Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Príbeh z Piešťan (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Niekedy sa prosto nezadarí, a srdce servírky rozbité na kusy :(
 
Hodnoť

do konca článku

som čakal nejakú pointu- a nič! Prečo tie obrúčky putovali z prstov preč, keď sa vlastne nič nedialo...?

 

Gentlemani

neopisuju taketo zalezitosti. A zo zasady su verni svojim manzelkam. To len fantazia troska pracuje. A tie obrucky v penazenkach boli iste len na pobavenie, Netreba v rom hladat nic ine.........Bianka, dopraj malicky ulet, Je to iba v hlave1 Janko nesfukni ma, prosim... K+
 
Hodnoť

 

zachovali ste sa, vsetci styria, dost chrapunsky, ked ste si dali obrucky dole. Ani nie tak tak kvoli tej casnicke, ale kvoli vlastnym manzelkam. Nepacia sa mi take veci. Howgh:-)
 

myslim

ze sa zachovali v norme. Nikto sa s nikym nevyspal, ich manzelky tam neboli ... Chrapunsky sa zachovala ta slecna, byt obsluzeny posledny, nechcel by som.
 

Od...

Teba sa iné ani nedalo čakať, ale tie obrúčky - to bolo len pre zdvihnutie "chlapského vedomia" nič za tým netreba hladať ani čakať...aj keď jeden nikdy nevie, niekedy ani traja...
 
Hodnoť

tak to radsej...

ste mali opisat nejake sexi zabavky, co sa v tych rokoch robievali....hmmm.
 
Hodnoť

prpac

ale mne sa cely článok odvíjalo pred očami - MINSK - 22. Co servírka? Nepamatam sa ale MINSK-22 to bola poriadna...
 

 

myslis chladnicka, mame taku v garazi:)
 
Hodnoť

 

Tento príbeh sa musel stať dosť dávno, lebo hotel Lipa dlhé roky chátral, skoro skončil ako ruina, no teraz sa už začal opravovať. Ide to ale veeeľmi pomaly, dúfam, že výsledok bude stáť zato.
 
Hodnoť

pointa

celého príbehu je len v tom,že servítka si scela kiknúť
 
Hodnoť

Mimochodom,

v Piestanoch som zacal chodit do skoly. Prv7 a necely treti rocnik. Potom sme sa vratili do Bratislavy. Na Lipu si pamatam. Sam som tam bol na skoleni, ale uz v Magnolii, zaciatkom 80. rokov. Piestany maju neuveritelne podmanivu atmosferu, ak tam aj byvas. Ja som mal stastie, ze som byval vo Winterovej vile a ako dieta som ho osobne poznal a sedaval mu na kolenach, Bol to bajecny clovek. Velmi skromny a mudry. Ale, co to tu pisem... Je to o inom. Len ta atmosfera ma zmohla.
 

:-) PN mali a maju

stale "podmanivu" atmosferu. Patricne to vyuzivali za sociku vsetky PN stetky aj ostatne zo sirokeho okolia. Ked som studoval v BA a chodieval som poslednym busom v piatok vecer z BA do PN tie chudobnejsie slecny s kabeleckou a jednou igelitkou chodievali na cely vikend tymto spojom. Konkurencia v tejto "zivnosti" bola uz vtedy velmi velka. A arabi si prisli na svoje. Teraz ked vidim napr. pani Ghanamovej manzela alebo aj citam jeho "mudre" odpovede na otazky novinarov, tak mi je na grc, pretoze po 89-tom mal tento pan
v PN lokal, kde sa to tiez zgrupovalo zo vsetkych stran a arabi si zas prisli na svoje.
 
Hodnoť

Môj šikovný manžel

tiež fešák si toľko dával svoju obrúčku do vrecka až ju raz celkom stratil. Tento detail neohrozil náš vzťah, teraz už min. 10 rokov nenosím obrúčku ani ja a dobre je. Dievčina čašníčka sa mala rovno opýtať ako je ten fešák na tom, nie sa len okúňať... :)
 

Napadlo mi,

co by sa stalo ak by zahlasila: Tak Rudo, ty ma uz nepoznas? A zase nova buchta?
 

Obrúčku nenosím takmer od svadby

nie preto, že by som sa tváril ako slobodný, ale jednoducho neznesiem žiadny kov (ani retiazku na krku). Nemôžem za to, no nikde sa ani netajím tým, že som ženatý. Celé to nie je o tom, či obrúčku nosím alebo nie, ale o tom, že niekto si tu obrúčku v tom hoteli odložil s istým zámerom. A to je už naozaj o inom. Tá servírka si mohla myslieť, že ten dotyčný je voľný a robila si nádeje. Pokiaľ by jej išlo len nejaký sex, tak by jej bolo úplne jedno, či ženatý je, alebo nie je.
 
Hodnoť

Tiež...

...nenosím obrúčku na prste z jednoduchého dôvodu - zavadzia mi, neviem s ňou robiť a nie je to žiadny zámer.Dokonca poznám aj takého, čo nosí obrúčku naschváľ a nie je ženatý - jeho teória - že baby lepšie zaberú...
Ale článok predsa nie je výpoveď o obrúčkach, ale o dobe "zázraku" - MINSK - 22 a o školeniach ľudí, ktorí s ním prichádzali do styku - pracovne a tie školenia mali vždy niečo do seba - nehovorím - nepíšem - o sexe - tam nech pracuje fantázia ...
Janko na hotel LIPA si pamätám - do Piešťan sme chodili dosť často vyrábať a po robote sme končili na pive,v Lipe bolo dobré čapované...
aj v Edene. ale to bola iná doba...Dnes je krčma na každom rohu...
 
Hodnoť

 

... aspoň je načo spomínať :-)
 
Hodnoť

"je lepsie spominat na skarede veci ako na ziadne"

...
 


Najčítanejšie


  1. Martin Plesch: Ktorých žiakov treba vrátiť do škôl? 3 710
  2. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 2 435
  3. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 2 292
  4. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou pred jeho domov doniesli mu truhlu a vence 2 079
  5. Peter Kollega: Vzniká rakovinový nádor ŽVAST. V priamom prenose. 1 759
  6. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 1 360
  7. Elena Antalová: Tu, v kupleraji, našom raji 1 329
  8. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 988
  9. Peter Gregor: Pomsta sa vypomstila, čo ďalej? 978
  10. Irena Simunekova: Rozprávková krajina - Inovec 938

Rebríčky článkov


  1. Jaroslav Polaček: NEČAKÁM POTLESK, ALE ZACHRÁNILI SME VODU PRE CELÉ VÝCHODNÉ SLOVENSKO
  2. Jakub Tinak: Môj dvojmesačný pracovný pobyt v Brne.
  3. Ján Pancák: Fejkové profily nitrianskych vrahov.
  4. Peter Biščo: Urobila som to, čo som ani neurobila - nepamätám sa.
  5. Naďa Mitanová: Moje drahé miesta a zvuky.
  6. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou pred jeho domov doniesli mu truhlu a vence
  7. Štefan Vidlár: Záhorák šecko skúr ví
  8. Michal Madaras: Politický boj má hranice
  9. Vladimír Krátky: Mám home office, deti dištančnú a tu v hlavnom meste sa trápime s predpotopným internetom
  10. Roman Hutira: Za pracovnou ponukou dnes sa zväčša skrýva kompromis na úkor peňazí, či pracovnej náplne.


Už ste čítali?