Rozhľadne okolo Oravskej priehrady

Autor: Ján Urda | 30.5.2019 o 8:01 | Karma článku: 2,72 | Prečítané:  994x

Na Slovensku sa roztrhlo vrece s turistickými rozhľadňami. Fondy EU sú vďačným zdrojom financií. Keď dáte priliehavý názov, tak sa všetko odklepne, hoci na mnohé iné by sa dali tieto zdroje použiť v danej lokalite účelnejšie.

Mnohé rozhľadne ešte ani nenájdete na netových turistických mapách, takže sa k nim dostanete len podľa informácií miestnych obyvateľov. O mnohých rozhľadniach si myslím, že sú zbytočné. Na ich mieste by či peším turistom, či cykloturistom, ale aj motorizovaným návštevníkom lepšie seklo posedenie: jednoduchý stôl s lavicami. Do blata okolo rozhľadne, ale ani do rozmoknutej trávy sa sa človeku neveľmi chce posadiť a oddýchnuť si.

Pri mojich turistických akciách používam výlučne verejnú hromadnú dopravu - vlaky a autobusy. Má to svoje výhody i nevýhody. Výhodou je, že sa človek nemusí vracať naspäť na to isté miesto, odkiaľ sa vybral a na kopec môže ísť z jednej doliny a spustiť sa do druhej doliny. Môže si smelo dať aj pivo. Ale je časovo viazaný cestovným poriadkom: päť minút zdržania a môžu byť stratené dve hodiny do nasledujúceho spoja alebo stratená celá akcia.

 

Najprv zopár záberov z cesty

 

Rozhľadňa Tvrdošín

Rozhľadňa Tvrdošín je vyznačená na mape, takže žiaden problém, ale predsa... Pár desiatok metrov pod rozhľadňou je dlhá chatová osada, nad ktorou je pás kríkov na strmom  svahu. Keď som už minul  osadu, vybral som sa priamo k rozhľadni, hoci poľná cesta vedie okľukou. Skrátiť som si to skrátil, ale ako tak stúpam pomedzi kríky do prudkého hlinitého kopčeka s trčiacimi skalami, po daždi šmykľavá hlina a na takéto prechádzky ani palice nenosím, pošmykol som sa, padol na ostrú skalu a krv z ruky cícerkom.

Pod rozhľadňou dvaja mládenci a jedno dievča so zrkadlovkami fotia rozhľadňu z jednej strany, z druhej strany... Prosím ich, či  by mi neobviazali ruku, podávam im aj obväz. Pozreli sa na ňu, odvrátili sa, ruka krvácala ďalej. Keď som odchádzal od rozhľadne, krv sa už zastavila  a zaschla. Ruku som potom umyl vodou z mláky na ceste.

 

Rozhľadňa Zubrohlava

Zubrohlava je na opačnej strane od Oravskej priehrady ako Tvrdošín. Rozhľadňa Zubrohlava stojí nad Zubrohlavou na vrchu Kmeťovka pod vrcholom Kýčera. Nie je zaznačená na mape, preto v Námestove pri čakaní na autobus som sa dal do reči s mládencom. Vraj mám vystúpiť pri kostole. Pri kupovaní lístka v autobuse hovorím vodičovi, že idem na rozhľadňu, ale autobus pri kostole ani nezastal. Vystúpil som ďalej a vybral som sa ulicou do kopca. A aj šťastne som sa k rozhľadni dostal. Pretože som pred koncom mal do odchodu autobusu dosť času, spustil som sa do susednej dediny Rabča.

 

 

Rozhľadňa Klin

Klin je obec medzi Námestovom a Zubrohlavou. Ani rozhľadňa Klin nie je vyznačená na mape. Každý by rozhľadňu hľadal na nejakom kopci, táto je však pri klinskom rašelinisku v jame. Je hneď pri ceste z Námestova pár sto metrov pred dedinou na konci cyklistického chodníka z Námestova. Iné rozhľadne vidieť už z diaľky, tu z diaľky vidno sochu Krista, ale túto rozhľadňu prehliadneš aj zblízka. V Námestove do Klinu súčasne dva autobusy, pri čakaní sa dám do reči s dvomi dievčatami. Spýtal som sa ich na rozhľadňu, sľúbili mi, že ma upozornia, keď budem mať vystúpiť. A aj upozornili ma, ale nie  k rozhľadni, ale k soche Krista. Veď všetci návštevníci sú zvedaví na sochu, nie na rozhľadňu. Aj výhľady spod sochy sú krajšie, ako z rozhľadne. Sochu som už kedysi obdivoval, o tom mám článok na blogu tu: https://urda.blog.sme.sk/c/466333/tentoraz-nabozenska-turistika.html

Vtedy som sa od sochy pustil dole do Zubrohlavy a skončil som v Bobrove a okolí. Ani v Kline, ani v Zubrohlave vtedy ešte rozhľadne neboli. Keď som teda podľa inštrukcií dievčat vystúpil pri odbočke k soche, tak som sa k tej soche na neveľký kopec Grapa nad dedinou aj vybral, reku, tam kdesi bude pravdepodobne aj rozhľadňa. Prichádzam k parkovisku na úpätí kopca, predbieha ma auto, zaparkuje na parkovisku, vystupujú dvaja tridsiatnici, spytujem sa ich na rozhľadňu, vraj je to kdesi na opačnej strane od dediny, musím sa vrátiť ku škole a odtiaľ je to už blízko. Ale ak trochu počkám, tak ma ta zoberú. Popozerám to tam s nimi, poobdivujem známe a mládenci ma vezmú k rozhľadni. Na mnohých rozhľadniach som už bol, ale s takouto som sa ešte nestretol. S takto umiestnenou. Doslova v jame, pri rašelinisku, žiadne poriadne výhľady, jedine Babiu horu vidno v diaľke. Ani posadiť sa človek nemá kde.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA VIKTORA KIŠŠIMONA

Kučera sa vybral do politickej pasce

List fanúšika Karolovi Kučerovi.


Už ste čítali?