečítané:  11851x

Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch v Martine ako súčasť Etnografického múzea SNM predstavuje návštevníkom ľudové staviteľstvo, bývanie a dedinský život na Slovensku v minulom a predminulom storočí. So zámerom výstavby skanzenu prišiel v r. 1930 vtedajší riaditeľ SNM v Martine Ján Geryk spolu s architektom Dušanom Jurkovičom. Jeho výstavba sa však začala až v roku 1967, verejnosti bol sprístupnený už o päť rokov v roku 1972. Rozprestiera sa na ploche úctyhodných 28 ha, je najväčším skanzenom na Slovensku a je tu sústredených okolo 100 objektov tradičného ľudového staviteľstva zo severozápadného Slovenska: regiónov Kysúc-Javorníkov, Oravy, Liptova a Turca. Múzeum nie je len skanzenom, ale zabezpečuje aj výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej architektúry a bývania na Slovensku. V priebehu roka poriada rôzne folklórne tematické podujatia a podujatia propagujúce ľudovú umeleckú a remeselnú tvorbu. Záujemcovia môžu v priestoroch skanzenu uskutočniť aj rôzne firemné podujatia, posedenie v rázovitej oravskej krčme, ale aj absolvovať vlastnú svadbu v nádhernom drevenom kostolíku so svadobnou hostinou pod gazdovskou šopou a tancovačkou na dedinskom dvore pod holým nebom.

Typická goralská krčma zažila nejednu pravú hornooravskú zábavu aj s ručnou výmenou názorov a rátaním chýbajúcich zubovTypická goralská krčma zažila nejednu pravú hornooravskú zábavu aj s ručnou výmenou názorov a rátaním chýbajúcich zubov
* * *
Človek pri prehliadke skanzenu obdivuje zručnosť a praktickosť našich predkov, ich spätosť s prírodou.

Ale už nasleduje prechádzka po skanzene:




Najprv zopár pohľadov na severnú časť Múzea slovenskej dediny len tak spoza plota


Pri vstupe do Jahodníckych hájov nás vítalo čierne mačiatko. Prejsť hájikom a sme v skanzene

Krásna oravská horáreň, v ktorej sídli vedenie skanzenu


Renesančno-barokový jednoloďový drevený kostolík
z Rudna v Turci s nádherným interiérom






Interiér kostolíka s krásnou výmaľbou a drevorezbami - oltár, kanceľ, steny, strop...
Vrátil som sa do detstva, keď som chcel byť farárom a prihovárať sa ľuďom z kancľa, ale takého jednoduchého, nie takto vycifrovaného, len s obyčajným bielym ľanovým obrusom, na ktorom by stálo modrým vyšité: "Hrad prepevný jest Pán Bůh náš..."


Oravská krčma v plnej kráse.
Nikdy nelákalo stať sa krčmárom, ani hostinským, ani šenkárom...

Dvaja ex-VIP-blogeri v rázovitej oravskej krčme

Zo starého krámu dýcha vôňa minulosti, priam cítite tú zmes vône starej cigorky, korenia, cukríkov, octu, vitella, muchopapiek, dohánu... A predávali tam aj také nádherné rôznofarebné ligotavé hlinené guľky

Jednotriedna stará dedinská škola s tabuľou v jednom kúte, lavórom a krčahom vody v druhom, lavicami rôznej veľkosti pre menšie a väčšie deti s kalamármi na atrament, drevenou naolejovanou dlážkou a na hrade zavesenou petrolejkou. V podobnej školskej lavici som po štvrtú triedu sedával aj ja, akurát že škola nebola jednotriedna

V hornooravskej dedine a za dedinou plno svätých

Filagória z horného Turca

Usadlosť niekoľkých domov s hospodárskymi stavbami




Robustné drevenice, delené nielen priečne, ale aj pozdĺžne. Niektoré z otesaných , iné z neotesaných kmeňov stromov






Dreveničky ako z rozprávok starých materí, niektoré s podstením, iné bez podstenia, bez komínov, keď dym sa odvádzal len tak na povalu, kde sa údili zavesené šunky, klobásy, slanina, švankes


Murované domy, čiastočne podpivničené, niekde so samostatným vchodom do pivnice, inde s otvorom v kuchyni s padacími dverami


Ulica ako stvorená na večerné prechádzky mládencov s dievkami, harmonikárom a veselým spevom, výskaním a chichotom opačovaných dievok


Čiastočne poschodový dom nad komorou a s pavlačou


Celoposchodový dom s pavlačou po celej dĺžke smerom do dvora




Rôzne dedinské zvoničky

Oravské sýpky za dedinou - prízemné i poschodové





Vnútorné zariadenie izieb - jednoduchosť, účelnosť a precízne vypracovaný nábytok, konopná kolíska zavesená na hrade alebo hojdacia drevená kolíska, zrkadlo na prednej stene medzi oblokmi - jednoducho nádhera


Pec na pečenie chleba so sopúchom


Kuchynský "šporhelt" so zásobníkom na teplú vodu, triesky na rozkurovanie však nevidno

Jednoduché krosná na tkanie domáceho plátna a handričkových pokrovcov




Kováčska vyhňa s náradím a malou pojazdnou vyhničkou

Uskladnené hospodárske stroje, niektoré len tak na ručný pohon


Gazdovské náradie - truhla na žito, drevené korytá na zakáľačku, cep na mlátenie, drevené vidly, drevené hrable a drevená lopata na obilie, džberka na dojenie mlieka, košík na seno, košík na zemiaky...

Krásna brička s listovými pružinami akoby čakala len na to, kým do nej zapriahnu vymašličkované rozprávkové tátoše a pôjdu na nej pre nevestu

Pri dedinskej studni

Hospodársky dvor výzdobou pripravený na popoludňajšiu svadobnú hostinu, ktorá sa v tú sobotu konala v týchto priestoroch po svadobnom obrade v kostolíku

Skanzen bez života - to by nebolo ono. Na tomto dvore je zajačinec plný zajacov






Len hlava trčí koníkovi z konice, za ňou z druhej konice hlava druhého, väčšieho koníka, ale pohladkanie koníka sa vnučkám veľmi rátalo. A nakoniec sa odvážili ponúknuť ho cukríkom, vzal si ho z dlane a bolo počuť, ako ho chrúma zubami


Aj kozička bola prítulná. Spočiatku sa síce hanbila, okúňala sa, ale potom predsa len si vzala trávičku z rúk vnučiek



Ovce so svojimi spiežovcami boli zaujímavým objektom obdivu detí
* * *
Napriek tomu, že výpovedná hodnota týchto objektov je veľká, zaujímavé by bolo vypočuť si ich vlastné rozprávanie o tom, čo všetko sa v ich útrobách za to obdobie odohralo: pôrody za asistencie dedinskej baby, svadby a svadobné hostiny, úmrtia a kary, denné radosti a starosti obyvateľov... Veď kedysi ten život bol úplne iný ako je dnes. Prešli rôznymi spoločenskými zriadeniami, dvoma svetovými vojnami, takže veľmi zaujímavých spomienok by bolo neúrekom.
*
Ak budete niekedy mať v Martine viac voľného času, vrelo Vám odporúčam navštíviť Múzeum slovenskej dediny na okraji Martina v Jahodníckych hájoch. Hoci sú tu sústredené objekty len z pár regiónov Slovenska, v iných regiónoch sa to veľmi neodlišovalo od týchto. Mne to tiež pripomína môj rodný kraj, môj rodný dom v Novohrade na juhu, drevenicu ohádzanú vrstvou hliny, obielenú vápnom nebovo-modrej farby, v prednej časti pokrytú šindľom, v zadnej nad komorou snopmi cepmi vymlátenej slamy. Naozaj to stojí za to, prejsť sa po tomto skanzene, pokochať sa tou krásou. Najmä pre mladú generáciu je to žriedlo poznania našej ani nie tak dávnej minulosti.

Jednoducho: Pastva pre oči - pohladenie pre dušu.

P.S.: V článku sú použité so súhlasom autorky aj fotografie Blanky Ulaherovej


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Toto leto som nebol nikde. Ale bol som tam s Kočnerom

Threema je, čo sa priamych dôkazov týka, jalová.

Už žiadne hu, hu, hu. Bývalý Trnavčan je pre Slovan hrdinom

Taký rachot nový štadión ešte nezažil, Stocha urážali.


Už ste čítali?