Zháňanie kondície

Autor: Ján Urda | 13.4.2010 o 10:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  970x

Po iné roky o takomto čase mám už prebicyklovanú polovicu Turca a teda aj nejakú tú kondíciu. Toho roku mám za sebou ešte len nesmelú hodinku na bicykli. Jar síce prišla načas, ale spočiatku na môj vkus bola dosť chladná, potom prišli nepekné dni, počasie veľmi neprialo, a potom nasledovalo vyberanie klina so skrutkami z nohy a domáce oddychovanie. A tak to treba dáko dobehnúť. V sobotu ráno v meste pekné počasie, tak reku idem pozháňať tú kondíciu. Manželke hovorím, že sa idem poprechádzať hore Gaderskou dolinou len tak po ceste, nenamáhať si ešte veľmi nohu. V skutočnosti som bol rozhodnutý ísť chodníkom Janka Bojmíra z Gaderskej doliny dolinou Konský dol, Muráňom a cez Ostrú do Juráňovej a Blatnickej doliny. Čiže len tak z Blatnice do Blatnice. No a tak dva týždne po vybratí klina a skrutiek som sa tam teda vybral na Ostrú. Najviac ma v celom Turci vie nadchnúť posledný úsek výstupu na Ostrú: reťazenie, prechod cez skalné okno na druhú stranu tesne pod vrcholom, postaviť sa na jej vrchol a rozplývať sa krásnymi pohľadmi.

Po pár metroch Gaderskou dolinou som cez mostík odbočil do doliny Konský dol. Obloha sa začala zaťahovať a po čase aj trocha mrholilo. Mal som však nepremokavú vetrovku a spoliehal som sa, že sa počasie predsa len umúdri. Ale veľmi sa neumúdrilo, práve naopak, troška vyššie začal poletovať sniežik. Na Muráni (1050) som podľa pôvodného plánu opustil modrú značku a vydal som sa napravo po žltej na Ostrú. To všetko už za výdatného sneženia. Po čase som však zistil, že síce idem po nejakom chodníčku, ale žltá značka nikde, iba plno kôpok guličiek. Guličiek, s akými sme sa v detstve takto na jar hrávali na slniečku. Toto však neboli krásne rôznofarebné hlinené guličky, všetky boli rovnakej farby - také hnedé, trochu do zlata, ktoré tam nechávala za sebou lesná zver. Kdesi som stratil turistický chodník a pokračoval som ďalej prťou vyšliapanou lesnou zverinou, až som sa ocitol nad akousi priepasťou. Niekto si pomyslí: "To teda musí byť riadny Hotentot, ktorý aj tu dokáže zablúdiť!". Do soboty som si to aj ja myslel. Ale nečas vie urobiť svoje. Hore síce nasnežené nebolo, sneh sa tam neudržal, len trochu hmly, ale zato nižšie asi 3 cm vrstva snehu pokryla všetko, takže ani chodník lesnej zveri už nebolo vidno. Začalo mi už byť všelijako. Je rodiel medzi zablúdením za pekného počasia a zablúdením za nečasu. V duchu som už čítal správu: "69-ročný turista zablúdil vo Veľkej Fatre. Členovia horskej služby ho našli...". Ani len manželke som nemohol oznámiť, že som zablúdil kdesi v horách, keď som sa vybral len na prechádzku hore dolinou popri Gaderskom potoku. Tam sa predsa zablúdiť nedá.
Jediné, čo mi ostávalo, bolo nechať v tom nečase Ostrú Ostrou a vrátiť sa späť. Ono sa to ľahko povie: vrátiť sa späť, ťažšie je to uskutočniť, keď sa nemáš podľa čoho orientovať. Ale nejaké tie orientačné schopnosti predsa len mám a povedal som si: ak pôjdem stále týmto smerom, tak kdesi na tú modrú značku predsa len musím natrafiť! A veru som na ňu aj natrafil, hoci trochu nižšie, ako som ju opustil. Nemalo cenu pokračovať v takom nečase ďalej hore či po modrej alebo po žltej. Vrátil som sa teda späť dolinou Konský dol do Blatnice. A nebol som sám, kto nebol v ten deň na niektorom vytýčenom vrchole a vrátil sa dole bez jeho zdolania. Takých sa nás zišlo viac.
Prídem do Blatnice a tu pomaly začína vykúkať slniečko. Prídem do Martina, a tam nádherné sobotné slnečné popoludnie.



Takáto jar panovala ráno v záhradkách okolo panelákov v meste


Hore Konským dolom










Pevné objatie stromu a skaly




To je už cestička hore dolinou Konký dol




Tu ešte ako-tak bolo vidno na Tlstú




Známa kolmá stena s jaskyňkou


Jaskyňka, jedna z mnohých vo Veľkej Fatre


Na druhej strane hustá hmla,
ktorá neskoršie prišla aj na túto stranu






To sú pohľady ešte z turistického chodníka
po odbočke po žltej






Z týchto miest nad priepasťou som sa vrátil späť


Stromy umierajú postojačky


Vidno tu nejaký vyšliapaný chodník?
A tade som išiel aj hore







Jazierko pri spoji Gaderskej a Blatnickej doliny


V jazierku pri anfiteátri
mužské manévre - ženy nikde žiadne


Prvá tohoročná bociania rodinka,
zatiaľ ešte bez potomkov


V Blatnici dopoludnia pršalo,
o čom svedčili aj mláky na ulici




Jánošíka družina Fraňa Štefunka sa popoludní
vyhrievala na jarnoslniečku pri súdku vína


Tento mládenec s vytetovaným akýmsi číselným kódom
na vyholenej hlave (žeby registračným členským číslom)
sa ponáhľal na zraz do mesta


Celoslovenský zraz Ľudovej strany Naše Slovensko nemal
nejakú masovú účasť, ale aj tak...
Urobil som pár záberov zo zrazu a šiel som domov.

*
Vedľajší cieľ - vystúpiť na Ostrú som síce nesplnil, ale hlavný cieľ - doháňanie kondície som splnil. Veď mne nešlo ani tak o tú Ostrú, na nej som bol už neraz.
Manelke som sľúbil, že sa vrátim prvým popoludňajším autobusom. Keď som nechodil, telefonovala, ale to som ju už mohol ukľudniť, že čakám na zastávke na autobus, ktorý pôjde o 10 minút.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?