Na Silvestra a na Nový rok sa to na internete len tak hemží tradičnými aktivitami turistických klubov. Asi najznámejší a najmasovejší je výstup na krásny Choč na rozhraní Oravy a Liptova. Ja si v tomto termíne vyberám akciu tak, aby som bol v podvečer doma, teda akciu neďaleko a s dobrým dopravným spojením. Teraz som dal prednosť akcii kysuckých turistov - Ľadonhore. Z domu ešte za tmy, ale z Kysúc doma v Turci už o 15. hod. S prestupmi vo Vrútkach, Žiline i Kysuckom Novom Meste a s čakaním na spoje. A to som sa ešte aj pár desiatok metrov curigal hore kopcom, lebo jednu "tretru" z nohy som pri zostupe stratil, tak som sa sa pre ňu vracal hore, kým som ju nenašiel trčiacu z mokrého zasneženého lístia.
V zime som na Ľadonhore ešte nebol. A zvedavosť - to je u mňa známa vlastnosť, takže aj teraz ma ta hnala zvedavosť vidieť niečo nové, pekné zimné výhľady. Stálo to za tú námahu, ale pre svoje zdravie a potešenie človek obetuje trochu toho pohodlia aj v posledný deň v roku, keď väčšinu roka len oddychuje.
Ráno, keď som vyšiel z domu,cítil som sa všelijako. Pochyboval som o počasí: na nebi nebolo vidno ani mesiac, ani jedinú hviezdičku. Ak tak bude cez deň, tak toho veľa neuvidím.Trochu som aj ľutoval, že som deň predtým nešiel s Ružomberčanmi na Ploskú a Borišov, mali nádherné počasie. Nakoniec však aj na Silvestra bolo nádherne. Pôvodne som plánoval, že po hrebeni prejdem len polovicu na Holý vrch a odtiaľ sa spustím do Dolného Vadičova, veď je predsa Silvester a doma musím byť skôr ako z iných podobných akcií, A hoci chodník dole do Dolného Vadičova bol prešľapaný -išla tade hore menšia skupinka turistov, s ktorou sme sa stretli kdesi na hrebeni- predsa som pokračoval až do Kysuckého Nového Mesta.
Pešia túra začínala po vstupe do lesa dosť prudkým stúpaním na hrebeň, potom nasledovalo niekoľkonásobné pohupovanie sa po hrebeni, trošku stúpania s troškou klesania, až nakoniec to bolo už len dlhé mierne klesanie.
Odchod z domu za tmy, o pol siedmej
.
V Kysuckom Novom Meste pri nástupe do autobusu
smer Horný Vadičov - konečná
.
Má to pomenovanie Zakopané, ale nie je to v poľských Tatrách
.
Dreva na zimu narichtované dosť
.
Tam hore je tá Ľadonhora
.
Vľavo Ľadonhora s dosť prudkým stúpaním
.
Za nami horný koniec Horného Vadičova
.
Tam vzadu jeden z najkrajších vrcholov Slovenska
.
Na horácch slnko, v údoiach hmly
.
Pohľad z Ľadonhory smerom ku Kysuckej bráne
.
Pri príchode na Ľadonhoru privítanie pohárikom Becherovky
.
Rozlezení turisti
.
Podliezanie
.
Pohupovanie po hrebeni
.
Idylka
.
Dosť ostrý hrebeň
.
Pekné na premýšľanie
.
Na ďalšom kopci - Holom vrchu - vatrička a okolo nej
nie dvanásť mesiačikov, ale veselá chasa mladých
.
Suchý vrch s veľkou hubou na strome
.
Roztrúsení turisti na Suchom vrchu
.
Ide sa ďalej
.
Naklonené brlá
.
Kysucké Nové Mesto
.
Na čistinke
.
Lesnou cestou
.
Tam za nami je Ľadonhora i Suchý vrch
.
Pod nami Budatínska Lehota, vzadu Kysucké Nové Mesto
.
Dom smútku v Budatínskej Lehote
.
Toto je starší pohľad na Ľadonhoru (vľavo) tiež z Horného Vadičova z apríla,
keď sneh už pomaly odchádzal
.
Posledný deň starého roka bol nádherný-
Nech nás takéto krásne slnečné dni sprevádzajú čo najviac aj v novom roku,
aby nám vylaďovali úsmev na tvárach!
.