Ďurko Langsfeld

Autor: Ján Urda | 22.6.2007 o 10:02 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  6849x

. Teraz ma súdia nepriatelia, . ale budú ma niekedy súdiť i Slováci . a u tých by som nechcel prepadnúť. To sú posledné slová Ďurka Langsfelda, hrdinu pohnutých udalostí z rokov meruôsmych. Slovenský dobrovoľník, ktorý obetoval svoj život. Hrdina divadelnej hry J. G. Tajovského. Kto to vlastne bol? Prečo si zaslúži toľko pozornosti a úcty? Dnes je práve výročie jeho popravy.

* * *

Ďurko Langsfeld, sučiansky rodák. Keď 17. jan. 1849 bolo v Sučanoch verejné zhromaždenie, prehovorili na ňom zástupcovia SNR J. M. Hurban, Ľ. Štúr a domáci 23-ročný Ďurko Lansfeld, ktorý mal nemalú zásluhu na tom, že v Sučanoch sa prihlásilo 60 a v susedných Turanoch 70 slovenských dobrovoľníkov.
Narodil sa 16. októbra 1825 ako syn chudobného krajčíra. Začal študovať, no pre nedostatok financií štúdium predčasne ukončil. Pracoval ako učiteľ v Žabokrekoch pri Martine a v Martine. Keď sučiansky evanjelický farár Ondrej Hodža ako národovec bol uväznený v Bystrici, kázňami ho zastupoval Ďurko. V hodnosti poručíka slovenskej dobrovoľníckej armády si získal veľké uznanie pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským vojskám. Na jar 1849 maďarské vojská získali prevahu nad rakúskymi, po boku ktorých bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. Len z Turca ich bolo do 5000. V apríli 1849 maďarská vláda na čele s L. Kossuthom, ktorá neuznávala v Uhorsku iné národy okrem maďarského (jednotného uhorského), vyhlásila Habsburgovcov za zbavených uhorského trónu. Vtedy cisár František Jozef požiadal ruského cára Mikuláša I. o pomoc pri potlačení maďarského povstania. Slovenské dobrovoľnícke oddiely už vtedy neboli kompaktné, čiastočne sa rozpadli. Ruské expedičné oddiely postupovali dolu Oravou. Vtedy ustupujúcim maďarským jednotkám zahatali cestu v šútovskej úžine langsfeldovci.

Po rozpustení jeho jednotky sa Ďurko Langsfeld sprvoti skrýval v kľačianskych horách Krivánskej Malej Fatry, ale neskôr za poplatok v šope svojho ujca Čabjaka, barónovho hájnika. Keď sa ujec dozvedel, že za Langsfelda je vypísaná vysoká odmena, udal ho a maďarskí vojaci ho zajali. Spolu so sučianskym richtárom Gallom, notárom Chorváthom, prísažným Brveníkom a ďalšími aktívnymi účastníkmi ich odvliekli do Kremnice. Tam náhly súd odsúdil 22. júna 1849 Ďurka Langsfelda na smrť obesením, ostatných na palicovanie. Za nástup do maďarskej armády mu sľúbili život, on to však so slovami, uvedenými v úvode článku, odmietol. Obesili ho na hrade humna. V tom čase už ruské vojská vstupovali do Turca a hnali maďarské vojská na juh. Maďari kapitulovali po bitke pri Világoši 13. augusta 1849.

Napriek predchádzajúcim sľubom rakúskeho panovníka nasledovalo sklamanie predstaviteľov Slovákov, pretože panovník svoje sľuby nesplnil a slovenský národ ostal napospas ešte krutejšiemu maďarskému zaobchádzaniu.


Svedectvo neskoršieho kremnického kronikára Pavla Križku (inak známy aj ako zakladateľ prvého slovenského filatelistického spolku Album) o smrti Ďurka Langsfelda
uvádza vo svojom životopise Ján Francisci
(inak známy aj ako objekt Bohúňovho obrazu J. Francisci ako dobrovoľník)


Z listu Ľudovíta Štúra Jozefovi M. Hurbanovi

V revolúcii niektorí položili životy, iní získali funkcie
a národ ako celok trpel ďalej pod ešte sinejšou maďarizáciou



Rodný dom Ď. Langsfelda v Sučanoch, v ktorom je teraz umiestené jeho múzeum,
v ktorom sa nachádzajú aj iné dokumenty o Sučanoch, ich histórii a ich rodákoch
(napr. o niekdajšom čs. predsedovi vládu Milanovi Hodžovi)


Pamätná tabuľa Ď. Langsfeldovi na jeho rodnom dome


Môj návrh poštovej pečiatky k výročiu popravy
Ďurka Langsfelda, realizovaný Slovenskou poštou, je aj v jeho pamätnej izbe v Sučanoch


Poštový lístok s prítlačou turčianskeho rodáka M. M. Hodžu
a príležitostnou pečiatkou podľa môjho návrhu na počesť turčianskych dobrovoľníkov
podľa súsošia Fraňa Štefunku v Martine


Známka vydaná Slovenskou poštou na počesť
Slovenského povstania z r. 1848-1849 s príležitostnou pečiatkou


Súsošie na počesť turčianskych dobrovoľníkov v Martine

Pozn.:

- Svedectvá P. Križku a Štúrov list sú z knihy Kostický B.: Slovensko 1848-1948 - V zrkadle prameňov
- V týchto dňoch prebiehajú v Sučanoch Hodžove oslavy (Milan Hodža
- *1. 2. 1878 - †27. 6. 1944, prvý Slovák-predseda vlády ČSR)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dezinformácie pri epidémii tu už boli. Na konci tiekla krv

Odhaliť sprisahanie dokázal aj opitý zo psej búdy.

Zo Slovenska chceli televíznu veľmoc. Dnes už len predávajú pozemky

Plány majiteľov UMC v Novom Meste nad Váhom nevyšli.


Už ste čítali?