Starý človek už možno toho pohybu ku zdraviu potrebuje viac ako mladý. Tak som sa vybral prejsť sa. Lúčanskú dolinu po rozhranie Liptova a Oravy už poznám, pekná dolina, ale za kopcom na oravskej strane som ešte nebol. Presnejšie, v tej doline na druhej strane som bol neraz, ale nešiel som po tejto ceste z Liptova na Oravu. Dolinu z Malatinej do Vyšného Kubína poznám, tú som už prešiel, niektoré jej časti aj viackrát.
Kedysi cesta z Liptova na Hornú Oravu a ďalej do Poľska viedla popod Liptovský hrad cez Kaľameny, Lúčky, Osádku, Pokryváč, Pucov a Pribiš a ďalej popod Oravský hrad.
.
Prechádzka začala v strede obce Lúčky pri tomto krásnom vodopáde,
jednom z piatich našich vodopádov, ktoré sú národnými prírodnými pamiatkami.
Podľa mňa je tento kaskádovitý vodopád najkrajším slovenským vodopádom
.
Vždy si rád pozriem tieto susediace drevenice na uličke
smerom k cintorínu alebo hore na Lúčanské travertíny.
Prvá drevenička je neobývaná, chátra, druhá slúži aj ako privát.
Škoda tej krásnej chátrajúcej, pokrytej šindľom
.
.
Pri ceste ku kúpeľom sa nad cestou týči ďalšia národná prírodná pamiatka:
Lúčanské travertíny
.
.
Potok, napájajúci vodopád, pár metrov povyše vodopádu
.
Liečebný dom Choč, centrum kúpeľov, v krásnom prostredí
.
.
Kúpeľný park je plný sôch, aj v liečebnom dome je niekoľko
pekných drevených sôch.
Mne sa najviac páčila drevená socha matky s dieťaťom.
Kedysi kúpele boli orientované na liečenie ženskýh chorôb,
dnes tam liečia aj choroby pohybového ústrojenstva
a pooperačné stavy.
Aký priepastný rozdiel medzi týmito kúpeľmi a kúpeľmi Korytnica,
ktoré som spomínal v minulom článku
.
Úpravu okolia tohto zariadenia robili väzni
.
.
V diviačej zvernici hneď povyše kúpeľov pod horou je celá rodinka diviakov
aj s milými pásikovými prasiatkami,
ktoré si na druhom zábere pochutnávajú na materskom mliečku.
Pre deti zážitok vidieť tie malé diviačie prasiatka
.
Potôčik vedľa cesty v hornej časti doliny
.
Akoby naukladané vrstvy kameňa vedľa cesty za odbočkou
turistickej trasy na Choč
.
Na dolniakoch už aj zabudli, že aj toho roku bola jar.
Keď som v piatok bol na Záhorí, videl som už zo záhradky niesť jahody,
tu ešte stále kvitnú jarné kríky
.
Na rozhraní okresov a regiónov na ľavej strane od cesty...
.
...a chatky na pravej strane od cesty
.
Spiatočný pohľad na majestátny Choč z hranice Liptova
.
Horšie udržiavaná cesta horou na oravskej strane - prudké klesanie, plné zákrut
.
Pekne upravený prameň chutnej vody pri cete v hore
.
.
Tento ranč pri východe z hory nad Osádkou zrekonštruovali,
aby ho mohli zatvoriť:-)
.
Pohľad sponad Osádky na druhú stranu doliny,
kade vedie cesta na Pokryváč a ďalej cez Pucov do Medzibrodia
.
Pri jednom dome ma vítal tento statný kamarát
.
Pekne upravený prameň chutnej pitnej vody v Osádke.
Tu som si trochu posedel aj na lavičke
.
Choč z oravskej strany
.
Prepadnutý podmytý okraj cesty hneď pri Osádke smerom na Leštiny.
Nechcel by som vidieť, ako sa tu na úzkej ceste stretajú dve plne naložené tatrovky
.
Idyla so sušiacim sa senom na sušiakoch
.
Priesada, ktorú som ukázal minule ako zvädnutú,
sa pekne pozviechala a má sa plne k životu
.
Nie je to škoda používať takú krásnu "chalúpku"
ako veľkokapacitný kontajner na odpad?
.
A zas som sa ocitol pri krásnom drevenom artikulárnom kostole v Leštinách
.
.
Naprostred obce Leštiny je už roky prepadnutý podmytý okraj cesty.
Čaká sa len na prvú dopravnú nehodu, aby sa to dalo do poriadku.
Keď si to vyžiada ľudský život, hneď sa nájdu prostriedky na opravu.
Možno by bolo vhodné opraviť to formou verejno-prospešných prác,
ale to by si vyžadovalo iniciatívu funkcionárov obce
a asi na tom nikomu z vedenia obce nezáleží.
Istý mládenec, s ktorým som sa o tom rozprával,
mi povedal svoj názor na tento problém, ale nenapíšem ho tu.
Asi sa hľadajú len výhovorky, prečo to nejde,
namiesto toho, aby sa hľadal spôsob, ako by to šlo.
Za ten čas to už dávno mohlo byť aj "zjedené"
.
Dve dominanty na druhej strane doliny medzi Leštinami
a Vyšným Kubínom oproti majestátnemu Choču: Ostrá skala a Tupá skala
*
Z Leštín som šiel autobusom do Dolného Kubína,
že odtiaľ pôjdem domov vlakom alebo ďalším autobuom.
V Kubíne chcem vystupovať z autobusu, na stanici býva konečná.
Všimnem si však, že niektorí cestujúci ostávajú sedieť, nevystupujú.
Autobus teda pravdepodobne pokračuje ďalej.
Kým vystupujúci opustia autobus, idem k vodičovi a pýtam sa ho,
kam ďalej pokračuje. A on, že do Pribiša.
V Pribiši som bol nedávno, keď som šiel z Medzibrodia do Leštín,
zašiel som si tam z Pucova, ale od Oravského Podzámku, z opačnej strany,
som do Pribiša ešte nešiel, tak som si kúpil ďalší lístok na konečnú.
Cestou z Oravského Podzámku do Pribiša si všímam dolinu,
čo je tam zaujímavé. Minule som do Pribiša prišiel doprostred dediny
z horného konca, tentoraz to bolo z dolného konca
-
.
Ako všade na Orave a v Liptove, plno krásnych vysokých rovných májov,
veď hory, plné smrekov, sú blízko všade naokolo
Cestou autobusom hore dolinou som si všimol odpočívadlo vedľa cesty
aj s vodným náhonom a akýmisi postavičkami.
Späť z Pribiša do Oravského Podzámku som sa vybral peši
a zastavil som sa pri tom odpočívadle
So zaujímavou "historkou" som sa oboznámil
z vyvesenej tabule na odpočívadle
.
Tam pri vodnom kolese je mlynár, úplne vpredu jeho dcéra
a dvaja mládenci, jeden z Pribiša, druhý z Oravského Podzámku
.
Voda poháňa vodné koleso a z neho je prevod na mlynára i oboch píliacich mládencov
.
Toto je usilovný mlynár
.
.
Podľa polohy rúk mládencov vidno, že sú v pohybe a s nimi aj píla,
takže pília bez prestania
.
.
Pohľad na krásne upravené odpočívadlo
.
Vkusný a čistý záchod,
akurát dnu bolo menšie osie hniezdo na ľavej stene
.
Krásna výzdoba altánka, ale viac by sa tam zišlo niečo z Oravy
ako z Kysúc, napr. z ľudových pesničiek "A ja som z Oravy debnár..."
alebo "Ide drotár po ulici...". Však to poznáte, aspoň tí starší, pamätníci,
takéto sa spievali pri každom posedení nielen na Orave Pekne upravené oddychové miesto má šťastie, že je mimo hlavnej trasy.
Byť na hlavnej, tak je asi dávno zasvinené a rozbité,
ale domáci si ho vedia šanovať
.
.
Pred Oravským Podzámkom som na úbočí vedľa cesty videl tohto kosca.
Pekne ukladal do riadku pokosenú trávu, radosť bolo sledovať jeho rytmické pohyby.
Aj mi ochotne zapózoval, trochu sme potrkotali, ale o chvíľu mi išiel vlak
do Kraľovian, tak sme sa pomerne rýchlo rozlúčili
.
Pohľad na Oravský hrad z odvrátenej strany
.
.
