Vymetanie pavučiny po kútoch

Autor: Ján Urda | 17.6.2013 o 10:01 | (upravené 17.6.2013 o 16:30) Karma článku: 10,14 | Prečítané:  699x

Nadsedemdesiatnici sa vybrali na potulky do zahraničia, povymetať pavučinu z kútov: Čierne pri Čadci - Jaworzynka - Hrčava - Čierne pri Čadci. Trojmedzie, tri štáty, troje hraníc.

Začiakom týždňa som sa bol tiež pozrieš v Poľsku, ale len tak na skok, lebo som mal pravidelné pondelkové podvečerné posedenie pri pive. A to som nechcel vynechať. Cesta ta: vlak Poprad, autobus Hniezdne a ďalší autobus Spišská Stará Ves. Peši z centra Sp. St. Vsi na násyp dolnej vodnej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Sromowce Wyžne a späť do Sp. St. Vsi. Odtiaľ autobusom do Starej Ľubovne, ďalším do Popradu a odtiaľ vlakom domov. A aj podvečerné pivo som pritom ešte stihol.



Pekné Haligovské skaly v Pieninskom národnom parku,
ktorý sa rozkladá na slovenskej i poľskej strane
.

Tri koruny ležia už za riekou Dunajec na poľskej strane,
podobne ako dedina Sromowce Nižne s kostolom.
Pohľad z centra obce Červený Kláštor
.

Tri koruny kdesi od hranice
.

Bývalý hraničný prechod medzi ČSR a PR
.

Hrádza dolnej vodnej nádrže elektrárne
.

Hrádza hornej vodnej nádrže elektrárne.
Dolná vodná nádrž bola poloprázdna,
hoci akurát končilo obdobie záplav na Dunaji
a na niektorých našich ďalších tokoch
.

Spíšská príroda
.

Cestou späť z takýchto mračien medzi Starou Ľubovňou a Kežmarkom
aj symbolicky trocha spŕchlo, ale ozajstný dážď ma čakal až doma
.

Spiš

*

A v týždni sme sa traja nadsedemdesiatnici vybrali po kútoch.
Pôvodne sme mali vypracované tri variaty vycházky: max, opt a min.
Na mieste sme sa rozhodli pre stredný variant - opt.
Do Žiliny vlakom, do Čadce autobusom, do Čierneho-Polesia autobusom,
peši do Poľska, z Poľska na Moravu a z Moravy do Čierneho,
z Čierneho do Čadce autobusom, z Čadce do Žiliny vlakom
a zo Žiliny domov vlakom



Čevenými bodmi značená trasa začala v Čiernom-Polesí
a končila v Čiernom-zastávka
.

Východisko v Čiernom-Polesí
.

Cez štreku na druhú stranu...
.

...a Čierne nechávame za sebou
.

Hraničný kameň CS.
Hraničných kameňov sme minuli neúrekom,
na niektorých miestach sa okolo cesty striedali z jednej strany jedného štátu,
z druhej strany druhého štátu
.

Druhá strana hranice kdesi na poľskej strane
.

.

Nepamätám si, žeby som už niekedy videl čiernu turistickú značku.
Táto nás však dlho nesprevádzala a nebyť nej,
ani nevieme, že sme už v Poľsku
.

Tento hraničný kameň si toho tiež hodne pamätá.
Pôvodne na ňom bolo vyryté D ako hranica s Nemeckom
.

Poľská samota
.

Tu sme oddychovali, posilnili sa a rozmýšľali, kade sa pustiť ďalej.
Pre istotu sme sa aj opýtali tamojšieho dôchodcu zo samoty,
ktorý nám len potvrvrdil, že ideme správne.
Na tabuliach niektoré vzdialenosti v km, iné v hod. a min.
Asi biele tabule sú pre pešiakov, farebné pe cyklistov.
Aj u nás pešiaci majú vzdialenosti v hod. a min.
cyklisti v km
.

Keď som doma videl toto moje pivné brucho, zhrozil som sa
- musím niečo spraviť, aby zmizlo, viac pohybu by mi asi neuškodilo 
.

Pekná poľská samota
.

Pohľad do poľských diaľav
.

.

.

Poľské obce a po vŕškoch roztrúsené samoty
.

Drevené súsošie na dvore jednej poľskej vilky
.

Aj táto soška je vyrezávaná z dreva
.

.

Poštové schránky na rozcestí
.

.

Hraničný prechod: smer Hrčava - ČR
.

To by mal byť zas pohľad do slovenkých diaľav
.

Hranica PR - ČR
.

Poľské i české turistické značky - v km,
nie ako je zvykom u nás - v hod. a min.
Aj na bielych tabuľkách sú vzdialenosti v km
.

Z jednej strany cesty hraničné kamene poľské,
z druhej české. Cesta vedie pomedzi ne
.

Mamička z moravskej Hrčavy na prechádzke ochotne zapózovala
.

Pôvodne to bola šopa, ale pekne upravená na bufet.
Prvá možnosť zastaviť sa na pivo, a hneď sme ju aj využili
.

Vchod do bufetu zo dvora
.
.
Vonkajšia výzdoba múrov bufetu
.

A studené čapované krušovické v útulnom prostredí chutilo
.

.

.

V Hrčave som bol zvedavý na tento starý drevený kostolík,
o ktorom som sa dočítal. Žiaľbohu, bol zatvorený
.

Pekný drevený domček hneď pri kostole
.

.

.

Krásna pôvodná stará drevenica
.

Hrčava na kopci, my už pod kopcom
.

Aj slovenský hraničný kameň sa zjavil,
cesta tu viedla medzi českými a slovenskými kameňmi
.

Hrčava tam hore na kopci
.

Cesta rovnobežne s hranicou
.

.

Zurčiaci malý potôčik
.

.

Moravské poníky
.

A tu je to Trojmedzie
.

.

.

Na druhý koniec ČR je to odtiaľto 650 km
.

Pohľad z poľsko-českého pomedzia na mostík a slovenskú stranu
.
.
Pôvodný kameň Trojmedzia je na dne potoka z doby,
keď tu ešte nestál ten drevený mostík.
Potok oddeľuje SR na jednej strane a ČR a PR na strane druhej.
Každý z troch štátov tu má samostatnú mohylu,
na moravskom a slovenskom území sú postavené aj prístrešky
s lavicami a ohniskom
.
.
Poľská mohylak, česká je naľavo zakrytá stromami
.

Slovenská mohyla
.

Prístrešky na slovenskej strane,
pod tým zadným je aj ohnisko
.

Tu sme zas natrafili na slovenskú mamičku,
ktorá bola na prechádzke v Hrčave
.

Chodník tu bol síce vyšliapaný, ale tento mostík nevyzerá k svetu.
Ani na turistickú značku sme dlho nemohli natrafiť,
a keď sme na ňu konečne natrafili, zistili sme,
že sme už na modrej
.

Hrčava zo slovenskej strany
.

.

.

To sa už ukazuje Čierne, obec so sústredenejšou zástavbou,
ako poľské dediny
.

Moderný kostol v Čiernom...
.

...a pred ním socha JP II
.
Tu končila naša púť, ako inak, v krčme pri pive.
A druhý raz ako inak: pri našom, slovenskom.
Tentoraz to bol chutný Topvar
.


.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?