Rád chodím po kopaniciach a lazoch. Myjavských, kysuckých, podpolianskych, hocijakých...
Už neraz som sa chcel pripojiť k myjavským turistom, poprechádzať sa tam s nimi po okolí, po tých samotách. S nadsedemdesiatnikmi sme sa v trojici párkrát po tomto kraji túlali, raz sme to mali s Myjavčanmi namierené aj na susednú Moravu, kamaráti nadsedemdesiatnici s nimi aj išli, ale mne v Novom Meste nad Váhom vlak meškal pár minút a autobus na Myjavu bol už preč. Najbližším spojom som sa na Myjavu vybral, poobzeral sa po meste, navštívil Múzeum Slovenských národných rád a potom som sa pobral odtiaľ do Velikej nad Veličkou na druhej strane hranice a kým sa oni prechádzali po Morave, ja som ich tam počkal. Viackrát som chcel aj inokedy, ale spoliehať sa na ten spoj som sa už neodvážil a ďalším spojom by som ich už nezastihol. Ak by som zas zameškal, tak je to zabitý celý deň.
Teraz som využil príležitosť, že začiatok ich trasy bol medzi Piešťanmi a Myjavou, takže z Myjavy museli autobusom a ja z Piešťan tiež. Navrhol som aj ďalším dvom nadsedemdesiatnikom zúčastniť sa, jeden z nich vzal aj vnuka-Moraváka, ktorého mal doma. Oni išli autom na Myjavu a odtiaľ s myjavskými turistami autobusom.
Začiatok túry bol na autobusovej zastávke pri penzióne U Adama, pre mňa pár km pred Podkylavou, kde sa s párminútovým odstupom stretajú autobusy z Myjavy do Piešťan i z Piešťan na Myjavu. Môj prišiel o pár minút skôr, šiel som ním ako turista sám, tak som ich tam počkal.
Pôvodná trasa mala byť: Podkylava, penzión U Adama - Bendovci - Beňovci - Podminárová - Dlhý vŕšok - Polianka - Myjava - dĺžka 15 km a mala viesť popod les otvoreným priestorom. Žiaľ, na poslednú chvíľu na mieste ju zmenili, takže sme išli cyklistickou trasou veľkú časť, až takmer po Polianku, horou, síce dobrou lesnou asfaltkou, ale kde okrem stromov nebolo nič vidno. Takže nejaké výhľady do okolia boli len na začiatku trasy a na jej konci. A k tomu treba pripočítať ešte aj zatiahnutú oblohu, slniečko sa neukázalo počas celej túry, takže ani tie výhľady, ktoré boli, neboli celkom podľa očakávania. Telo si síce priščo na svoje, prešiel som sa, ale oči si na svoje neprišli.
Na konci túry si Myjavčania šli posedieť, žiaľ, my sme sa ponáhľali do Piešťan, tak sme sa nezúčastnili. Snáď nabudúce, veď ešte nie je všetkým dňom koniec. Ja som si aj tak posedel v Piešťanoch pri pive, ale len sám. Pomýlil som si odchody vlakov z Piešťan a z Vrútok. z Piešťan odchádza o pár minút skôr, takže pred stanicou som vystúpil z auta, reku, mám pár minút do odchodu, chlapci odišli, ale aj vlak už bol preč a predo mnou takmer dve hodiny čakania na ďalší. Tak som si teda sadol do neďalekej krčmy na dve pivá, vytiahol tablet, internetoval a popíjal pivo.
.
