Ostrô a Hrdoš

prešiel zoMinulej zimy za krajšieho počasia ako teraz som bol tiež na Ostrom, ale odtiaľ potom dole do Ľubochne. Aj v lete som sa bol prejsť zo Švošova do Komjatnej, ale to bola len taká prechádzka dolinou po ceste popri potoku, ku ktorej som si nakoniec pridal ešte aj Studničnú, miestnu časť Komjatnej.

Ale už k tejto akcii. Trasa: Švošov - sedlo pod Ostrým - Ostrô (Ostré) - Hrdoš-Skrížená skala - Hrdošná skala - Žaškovská jaskyňa - Komjatná. Počasie neveľmi lákavé, zamračené počas celej akcie, takže výhľady žiadne. Ale trochu náročné to bolo - ľadový podklad, na tom alebo tenká vrstva snehu alebo mokrého lístia, hodne blata, šmykľavo.

"V prostriedku hája velebný oltár stál,
Kde obeť svätá bohom sa dávala,
Nižej pár krokov hor sa smrek vypína,
Zpod neho voda ticho odtekala.
Vôkol studničky sedliská zelené
Trávou a mochom boly obrastené."

Úryvok z Janka Matúšku (inak aj autora slovenskej hymny) z básne "Hrdoš. Povesť z Oravy"

Povesť hovorí toto: Milá tu čakala svojho milého. Dlho nechodil napokon prišiel. Veľmi sa potešila, hodila sa mu do náručia. Ale on jej takto:
"Viera, má milá, viera nás rozdvojí:
Tys zvykla slúžiť božstvu pohanskému,
Môj otec vierou tou sa nespokojí,Bo ja sa klaniam Bohu jedinému.
Znám tvoj rod pyšný, znám vás jak pohanov,
Známy tvoj otec, jak kazí kresťanov.
Nuž tak ži s Bohom, jediná má milá —
Už som ťa našiel, abys sa stratila;
Už som sa zvítal, aby sa rozlúčil,
Prestal ťa ľúbiť, Bohu ťa poručil!"
Oboch ich zlapajú, stihne ich súd, chlapca rozsekajú, dievčinu, Hrdošovu dcéru, nechajú zhynúť. Hrdoš, mocný to pán, na staré kolená smúti za dcérou, až napokon skončí skokom z brala.

Hrádok mocného pána stál vraj na Hrdoši, svoj život ukončil skokom z Hrdošovej skaly. Toľko povesť o brale Hrdoš

 

*

Aby ste predsa len videli aj niečo, čo teraz nebolo vidno, tak zábery z dvoch predchádzajúcich akcií v týchto končinách

Zimná akcia zo Švošova cez Ostrô do Ľubochne

A letná prechádzka zo Švošova do Studničnej