Sobota. krásne horúce počasie. Dni sa už navidomoči krátia, o mesiac už bude jesenná rovnodennosť. Pri odchode z domu ešte tma, slnko som ráno uzrel až kdesi pri Východnej. A aj moje rebrá sa už pomaly správajú chlapsky.
Keď sa vyberiem do Slovenského raja, v Spišskej Novej Vsi mám 1 hod. a 45 min. čakania na autobus do Podleska alebo na Hrabušickú pílu, do Číngova alebo Spišských Tomášoviec je to 1 hod. a 30 min. čakania. Len tak vysedávať sa mi nechce, tak sa obyčajne vyberiem do mesta. Aj teraz som sa bol prejsť po meste.
V Čingove na parkovisku pri vstupe do Slovenského raja vystúpili asi piati turisti, ďalej som pokračoval sám. Vystúpil som na odbočke na Ďurkovec (Dzurkovec - viac sa mi páči tento domáci názov, ktorý je aj na turistických smerovkách na Dzurkovci) a vybral som sa osamotený, ani len vstupné som neplatil. Ani na Tomášovskom výhľade nebol nik, na prvú dvojicu som čakal asi 15 min., potom pri zostupe z výhľadu som stretol ešte dve dvojice. Na takú krásnu sobotu biedna návštevnosť. Ale z tejto strany Slovenského raja je to podstatne biednejšie ako z Podlesku.
Sokolia dolina je jedna z najkratších, ale aj najkrajších a najdivokejších tiesňav v Slovenskom raji. Spočiatku mierne stúpanie. Nasleduje vyše 80 metrové takmer kolmé stúpanie rebríkmi s prechodom mostíkmi z jednej strany vodopádu na druhú a hore je aj sústava stúpačiek. Tieto technické pomôcky sú z r. 1979-1981. Posledná časť rokliny je tiež s miernym stúpaním. Neodporúčam to však rodinám s deťmi, ani záujemcom s väčšou nadváhou, je to veľmi náročné. Celou cestou ma nik netrhol, ja som trhol jednu trojicu a jednu dvojicu mladých. Stredný a starší vek nebol zastúpený. Keď som prišiel na Malú poľanu, stretol som zopár turistov no a nad roklinou Suchá Belá a Piecky ich už bolo plno, aj malých detí tam bolo dosť.
*
Tak toto je tá trasa.
Veľké body značia začiatok a koniec prechádzky
a začiatok a koniec krátkaj Sokolej doliny
.
Spišskonovoveská kostolná veža je najvyššou na Slovensku
.
Reduta v Sp. N. Vsi
.
Spišské Tomášovce od odbočky na Dzurkovec,
na pozadí Vysoké Tatry
.
.
To sú zanedbané a porozbíjané niekdajšie rekreačné zariadenia na Čingove-Dzurkovci
.
Na Ihle
.
.
Panoráma z Tomášovského výhľadu
.
Prvá dvojica na Tomáščovskom výhľade...
.
...a akýsi zablúdilý osamotený starý turista
.
Na zostupe z Tomášovského výhľadu
.
Mostík pod Tomášovským výhľadom
.
.
Tu reťaze nezmizli ako na Lomnickom štíte
alebo v rokline Piecky v Slovenskom raji
.
.
Biely potok - ústie
.
.
Toto vyzeralo, že to nemá konca-kraja
.
.
.
.
.
.
Tento jednoduchý pamätník svedčí o tom,
že dolinou Tomášovská Belá sa kedysi splavovalo drevo
.
.
Spočiatku to v Sokolej doline vyzeralo tak, že všetko je vyschnuté.
A to len tých pár kvapiek vody sa skrylo na dne koryta pod kamene.
Až trochu vyššie sa ukázal tento malý pramienok vody
.
Skalný vodopád
.
.
.
.
Vody síce nie veľa, ale zato zvysoka
.
.
.
Na túto mladú dvojicu som si počkal,
aby som mal nejaký záber z výstupu po rebríku a po mostíku
.
.
.
.
.
Dole na mostíku mládenec z trojice, ktorú som trhol,
čakajúci na dve opozďujúce sa dievčence
.
.
A tu dole pod stúpačkami je zas tá dvojica,
ktorú som dole fotil pri výstupe po rebríku a mostíku
.
Tieto stúpačky ešte nebol koniec veľmi strmého stúpania
.
.
Aj drevený rebrík sa tam hore objavil
.
Ďalší kovový rebrík.
Pri výstupe po rebríku turistické palice len zavadzajú
.
Fotenie za výstupu po takmer kolmom rebríku
.
Ďalší stupeň vodopádu
.
A nakoniec zas stúpačky
.
Po vyše 80 m stúpaní začína zas bezproblémová mierna časť rokliny.
Roklina, poobne ako všetky v Slovenskom raji,
je jednosmerná - zdola nahor
.
Strom samá chrasta
.
.
Oproti ostatnej návšteve záveru roklín Suchá Belá a Piecky
tu pribudla požičovňa bicyklov a kolobežiek,
podobne, ako je to napr. na Hrebienku, v Žiarskej doline...
.
Na rozdiel od Hrebienka alebo Žiarskej doliny, kde sú široké asfaltové cesty,
je tu jazdná dráha takmer po celej trase úzka a kamenistá,
zhodná s peším tusistickým chodnkom.
Na niektorých miestach sa kolobežky musia do kopca tlačiť.
Ten malý chalan vľavo mal problémy, sám má dosť nadváhu,
plný ruksak a ešte popritom tlačil aj kolobežku hore
.
Tu je v zákrute skrytý malý pramienok chutnej čerstvej studenej vody
.
Pohľad na Hrabušice so Spišským Štvrtkom vzadu
.
Do odchodu autobusu do Popradu vyše 2 hodiny, čo zatiaľ robiť?
Do krčmy na pivo sám nechodím a tento kaštieľ
pred Spišským Štiavnikom ma oddávna lákal,
keď som ho videl z cesty od Podlesku do Hrabušíc.
Krížom cez polia je to na skok, ale medzi tým je Hornád.
Ktovie, či tam niekde je nejaký prechod cezeň
a či pokusom o skrátenie by som nemusel obchádzať eše viac.
Tak som sa tam vybral v tej horúčave len pekne po hradskej
cez Betlanovce
.
Starý dom pravdepodobne z nepálených tehál,
pod kúskom olúpanej vakovky vidno trstinu
.
Historický kostol v Betlanovciach z 2. polovice 13. storočia
.
Kaštieľ na kraji Spišského Štiavnika -
zdá sa, akoby ho pomaly aj reparovali,
veď sa už zas rozpadáva, ako to vidno aj na rohovej veži
.
Kostol pri kaštieli
.
Na druhej strane hradskej pekné napájadlo koní na výbehu -
ochutnal som vodu, veď keď chutí koňom,
prečo by nemala chutiť aj mne:-) Kôň sa hocijakej nenapije.
A veru - chutná bola v tej páľave
.
.
.
Na druhej strane od kaštieľa žrebčínec s prekážkovou dráhou.
V sobotu tam akurát prebiehali preteky,
samé mladé usmievavé dievčence, ktoré mi ochotne zapózovali
.
A tu je drevorezba na dvore žrebčínca
.
.
To je už silueta Vysokých Tatier pri pohľade z vlaku na ceste domov
.
Sokolia dolina v porovnaní s inými roklinami Slovenského raja je turistami nezaslúžene nedocenená a málo navštevovaná.
.
.
