Brankovský vodopád

Autor: Ján Urda | 8.9.2010 o 10:01 | (upravené 8.9.2010 o 10:53) Karma článku: 11,72 | Prečítané:  9930x

Ani ďaleko, ani vysoko, ani zložito... Asi tak by sa dala charakterizovať poloha Brankovského vodopádu. Svojou výškou 55 m je najvyšším vodopádom v Nízkych Tatrách a druhým najvyšším na Slovensku. Svojou vodnatosťou nie je až tak vychytený, ale svojou krásou vie očariť. Patrí medzi päť slovenských vodopádov, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky - opravujem: za národné PRÍRODNÉ pamiatky (Brankovský vdp, Kľacký vdp, Lúčanský vdp, Starohutniansky vdp a vdp Bystrô). Leží pod Veľkým Brankovom na západe Nízkych Tatier a jeho miesto je dobre viditeľné z frekventovanej cesty Ružomberok - Banská Bystrica. Z autobusu treba vystúpiť na zastávke Ružoberok-Biely Potok-Podsuchá na parkovisku pri motoreste Bodega. Na turistickej mape som si síce našiel, kde sa nachádza, ale z toho som nezistil, že miesto je dobre viditeľné aj z hlavnej cesty, zistil som to, až keď som sa vracal späť autobusom. Tak som sa tam vrátil ešte raz, aby som to odfotil z hlavnej cesty.

Z autobusovej zastávky alebo parkoviska popri motoreste vedie na západ turistická trasa na Smrekovicu, na východ vedie trasa k Brankovskému vdp a na Veľký Brankov. Treba prejsť cez potok Revúca dreveným mostom k detskému táboru, prejsť cez lúčku a po lesnej ceste pod horou sa vydať naľavo. Po pár desiatkach metrov po značkovanom chodníku odbočiť hore do hory k vodopádu. Výstup k vodopádu je pohodlný, ľahký aj pre takých sviatočných turistov akým som ja. Od vodopádu som sa potom vybral aj trochu vyššie k Veľkému Brankovu, krásna trasa, ktorá spočiatku vedie korytom potoka, ale bolo po daždi, blato, tak som sa radšej vrátil späť. Odvtedy som sa tam už nedostal, lebo som pochodil iné trasy. Ale rozhodne sa k nemu chcem vrátiť v zime, keď je omnoho úchvatnejší.


Cez tento mostík alebo lavičku naľvo od zastávky ponad potok Revúca, ak ho ešte nezobrali záplavy,
sa treba dostať na druhú stranu. Ak odišiel pri záplavách, tak treba ísť napravo od zastávky cez betónový mostík.
Tam na druhej strane bol detský tábor.
.

Mostík vedie na ostrovček v prostriedku potoka, kde je nosný drevený pilier.
.

Toto je horský potôčik, ktorého polovica tvorí vodopád.
Druhá polovica sa k nemu pripája pod vodopádom, tae nie je súčasťou vodopádu.
(Záber je z ústia potoka von z lesa)
.

Pri rôznych výstupoch je dobré, keď sa človek obzrie aj nazad.
Keď sa pozerá len dopredu, vidí iba stúpanie, stromy mu zacláňajú vo výhľade...
Pohľad na druhú stranu doliny za potokom Revúca a cestou.
.

Okolo horského potoka pod vodopádom a turistického chodníka
lopúchy veľké ako slonie uši a pŕhľava vysoká ako konope.
.


Informačná tabuľa pri odbočke k vodopádu z chodníka na Veľký Brankov.
Nádherne pôsobí zamrzutý vodopád v zime.
Teno obrázok ma nalákal na to, že sa sem musím vrátiť, aby som ho videl v tejto kráse.
.

Malý vodopádik trochu nižšie pod hlavným vodopádom.
.

.

.

.

.

.

.

.

.

Rôzne pohľady na vodopád z rôznych výšok. Vody síce nie veľa, ale pri dopade na skaly sa rozprsáva na milióny drobných kvapôčok.
.
Od vodopádu som sa vrátil k informačnej tabuli na odbočke a vydal som sa po tejto krásnej trase trochu vyššie.

.

.

.

Pekný divoký potôčik preskakuje zo skaly na skalu, z balvana na balvan...
Voda sa trblieta, je fajn studená, výborná na ochladenie tváre,
ale neváhal som sa z nej, ako obyčajne na takýchto vychádzkach, aj napiť.
.

Pohľad na druhú stranu doliny pri zostupe.
.

Keď som sa vrátil na zastávku autobusu, policajti s pracovníkmi inšpektorátu práce tam na parkovisku práve kontrolovali vodičov nákladných vozidiel a autobusov.
.

Kvôli tomuto pohľadu z cesty som sa sem ešte vrátil. Kdesi na tom kamennom zlome padá vodopád z výška 55 m.
.

Na parkovisku aj teraz, pri druhej návšteve, kontrolovali policajti nákladným automobilom
brzdové systémy na mobilnom skúšobnom zariadení.
Bolo tam aj jedno odstavené nákladné auto bez EČV podľa nápisov na plachte z Banskej Bastrice, ktorého vodič sa nedobrovoľne stal stopárom.
.
A keď som sa kvôli tomu záberu z cesty vrátil do tých končín, tak som to spojil aj s Vyšnou Revúcou.
Po snímke vodopádu z cesty som sa tam vyviezol najbližším autobusom, aby som sa pokochal nádherným okolím tejto dedinky a celou krásnou dolinou a peši som sa vrátil cez ďalšie dve Revúce.
Z Vyšnej Revúcej je to len na skok na hlavný hrebeň Veľkej Fatry: na Kýšky (Chyžky), odtiaľ naľavo na Suchý vrch a na najvyšší kopec pohoria Ostredok, alebo napravo na Ploskú a Borišov, prípadne inou trasou priamo na Ploskú.
Odtiaľ sa dá spustiť do krásnych dlhých turčianskych veľkofatranských dolín.
Ja som sa však vrátil dole krásnou revúckou dolinou do Liptovskej Osady.
.

Táto trasa z Vyšnej Revúcej vedie na Kýšky.
.

Stará drevená zvonica nad Vyšnou Revúcou.
.

Dedinská idyla: sušenie cibule a cesnaku.
.

Vtáčí raj - Vtáčia záhrada - búdka na búdke.
.

Chodník zo Strednej Revúcej na Čierny kameň neďaleko Ploskej
.

Cesta vedie takýmito zákutiami.
Málokto už vie, že táto cesta bola spojnicou Ružomberka a Banskej Bystrice a z Liptovskej Osady na Donovaly viedla cez Liptovské Revúce.
A do Korytnice z Ružomberka viedla úzkokoľajná železnica,
ktorej zvyšky násypu ešte sem-tam zreteľne vidno.
.

A to je už pohľad od cintorína na Liptovskú Osadu s dvomi kostolmi.
História jedného z nich je veľmi zaujímavá a asi mu venujem jeden z mojich nasledujúcich článkov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA VIKTORA KIŠŠIMONA

Kučera sa vybral do politickej pasce

List fanúšika Karolovi Kučerovi.


Už ste čítali?