Klobúk dole, deväťdesiatnička!

Autor: Ján Urda | 27.8.2015 o 10:01 | Karma článku: 8,15 | Prečítané:  1093x

Nedávno sme na blogu debatovali o turistike - veku, zdraví a kondícii. Pri ostatnej akcii som sa stretol s turistkou s neuveriteľne krásnym vekom - 90 rokov. Aj touto cestou jej vyslovujem obdiv a srdečne jej k jubileu blahoželám!

Krásna slnečná nedeľa. Fajn počasie, ani veľké horúčavy, tak naozaj príjemne. A ďalšia príjemná partia turistov, tentoraz to boli neplánovane trenčianski turisti.

Pôvodne som mal v pláne prejsť sa s dubnickými turistami trasou z Omšenia cez Baske a Homôlku do Dolnej Poruby. Baske je akýsi posvätný kopec turistov trenčianskeho regiónu a ja som na ňom ešte nebol.

Do Trenčianskej Teplej vlakom, tam o 6:32 prestup na autobus do Omšenia. Dubničania mali autobus priamo z Dubnice. Nastúpim do autobusu, tam skupina turistov, ale nik nie známy a medzi Dubničanmi už mám niekoľkých známych, veď som s nimi bol už na nejednej akcii. V Omšení nevystupuje nik, tak sa, reku, pridám k tejto skupinke turistov, nech idú hocikam. Na konečnej v Dolnej Porube vystúpime z autobusu a o chvíľu za ním príde druhý autobus. Oba autobusy mali z centra Trenčianskej Teplej odchod v rovnakom čase - 6:35. Prvý, ktorým som prišiel aj ja, i tá skupinna turistov, šiel z Trenčína a turisti boli z KST TTS Trenčín. Druhý autobus šiel z Ilavy cez Dubnicu a ním išli do Omšenia aj dubnickí turisti. Trenčianski turisti to mali namierené z Dolnej Poruby ku chate Homôlka a odtiaľ cez sedlo Košariská späť do Dolnej Poruby. Tak som šiel s Trenčanmi, iné mi ani neostávalo, ak som nechcel ísť sám.

Medzi trenčianskymi turistami ma zaujala najmä jedna čiperná turistka. Dozvedel som sa o nej, že pred pár dňami mala krásne životné výročie - neuveriteľných 90 rokov! A tým aj potvrdila moje tvrdenie z diskusie, že nie vek, ale zdravie a kondícia sú najdôležitejšie v turistike. Žijú medzi nami mladí starci, i starí mladíci. Pani Marta Trebatická je stále aktívnou turistkou napriek svojmu vysokému veku, je cvičiteľkou turistiky, vedie akcie turistov klubu. Veľa sa venovala výchove mladých turistov. A ako som videl, jej kondíciu, vytrvalosť a pohyb jej môžu závidieť mnohí mladí, ktorí by jej tempu nevládali. Aj batoh, ktorý niesla na chrbte, bol ťažký, ako hociktorého iného turistu. Takže - klobúk dole pred turistkou pani Martou Trebatickou z KST TTS Trenčín. A som veľmi rád, že som ju poznal.

Nuž tak s trenčianskymi turistami som šiel k chate Homôlka. Ale čo ďalej? Na Homôlku som na mape nenašiel žiaden vyznačený turistický chodník a končiť sa mi ešte nechcelo. Vybrať sa naproti Dubničanom? A čo potom, keď ich stretnem? Pokračovať potom ďalej sám do Omšenia, alebo sa s nimi vrátiť do Dolnej Poruby? Našťastie, tejto dilemy ma zbavili trenčianski turisti, ktorí sa pri chate Homôlka improvizovane rozdelili na dve skupinky: jedna sa pustila po pôvodnej naplánovanej trase cez sedlo Košariská do Dolnej Poruby, druhá sa vybrala na krásny Vápeč. Z tejto strany som na Vápeč ešte nevystupoval, ako traja nadsedemdesiatnici sme naň kedysi išli za krásneho jesenného počasia, keď príroda hýri všetkými farbami, z Košeckého Podhradia do Hornej Poruby. Takže bolo rozhodnuté: z Dolnej Poruby cez Vápeč do Hornej Poruby.

Prídeme do Hornej Poruby, ktorá je už v inom okrese i v inej doline. Tam mal byť koniec túry. Ale z Hornej Poruby spoj do Ilavy až niekedy o tri hodiny. Z Dolnej Poruby spoj do Trenčína ide oveľa skôr. Tak sme si v Hornej Porube na chvíľu sadli na pivo a potom sme sa autobusom previezli nad Dolnú Porubu, t. j. smerom preč od Považia, ta na Valaskú Belú, a tam z hlavnej cesty sme sa spustili horou lesnou cestou do Dolnej Poruby. Hoci Horná a Dolná Poruba sú susedné dediny, sú na opačných stranách kopca a medzi nimi nevedie žiadna cesta okrem lesnej, a teda ani žiadne priame autobusové spojenie.

Takto sme sa dostali späť do Dolnej Poruby, odkiaľ sme aj vychádzali na túru a z Dolnej Poruby autobusom do Trenčína. V Trenčíne som mal tiež ešte dosť voľného času čakaním na vlak, takže nasledovalo ďalšie pivo.

A predsa som sa stretol aj s niekoľkými dubnickými turistami. Pri čakaní nakoniec na autobus v Dolnej Porube som sa stretol aj s niekoľkými turistami z Dubnice nad Váhom, ktorí tam po skončení akcie tiež čakali pri pive na autobus. My s Trenčanmi sme "pivárčili" v Hornej Porube, Dubničani "pivárčili" v Dolnej Porube.A v rôznom čase.
 

*

Ak by ste si chceli pozrieť, ako to v tomto kraji vyzerá v jeseni, keď príroda hýri všetkými farbami, tu je reportáž z túry nadsedemdesiatnikov z Košeckého Podhradia cez Vápeč do Hornej Poruby:

http://urda.blog.sme.sk/c/311110/Podoby-jesene-II.html

 

.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?