reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  278x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

reklama

Detstvo - spomienky

Keď bola mladosť

Ján Urda

Keď bola mladosť

Boli sme taká zohratá partia chalanov. Do školy sa vtedy chodilo na smeny: jeden týždeň dopoludnia, druhý týždeň popoludní. A len tak mimochodom, v ôsmej triede sa skladali pred komisiou normálne záverečné skúšky zo slovenčiny, ruštiny, matematiky a ďalšieho vybraného predmetu (fyzika, chémia, biológia alebo zoológia). Taká malá maturita. Boli sme celkom fajn partia. Neviem, čím to je, ale všetci starší blogeri tu na dnešnú mládež nadávajú. Ja som na Málinci, v Bystrici aj vo Zvolene vždy zapadol do partie, o ktorej vtedy starší tiež nemali najlepšiu mienku. Čo sme my všetko navystrájali a sme tu. Možno o nič nie horší ako tí, čo nikdy nevyviedli nič zlé, alebo aspoň sa k tomu nepriznajú. Ale to je asi problém, ktorý sa tiahne celými dejinami ľudstva. Vždy starí budú nadávať na mladých. Možno najviac preto, že nie sú už mladí a nemôžu si dovoliť to, čo oni. A možno aj preto, že "zabudol vôl, že teľaťom bol".

  • 26. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 222x
  • 62
Mladícke výčiny - 3

Ján Urda

Mladícke výčiny - 3

Aj toto sú spomienky z mojej mladosti. Hrávali sme sa na Jánošíkov a pandúrov po celom chotári obce. A moja rodná dedina bola poriadne veľká, aj s horami okolo. Ale ako mladých faganov nás predsa len najviac zaujímalo všetko, čo aspoň vzdialene malo niečo spoločné s „rauchaním“. Veď to bolo v povojnových rokoch, vtedy aj patróny sa nachádzali ľahko. V obchodoch nebolo toľko rôznej pyrotechniky ako teraz, lepšie povedané, v predaji nebola žiadna pyrotechnika, a keby aj bola, neboli by zas peniaze na ňu. Boli sme teda nútení na jej „samovýrobu“ z bežne dostupných surovín.

  • 4. mar 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 5 109x
  • 34
Pestovanie konopí kedysi

Ján Urda

Pestovanie konopí kedysi

Konope. V súčasnosti mnohými odsudzovaná a zatracovaná rastlina. Za mojich detských čias sa konope bežne pestovali ako poľnohospodárska plodina na vlákno. Konopné nite sa vyznačovali svojou pevnosťou, zo semiačok sa lisoval olej, aj pazderie našlo využitie, teda prakticky bezodpadová rastlina. Z konopného plátna sa robili posteľné plachty, gate, také široké a dole rozstrapkané, vrecia, strožliaky (strožliak – matrac, naplnený slamou), obrusy, uteráky, vyšívané kuchárky na stenu (Kde sa doma dobre varí, tam Boh spolu hospodári), z nití sa súkali dratvy (dratva je silnejšia navoskovaná cverna, používaná napr. na zošívanie kapcov), povrazy, laná... A konope sa používali aj na konci biča, bič spletený z kožených povrázkov a na jeho konci taká kytička konopí, aby poriadne plieskal. Veď na konci bič plieska, nie? Pestovanie konopí ako textilných rastlín sa traduje odpradávna. Časom človek svojím pôsobením vyšľachtil rôzne druhy, medzi iným i to povestné... Chcem ukázať, ako sa konope pestovali kedysi ešte za môjho detstva a ako sa spracovávali podomácky.

  • 3. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 645x
  • 75
Správny zásah v pravý čas

Ján Urda

Správny zásah v pravý čas

Bolo to dávno, pred takými 60 rokmi, ešte v rodnej dedine Málinec, na futbalovom ihrisku neďaleko cigánskej osady Jamy a Ipľa. Mohol som mať takých sedem rokov...

  • 21. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 232x
  • 4
Vinšovačky

Ján Urda

Vinšovačky

Kot son bov takej malej fagan, tak zmo choďévaľi na Kračún a na Novej rok z dvema staršimi bratňíkmi po rozvetvéne roďiňe a po najbľišich susédoch po vinšovačkách. Z bratňíkmi zmo nebejvaľi vedno v ednon dome, oni bejvali v druhé uľici, tak zmo chodiľi po ňich aj po našich susédoch. (Preklad z málinčiny: Keď som bol taký malý fagan, tak sme chodievali na Vianoce a na Nový rok s dvoma staršími bratrancami po rozvetvenej rodine a po najbližších susedoch po vinšovačkách. S bratrancami sme nebývali spolu v jednom dome, oni bývali v druhej ulici, tak sme chodili po ich aj po našich susedoch).

  • 19. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 491x
  • 30
reklama
Napájanie koníkov

Ján Urda

Napájanie koníkov

Nedávno som videl v televízii zábery z pretekov v napájaní koníkov. Upršané počasie, súťažiaci i diváci v pršiplášťoch. Súťažili mladí i starí. Napájanie koníkov. Pripomenulo mi to znova detské časy, časy tej nefalšovanej detskej voľnosti a roztopaše. Spomienky na rané detstvo, keď aj my sme takto napájali koníky. A pritom ich počítali. Súťažili medzi sebou.

  • 13. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 801x
  • 29
Škola volá

Ján Urda

Škola volá

Prázdniny sa pominuli, už do školy ideme. Miesto hračiek a behačiek učiť sa už budeme. Pane Bože, buď pri nás, pomáhaj nám v každý čas! Amen. (spomienka na moje prvé žiacke roky)

  • 4. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 401x
  • 22
Gumipuška a prak

Ján Urda

Gumipuška a prak

Keď staršia vnučka Veronika čítala moje články na blogu, natrafila tam na slovo gumipuška a začala dobiedzať, aby som aj jej také čudo spravil. No a čo by starý otec neurobil preto, aby boli vnúčence spokojné? Lebo vychovávať vlastné deti je povinnosť, vtedy človek musí sem-tam aj zaúradovať silnejšie, prísnejšie, ale venovať sa vnúčatám, to je už len radosť, pasia. Teda gumipuška, ktorá sa Veronike zapáčila tak, že ju silou-mocou musela mať. Ono sa to volá podľa internetu prak, ale my sme prakom volali čosi iné: dva pevné dlhšie špagáty, naprostriedku remeň, jeden špagát upevnený na ruke, druhý v ruke pevne držaný. Založila sa skala do remeňa, párkrát sa tým zakrútilo nad hlavou a keď to malo poriadny švung, voľný koniec sa pustil. Skala, a to i väčšia, letela oveľa ďalej ako z gumipušky, ale bola potrebná značná prax vo vhodnom okamihu pustiť koniec voľnej šnúry, inak skala letela nechceným smerom. A to mohlo byť nebezpečné.

  • 30. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 243x
  • 41
Za mojich detských čias...

Ján Urda

Za mojich detských čias...

Za mojich detských čias to bývalo takto (spomienky na moju rodnú obec Málinec v Novohrade) - veľmi zhutnene s použitím miestnych hovorových názvov niektorých vecí:

  • 28. jún 2006
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 4 060x
  • 36
Spomienky 6 – Mamovka

Ján Urda

Spomienky 6 – Mamovka

Starká. Stará mama. Babka. Babička. My sme v málinskom nárečí volali nezabudnuteľnú starú mamu mamovka. Starého otca som ani jedného nezažil, ani druhú starú mamu. Len jednu starú mamu - mamovku. Vidím ju ako dnes, hoci je to už dávno, čo odišla od nás. Takmer celý život prežila v rodnej obci, Málinci. Bolo samozrejmé, že sme jej vykali, aj svojim rodičom, aj naši rodičia jej vykali a my im. Celý život. Predsa len staršia generácia. Bol to náš znak úcty. Teraz je už samozrejmé tykanie, len keď ma niekedy deti nazlostili, keď ešte boli malé, tak som im povedal: „A odteraz mi budete vykať“. A to bol pre ne trest.

  • 1. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 504x
  • 4
reklama
Spomienky – Detstvo 2

Ján Urda

Spomienky – Detstvo 2

Pokračovanie zo včerajška

  • 14. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 735x
  • 18
Spomienky – Detstvo 1

Ján Urda

Spomienky – Detstvo 1

Najranejšie detstvo si samozrejme nepamätám, poznám ho len z rozprávania svojich rodičov. „Odplekaný“ som na evanjelickom i katolíckom mlieku. Bolo to takto:

  • 13. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 316x
  • 25
Spomienky 5 - KRÁTKY PRÍBEH Z VOJNY

Ján Urda

Spomienky 5 - KRÁTKY PRÍBEH Z VOJNY

Pri oslobodzovaní rodnej obce Málinec dedina niekoľkokrát prešla z rúk nemeckých do rúk sovietskych a naopak. Boli to však útoky a protiútoky viac-menej bez použitia ťažkej vojenskej techniky, len ručnými zbraňami. Pamätám sa, ako predtým Nemci hnali cez dedinu stádo byvolov s veľkými rohami pravdepodobne kdesi z maďarských pustatín.

  • 22. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 119x
  • 16
Spomienky 4 - DVAJA VOJNOVÍ INVALIDI

Ján Urda

Spomienky 4 - DVAJA VOJNOVÍ INVALIDI

Vojny nikdy obyčajným ľuďom neprinášali nič dobré, iba utrpenie. Zo svojej mladosti mi utkveli v pamäti hlavne dvaja invalidi z rodnej dediny. Jeden z 1. svetovej vojny, druhý z 2. svetovej vojny.

  • 21. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 060x
  • 12
Spomienky 3 – Piesne môjho detstva

Ján Urda

Spomienky 3 – Piesne môjho detstva

Mladosť. Kto si z nás skôr narodených na ňu nespomína? Pre jedného sú tie spomienky veľmi pekné, pre iného trochu smutnejšie. Ja mám na ňu len tie najkrajšie spomienky. Spájajú sa ako s rodičmi, tak aj s jednou starou mamou. Druhú starú mamu som nezažil, ako ani jedného starého otca. A spájajú sa aj s pesničkami. S pesničkami a Málincom.

  • 19. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 079x
  • 16
reklama
Spomienky 2 – RODNÝ DOM

Ján Urda

Spomienky 2 – RODNÝ DOM

Narodil som sa začiatkom 2. svetovej vojny v typickej slovenskej dedine obklopenej z troch strán horami typickej chudobnej rodine v drevenici, ovakovanej hlinou, obielenej-ohlinkovanej na svetlomodro, pokrytej strechou-dachom v prednej časti šindľovou, v zadnej zo slamených snopov, s podlahou z udupanej hliny, zmiešanej s kravským lajnom, za asistencie dedinskej pôrodnej baby. Ozaj, teraz, keď sa všetky deti rodia v nemocnici, dediny a menšie mestá už nebudú mať ani svojich rodákov.

  • 17. mar 2006
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 3 994x
  • 17
Spomienky 1 - RODNÁ DEDINA

Ján Urda

Spomienky 1 - RODNÁ DEDINA

Me smo me, šťeri voze Máľinčanó, motakars?

  • 16. mar 2006
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 2 993x
  • 24
reklama
SkryťZatvoriť reklamu