Kláštor pod Znievom - obec-mestečko s najstaršou históriou v Turci. História obce je úzko spätá s hradom, ktorý spočiatku niesol názov Turiec, neskoršie Zniev. Ako prvé v Turci dostalo mestské práva. V miestnom kláštore sa vystriedali benediktíni, premonštráti a od začiatku protireformácie jezuiti ako hlavní protireformátori v Turci. Už na začiatku 18. stor. tu vzniká umelecko-rezbárska škola, jediná vo vtedajšom Uhorsku. Výsledky kláštorských rezbárov vidno aj na výjavoch z kláštorskej kalvárie. V r. 1869 tu vzniklo tretie slovenské gymnázium, prvé katolícke, lebo prvé dve, revúcke i martinské, boli evanjelické. Turistická prechádzka na hrad s návštevou kalvárie je nenáročná, vhodná i pre menej zdatných turistov a rodiny s deťmi.
Barokový kostol Sv. kríža na kalvárii bol postavený v roku 1728 a je vyzdobený obrazmi od J. B. Klemensa. Kostol je však pre turistov z bezpečnostných dôvodov zatvorený.
Každý, či veriaci alebo ateista, kto sa prejde horským chodníkom ku kostolu Sv. kríža, si môže prísť na svoje: veriaci sa vyžíva vo svojej viere, prežíva tie chvíle s Ježišom, ateista môže obdivovať zručnosť kláštorských majstrov, ktorých diela sú umiestené popri chodníku ku kostolu Sv. kríža, i na nádvorí kostola v jednotlivých kaplnkách... Samotné kaplnky so svojimi výjavmi sú omnoho novšie, ako je kostol Sv. kríža.
*
Hrad Zniev - najstarší turčiansky hrad. Prvá zmienka o ňom je z r. 1243. Spočiatku niesol názov Turiec. Nachádza sa nad obcou Kláštor pod Znievom a je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Na vrchole bol prvý hrad - dreveno-zemitý, neskoršie o pár metrov nižšie bol postavený hrad nový, ktorého zrúcaniny tam dodnes chátrajú. Spočiatku bol sídlom Turčianskej stolice a traduje sa, že na ňom našiel po vojenskej porážke útočisko pred Tatármi kráľ Belo IV.
Kráľovský hrad Zniev bol určitý čas aj sídlom rodiny Bela IV. Traduje sa, že sa tu narodila jeho dcéra Alžbeta, zvaná Uhorská počas pobytu rodiny po porážke jeho vojsk Tatármi. Belo IV. tu niekoľko rokov väznil svoju nevestu Alžbetu s jej deťmi, manželku syna Štefana, lebo robila rodinné rozbroje. Hrad po čase prechádzal z majiteľa na majiteľa, až ho napokon v r. 1681 po dobytí Tökölyho povstalci vypálili a odvtedy už nebol obývaný.
Z hradu sa nezachovalo mnoho, ale vychádzka na vrch Zniev je príjemná i pre nenáročných turistov a rodinné výlety. Vedie k nemu kľukatá lesná cesta a odporúčam výstup na Zniev spojiť s výstupom na kláštorskú kalváriu, kde sa usporadúvali mariánske púte už od r. 1637. V r. 1728 tam vybudovali kostol sv. Kríža.
Starý hrad stál na samom vrchole Znieva vo výške 985 m n. m. na severnom konci pohoria Žiar. Zrúcaniny nového Znievskeho hradu sa nachádzajú pár metrov pod vrcholom na mohutných skalných balvanoch nad cestou spájajúcou Turiec s Ponitrím cez Kláštor pod Znievom a Kľačno. Zo Znieva je za pekného počasia pekný výhľad na celú Turčiansku záhradku, na náprotivné veľkofatranské končiare na druhej strane Turca, na končiare Krivánskej Malej Fatry na severe i na Lúčanskú Malú Fatru. Teraz však z výhľadov nebolo nič, tak sme na vrchol kopca ani nešli.
Pohľad na zvyška hradu tesne pod ním - silný vietor, snek, fujavica - len čo najrýchlejšie dole
