Stará Ľubovňa - skanzen

Autor: Ján Urda | 20.12.2016 o 8:01 | (upravené 13.1.2017 o 17:34) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1017x

Skanzen v Starej Ľubovni patrí medzi menšie slovenské skanzeny. Sústredené sú v ňom objekty ľudovej architektúry z horného Spiša a Šariša. Umiestený je v peknom prostredí pod Ľubovnianskym hradom.

Skanzen je verejnosti sprístupnený od r. 1985. Hoci ho mám trochu od ruky, navštívil som ho niekoľkokrát, posledný raz teraz na začiatku decembra na Mikuláša. A práve pri jeho poslednej návšteve som zažil na december dosť nečakaný úkaz: z vlaku medzi Popradom a Kežmarkom, hoci z Tatier nebolo nič vidieť, pod Tatrami krásna decembrová dúha. Okno na vlaku bolo dosť špinavé, ale v Studenom  Potoku vlak stál dlhšie, tak som vystúpil, odfotil dúhu a znova nastúpil.

V letných mesiacoch je skanzen otvorený denne, prístup je do všetkých objektov, v prechodnom období je v pondelok zatvorený, v zimnom je je vstup len na objednávku pre väčšie skupiny. Napriek tomu aj v zime sa ta dá bez problémov dostať, ale všetky objekty sú zatvorené, takže je možnosť obhliadky objektov len zvonku. Vstupenka do skanzenu platí aj na prehliadku hradu a jeho objektov, ktorý je otvorený aj v zime.

Objekty v skanzene pochádzajú od začiatku do konca 1. tretiny 20. stor. Sú tu sústredené drevené stavby z horného Spiša a Šariša s jednoduchým účelným vnútorným zariadením, svedčiacim o zručnosti tunajších ľudí. Zrubové drevené domy, niektoré podpivničené, iné nie, zvonku neobhádzané, zvnútra niektoré obhádzané zeminou a obielené, iné nie, takmer všetky s drevenou dlážkou, ale nájdu sa aj miestnosti s hlinenou podlahou. Všetky pokryté šindľami, bez kochov (komínov). Kochy ústia na padláši (povale) pod dachom (strechou) a ich dymom sa údili zabíjačkové špeciality (šunky, slanina, klobásy, švankesy-tlačenky...), pozavesované na drúkoch. Žiadny z domov nie je pokrytý slamou ako v niektorých iných regiónoch na východe a juhu. Všetky domy na skalnej podmurovke.

Dominantným objektom skanzenu je zrubový kostolík z malej severošarišskej obce Matysová (v súčasnosti 72 obyv.) vzdialenej len pár km od okresného mesta Stará Ľubovňa, do ktorej v nepracovné dni ani len autobus nechodí. Do skanzenu bol premiestnený v r. 1979, v obci je v súčasnosti murovaný kostol. Kostolík je jednoloďová drevené stavba s presbytériom z r. 1833 a obnovený v r. 1938. Kostolík okrem toho, že je pokrytý šindľovým dachom, i jeho bočné steny sú tiež všetky z vonkajšej strany obložené šindľami. Z vnútornej strany sú brvná polootesané.

Z vnútorného vybavenia domov spomeniem v prvom rade pece: v každom dome pec na pečenie chleba, nikde nie samostatne stojaca na dvore. Niektoré spojené so šparheltom (šporákom), iné samostatné, niektoré celé v chyži (izbe), iné jednou časťou (obyčajne na pečenie chleba) v pitvore, druhou (obyčajne šparheltovou) v chyži. Zo všetkých pecí v skanzene len jedna zodpovedá ľudovým pesničkám o peci, na ktorej bolo za kochom (komínom) hodne priestoru aj na vylihovanie a spávanie prikrytý len tak pod huňou (prikrývkou z ovčej kožušiny) alebo kabanicou, príp.duchnou (perinou):
"Kde si bola tej noci, nespala si na peci..." alebo
"Keď som ja bol malý chlapec volali ma dievky na pec..." alebo
"Vyšla na pec a ja za ňu, spadla z pese a ja na ňu..." alebo...
Ale aj mojim spomienkam na detstvo, keď sme ako malé deti večerami v zime počas páračiek a priadok vylihovali na peci a počúvali hrôzostrašné príbehy o čertoch a krížnych cestách, vlkodlakoch, strigách a strigôňoch, vílach a pod. Tomu všetkému zodpovedala len jediná z nich.

Chyže viacgeneračné i viacúčelové (obývačka, kuchyňa, jedáleň i spálňa v jednom), niekedy i manufaktúra (tkanie plátna alebo pokrovcov na krosnách). Zariadené účelným jednoduchým, pekným nábytkom - masívny, obyčajne dubový stôl, niekoľko postelí, šifonier, krásne maľovaná truhlica, štelár, kredenc, lavice s operadlom i bez, umývadlo s lavórom, sapúnom (mydlom) a emailovým krčahom naplneným vodou a doma tkaným uterákom...

Ďalším vybavením boli krosná, rozkladané v chyži v zimných mesiacoch na tkanie domáceho plátna a "nezničiteľných" domácich pokrovcov. Krosná tiež mali takmer v každej rodine. V minulosti prakticky po dedinách žiaden odpad nebol, nevyvážal sa žiaden domový odpad, ani toľko smetísk nebolo. Žilo sa ekologickejšie, zdravšie. Všetko sa zúžitkovalo: biologický odpad, napr. varené šupky zo zemiakov, vňať zo zeleniny a repy na kŕmenie ošípaných a hydiny, steblá kukurice na sečku, slama na postieľku i na sečku pre dobytok, ale aj na plnenie strožliakov (slamníkov) do postelí, zakrývanie zemiakov uskladnených v hŕbach na zimu v sýpke, komore či záhrade, odpad plátna na výrobu domácich pokrovcov...

Keď som bol ostatný raz v Ľubovni v lete, odskočil som si aj do neďalekej obce Hraničné, kde je ďalší zrubový drevený kostol, rímskokatolícky, žiaľ, jeho vnútrajšok poznám len z internetu, dnu som sa nedostal.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A na dôvažok ďalší drevený kostol, tentoraz rímskokatolícky, z neďalekého Hraničného

 

 

 

 

V týchto končinách mám ešte jeden otvorený účet:

už niekoľko rokov sa richtujem na túru Stará Ľubovňa - sedlo Vabec - Čierťaže - Čertova skala - Jarabinský prielom - Jarabina, ale ešte som sa ta doteraz nedostal.

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?