Som polohluchý, takmer hluchý, ale nie som organizovaný vo Zväze sluchovo postihnutých. Nechcem sa uzavrieť, tak ako mnohí mne podobne postihnutí, chcem aj ďalej žiť aspoň „poloplnohodnotne“, ako mi to moje postihnutie dovolí.
Som dôchodca, ale nie som organizovaný vo Zväze dôchodcov. Nechcem sa uspokojiť s tým, že budem debatovať len so starými ľuďmi o politike, čo si prečítam v novinách alebo vidím v televízii, o nemociach, ktoré ľudí v našom veku už kvária...
Som teda zdravotne postihnutý starý človek, ale nechcem sa s tým zmieriť. A hľadám si spoločnosť podobných, nie podobne postihnutých, ale podobne zanietených, takých, ktorí napriek svojmu veku chcú byť mladí.
Raz do týždňa ideme s partiou do telocvične zahrať si volejbal. Nie je to to, čo sme hrávali pred 25, 35 či 45 rokmi, ale máme z toho možno ešte väčšie potešenie ako vtedy. Po telocvični jedno pivko, porozprávať sa, pospomínať si, navrátiť telu vypotené tekutiny. Dobre to padne.
Raz do týždňa ideme do klubu filatelistov. Idem tam, či je pekne alebo prší, lebo nosím pre členov klubu novinky známok a nechcem, aby niekto prišiel a sklamaný odchádzal bez nových známok. Niektorým starším filatelistom nosím známky aj domov, lebo im je už ťažšie chodiť do klubu a novým známkam sa vždy potešia. Aj návšteve.
V letnej turistickej sezóne chodím aj po horách, vždy som ich mal rád. Aj zbierať hríby, to je ďalší koníček na nezahodenie, pohyb v prírode – spojenie príjemného s užitočným. Aj bicykel je mojím priateľom, na chalupu premáva autobus MHD, ale pre mňa je „pohodlnejšie“ voziť sa na bicykli, hoci to dá trochu zabrať.
No a ďalším koníčkom, ale takým okrajovým, je vyrezávanie, majstrovanie s drevom, výroba hoci aj drobných doplnkov vnučkám. To som si obľúbil vo svojom poslednom zamestnaní, hoci predtým som s drevom nikdy nerobil.
Najnovším koníčkom je blogovanie. Aj sám na seba sa hnevám, v duchu si nadávam, že mu venujem toľko času, ktorý by som mohol využiť aj efektívnejšie. Ale všetky moje predsavzatia v tomto trvajú len do nasledujúceho dňa.
No a najväčšou mojou radosťou sú vnučky. S tými si veľmi dobre rozumieme.
Teda takto.