Znova Šípska Fatra

Autor: Ján Urda | 4.9.2017 o 9:01 | Karma článku: 9,16 | Prečítané:  642x

Tentoraz na druhej strane od Žaškovského sedla ako minule - prechod najvyšším vrcholom Šípskej Fatry.  Dierová - osada Podšíp - Zadný Šíp - Žaškovské sedlo - Stankovany. Z Oravy do Liptova.                                  

Šíp je krásny a turistami veľmi navštevovaný vrchol nad sútokom riek Orava a Váh. Tvorí miestnu dominantu, ktorá je časťou národnej prírodnej rezervácie Šípska Fatra.

Takmer všetky turistické akcie začínajú v Stankovanoch a končia tiež v Stankovanoch najmä kvôli dopravným podmienkam, ale trasy výstupu a zostupu sú obyčajne rôzne. Najčastejšie sa ide miernym stúpaním Škutovou dolinou do Žaškovského sedla, odtiaľ prudkým stúpaním k jaskyni a ďalej na najvyšší vrchol - Šíp, pokračuje po hrebeni na výhľadový kopec Zadný Šíp s dvojkrížom, prudké klesanie do osady Podšíp a miernejšie klesanie popri medokýši do Stankovian. Má ešte aj tretí vrchol, Žaškovský Šíp, ale ten je mimo turistického chodníka. Každou trasou je potrebné prekonať prudké stúpanie, nie síce až taký veľký výškový rozdiel, veď zo Stankovian (440) na Šíp (1170) je to len 730 výškových metrov, ale na krátkej trase.

My sme zvolili trasu z Oravy na Liptov. Na vlakovej zastávke Kraľovany-zastávka, kde vlaky zastavujú na znamenie, sme z vlaku vystúpili len my traja. Prešli sme závesnou lávkou, ktorých je na okolí bohato nielen ponad Oravu, ale aj ponad Váh a dostali sme sa na druhý breh rieky. Lávka bola kedysi bežne v prevádzke, kým fungovalo rekreačné zariadenie a pionierska tábor Dierová, potom chátralo a precod bol uzavretý, takže sa muselo obchádzať cez Párnicu a Žaškov, vlani bola lávka znova daná do prevádzky. Popri osobnej lávke tu bol kedysi v prevádzke aj nákladný výťah do rekreačného zariadenia, ktorého zostatky tam stále trčia.

Všetky turistické trasy vedú osadou Podšíp. Osadu Podšíp tvoria krásne zachované drevenice vysoko v horách pod Zadným Šípom. Všetky budovy v osade okrem jednej sú pokryté šindľom, tá je plechom, ako bolo v Liptove zvykom v novších časoch.

Keď sme sa prechádzali po osade a obdivovali drevenice, stretli sme osadníka s fúrikom plným nových šindľov. Treba však povedať, že osadníci nie sú trvalými obyvateľmi osady, len jej prechodnými obyvateľmi, chalupármi. Keď ta prídu mladší turisti, obyčajne poobdivujú, pofotia a idú ďalej.

Na jednej drevenici som videl otvorené dvere, tak sme sa tam pri nej zastavili. Dobre padne tak prehodiť pár slov, pozrieť si nielen stavby zvonku, ale aj vnútorné zariadenie a usporiadanie. Aj pre osadníkov je to tiež akési oživenie. Vždy, keď zazriem takúto drevenicu, obnovia sa mi spomienky na moje detstvo. V podobnej drevenici som sa narodil a prežil najmladšie detské roky, pravda, o čosi väčšej, trojpriestorovej pokrytej v prednej časti šindľom, v zadnej zväzkami slamy: pitvor, z ktorého sa po lojtre (rebríku) vychádzalo na padláš (povalu), na ktorej ústil aj koch (komín) a kde sa údili klobásy, slanina či šunky, trojgeneračná predná izba, ktorá bola obývačkou, jedálňou, spálňou a dokonca aj pekárňou na pečenie chleba a komora na zemiaky, kapustu vo veľkej bočke, vrecia žita a pod. Bez elektriny, iba s petrojejkou visiacou z hrady nad masívnym dubovým stolom. Pitvor rozdelený na dve časti: vlastný pitvor a malá komôrka na odkladanie go zásoby napečeného chleba, masť, zaváraniny., ovocie... A to sa takto v mnohých oblastiach Slovenska žilo aj aj v prvých povojnových rokoch. Aj vo veľkých, strediskových obciach, nielen na lazoch, aj v pomerne rozvinutých oblastiach, nielen v zabudnutých dolinách, bez elektriny, bez vodovodu, bez rozborov vody v studniach, bez asfaltových ciest, bez vývozu odpadkov...  A to vraj Slovensko bolo priemyselne vyspelou krajinou. Áno, priemyselne vyspelé bolo okolie Bratislavy a Považie. Ale ostatné regióny? Orava, Kysuce, Spiš, Liptov, Gemer, Novohrad, Hont, Tekov, Zemplín, Šariš, Horehronie...

Keď som tu bol kedysi, už dávnejšie, tiež som sa zastavil pri jednej staršej manželskej dvojici z Turian, dôchodcoch, ktorí tu trávili leto. Obývali susednú drevenicu tej, ktorú sme navštívili teraz. Dozvedel som sa aj smutnú správu: majiteľ susednej chalupy už nie je medzi živými.

Chalupárka, pri ktorej sme sa zastavili a zahovorili, je Bratislavčanka, absolventka Prírodovedeckej fakulty UK, teraz už niekoľko rokov je dôchodkyňou, kedysi pracovala v Slovenskej akadémii vied ako odborná pracovníčka.

Samotný Šíp poskytuje krásne výhľady na druhú časť Šípskej Fatry - Ostrô a Hrdoš, Chočské vrchy, turčiansku i liptovskú časť Veľkej Fatry na druhej strane Váhu, časť Malej Fatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, dolinu Váhu...

 

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.


Už ste čítali?