reklama

Spomienky na starobu - 2

- Nazdar, Ferko, dávno sme už neboli spolu, – vystierajúc ruku na podanie zdraví dôchodca Miro kamaráta, ktorého stretol na ulici.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu

 - Dávno ako dávno, veď to bolo hádam len pred týždňom, -víta sa s ním ďalší dôchodca, vždy veselý Fero.

 - Viem, viem, ešte od minula som ti dlžný to pivo. Aj by som ťa teraz pozval ja, ale mám vo vačku len desať korún. Len tak som si vyšiel pred dom a zatúlal som sa až do týchto ďahov. Vieš, ale keď mne ti ten čas tak pomaly uteká, čo uteká, vlečie sa ako slimák. Veď čo už sám doma? Keď je človek sám a nemá sa s kým ani porozprávať, ani pohádať, ani dvermi prečo tresnúť, tak mu je veľmi otupno. Len sám na seba sa zlostí a robí si napriek. Ráno sa zobudí a už má fajront, veď to aj sám dobre poznáš. A deň je samému taký dlhý, do večera tak ďaleko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 - No, to ti verím. My sme dvaja a keby nebolo tých deťúreniec-vnúčeniec, čo k nám zavše prídu, tiež by to bolo otupné. Ale s nimi ti nám ten čas tak uletí, ani sa nenazdáš. A tak sa na nich dá nasmiať, no čo ti budem rozprávať. To sa dobre vychutnáva staroba pri tej mladosti.

 - To ti veľmi závidím, Ferko. Veď vieš, ja mám tiež dve vnúčence, ale tá moja nevesta, ako som ovdovel, tak mi ich dáva len na stredajšie popoludnie, vtedy má ona čosi, akési povinnosti. Vraví tomu p... Joj, tak mi to chodí po rozume, ale nemôžem si spomenúť. Nože mi pomôž. Pi... pi... pi... Aha, už to mám! Piťkes! To je ono! Piťkes, je to vraj pre ňu životne dôležité. Ja len raz neviem, čo to môže byť, ten piťkes, že je to také dôležité. A vypytovať sa jej nechcem, aby som nevyzeral nevzdelaný. A tak mi prirástli, zlatúrence-vnúčence, k srdcu, - sťažuje sa so smútkom Miro.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 - Nie piťkes, ale fitnes, Mirko môj, fitnes. Piťkesom sme kedysi volali ten futbal, čo sme hrávali v škole cez prestávky na laviciach. Nepamätáš sa už? Hráčmi boli desaťhalierniky, futbalom haliernik a používali sme pri tom aj hrebeň. Fitnes je to. To chodí cvičiť, aby mala dobré proporcie: cecky, pupok a pod pupkom, alebo naopak. Ale ako to? Veď kedysi si nevestu do neba vychvaľoval, vraj inej takej pod slnkom nieto. Aj tvoja neborka Marka ju veľmi chválievala.

 - Bejvávalo... Kedysi, kedysi... - vzdychá smutne Miro. - Veď hej, tak to bolo. Ale ako sa moja neborká pobrala ta het pod zem, Pán Boh jej daj slávu večnú, už to nie je tá nevesta, čo kedysi. Teraz nemá kto za ňu nakúpiť, navariť, oprať... Veď to poznáš. A ani peniazmi veľmi nemôžem pomôcť, sám z jednej penzie ledva vyžijem. A od jednej penzie do druhej je veľmi dlhá doba. Keď zaplatím byt a inkaso, čo mi zostane na jedlo a lieky? Keby som bol aspoň zdravý. Ale čo miniem len na tie lieky, boh uchovaj! Staroba - choroba. Aj marec odišiel, a starec sa nepobral. Aj telefón som musel odhlásiť, aj televíziu. Len elektriku, vodu a plyn nemôžem, bez nich sa žiť nedá. Ešte šťastie, že mám staré háby a nemusím kupovať nové. Veď načo by mi aj boli? Rozmýšľam zohnať si nejakú družku, z dvoch penzií sa to predsa len ľahšie ťahá. Ale keď je človek už navyknutý a znova si zvykať na nové poriadky... to máš ťažko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 - Tak poď, ideme na to pivo, pozývam ťa. Dáme si po jednom, dobre nám padne na úžitok. Vieš, u nás ti je to tak: keď dostaneme penziu, manželka mi dá 500 korún a to mi vydrží na mesiac na známky, dáke to pivko, sem-tam noviny, dáke tie sladkosti a zmrzlinku vnúčencom, a aj na frajerky sa ešte zvýši, hahaha. Dá sa s tým celkom pekne mesiac vydržať. Ale predsa, dostávam to už päť rokov stále rovnako a žiadnej valorizácie sa nemôžem dočkať. To ešte aj naša vláda je sociálnejšia, aj tá každoročne valorizuje. Poď, neondej sa, ideme, dáme si po jednom a pospomíname na naše mladé časy, na kamarátov, na školu, na futbal...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A pobrali sa do najbližšej krčmy na rohu zaspomínať si. Keď má človek pípeť na jazyku, najlepšie sa spomína predsa len pri tekutom zlate...

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  278x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu