Čertova pec. Koľkokrát som okolo nej išiel či na služobnom alebo súkromnom aute do Bratislavy, ale ani raz sme sa tam nezastavili. Vždy som si myslel, že je to len motorest, ten mal hodne reklamu. A na raňajky sme sa zastavovali vždy kdesi inde.
Tak teda Čertova pec pri Radošinej. Kamarát Piešťanec ma na prekvapenie pred stanicou čakal s autom, aby mi poukazoval aj zaujímavosti najbližšieho okolia Piešťan. Cestou do sedla Havran sme odbočili k vile Bakchus. Uvádza sa, že tam údajne v r. 1801 skladateľ Ludvig van Beethoven počas liečebného pobytu skomponoval sonátu c.14 - známa "Sonáta mesačného svitu"
Popri vile Bakchus vedie aj uristický chodník do sedla Havran.
Vila nás vítala zatvorenou bránou a za ňou voľne pobehoval tento jej obyvateľ.
Vilu v ohradenom a stráženom objekte sme kvôli stromom nevideli,
až doma som ju vyhľadal na internete
.
To je už na sedle Havran na rozhraní Trnavského a Nitrianskeho kraja,
kde sme pri tejto tak včas ešte zatvorenej reštaurácii
odstavili auto a ďalej sme sa vybrali peši cez hory
.
Jeden z mála výhľadov na trase horou
.
Na križovatke turistických chodníkov
.
Starý veľký peň na rúbaniku celý obsiaty hlivami
.
Neďaleko Čertovej pece sme stretli skupinu hubárov,
dokonca kamarátoých rodákov z neďalekých Ripnian
.
Poloplné alebo poloprázdne košíky rôznorodých húb,
medzi nimi aj zopár hríbov
.
Malá bočná jaskyňka
.
Mne síce tieto termíny veľa nehovoria,
alpre odborníka môžu byť zaujímavé
.
A to je tá Čertova pec.
Jaskyňa je priechodná, je prírodnou pamiatkou a verejnosti voľne prístupná.
Viac sa o nej môžete dočítať napr. tu
.
.
.
Jasyňa je dosť priestranná
.
.
"Vetrací komín" na bočnej strane jaskyne približne v polovici dĺžky
.
.
Východ z jaskyne na druhom konci
.
Vnútorná "výzdoba" jaskyne
.
.
Pohľad cez jaskyňu z druhého konca
.
.
.
Na skalách nad jaskyňou
.
Motorest Čertova pec
.
.
.
.
.
Pri motoreste je aj zvernica, v ktoej je množstvo rôznej divokej zveri z našich lesov
.
Kaštieľ v Radoinej z druhej polovice 16. storočia kedysi slúžil
ako letné sídlo nitrianskeho biskupstva.
Dnes je kaštieľ znovu majetkom Nitrianskeho biskupstva
a je sídlom Komunity Kráľovnej pokoja - sociálneho zariadenia
pre mladých mužov bez domova.
Je v ňom zriadené aj detašované pracovisko Trnavskej univerzity.
Čítajte viac: http://panoramy.sme.sk/panorama/6/radosina-biskupsky-kastiel-pohlad-na-priecelie/?pr=24&p=25#ixzz2a8424px4
.
.
R.-k- kostol v Radošinej z rokov 1636 – 1644.
V areáli ostola je niekoľko sôch
.
Súsošie neviem komu
.
Kedysi po teto trati premávali vlaky zo Zbehov.
Pamätám si, ako na križovatke s cestou v dedine poriadne nadhadzoval autá.
Raz mi tam na škodovke uvoľnilo gumenú objímku medzi vetrákom a chladičom,
strhlo ju do vetráka a "pomlelo"
.
.
Železničná stana v Radošinej ožíva raz do roka,
to keď sa sem vyberie starý motoráčik na nostalgickú jazdu.
Kamarátovi z Ripnian tu končila železnica
.
.
Pri stanici sme našli starú detskú píšťalku z vŕby.
Istotne bola robená s láskou na jar, keď vŕba po zime začína ožívať
a pod kôrou je plno miazgy.
Ďalšia spomienka na krásne detské roky
.
.
.
A to je už športový areál vodných športov na okraji Piešťan,
areál voného lyžovania s vlekom a veslársky areál s lodenicou
.
Vodník KriVáh je postavičkou v príbehoch o vodníkoch v Piešťanoch.
Stretnete ho na cyklo- a inlajn- dráhe, ktorá vedie okolo celej Sĺňavy,
vrátane priehradného múra
.
.
.
Drevená výzdoba neďaleko eslárskeho areálu
.
Pekný výlet, vhodný najmä pre rodiny s deťmi,
pre ktoré jaskyňa Čertova pec a neďaleká zvernica
poskytnú radosť a budú nadlho peknou spomienkou.
V iných jaskyniach síce možno uvidieť viac krásy,
ale tu sa deti môžu dochuti vyšantiť
.
Ak budete mať cestu autom okolo, venujte tých pár minút tejto prehliadke
.
