* * *
So spevom sa mládenci s harmonikárom prechádzali po dedine až do hlbokej noci. Vtedyneboli ľudia takí hákliví na nočný pokoj, ako sú dnes. Ak niekto naverejnom priestranstve alebo v susednom byte vyspevuje, hneď naňhovolajú alebo štátnu alebo mestskú políciu, že im ruší nočný kľud. No a keď sa takto mládenciposchádzajú, všeličo im v hlavách skrsne. A raz tiež vymysleli čosi. Nie na hocikoho, ale na richtára. Vtedy to bol veľmi významný človek v dedine. A aj vzdelaný, veď mal skončenú meštianku. Anielen vymysleli, aj uskutočnili to, len čakali, až nastane tá vhodná chvíľa, keď sa richtár vrátivečer domov v dobrej nálade poriadne zrichtovaný. Cez noc richtárovi vtoku v tichosti rozobrali rebriňák, ktorý tam každý večer odkladal, a poskladali mu ho hore na dachu.Tok, to je taká priechodná hospodárska stavba na uskladnenie častiúrody, slamy, sena, náradia, rebrináka a pod., v čase žatvy sa tam ajobilie mlátilo ručne cepmi, postavená za chlievmi kolmo na dvor aoddeľujúca ho od záhrady.
Ráno richtár vstane, vyjde predo dvere, kontroluje hospodárstvo, všetko v poriadku, len voz nikde. Chodí podvore, škrabe sa za uchom, nadáva, nakúka do toku, do záhrady, prezerá bránu, brána poriadnezarígľovaná. Aj si je istý, že včera večer voz nechal tam na dvorealebo v toku, keď vypriahol voly, aj trochu o tom pochybuje, lebo veďvečer sa vrátil z krčmy v dobrej nálade a už si to nepamätá všetko takjasne. Len sa mu tak nejasne marí, že by tam mal ten voz byť. Idepozrieť do chlieva voly, tie sú tam na svojich miestach, pekneuviazané o rebriny, prežúvajú a len tak smutne naňho pozrú, ako to už voly vedia.Richtár spal v noci po veselom večere spánkom spravodlivých, záhadoubolo, prečo ani richtárka s dcérou nič v noci nepočuli, keď richtárka má vždy pri príchode toho svojho z krčmy taký čujný spánok. Veď to muselonejaký ten zvuk sem-tam aj vydať a richtárka nepočula nič. A to sa ona, koťuha jedna, aj s dcérou spriahli s mládencami, leborichtárka chcela odučiť muža - vtedy ešte protialkoholické liečebne neboli - pozerať sa tak hlboko a často na dno pohárika. Noa miesto toho, aby richtárka poľutovala svojho muža, že mu ukradli voz,tá ešte naňho zle-nedobre. Ale také sú už ženy, ani len to najmenšiepotešenie svojim mužom nedoprajú.