Ján Urda
Krízové riešenie
Bolo to niekedy koncom 60-tych rokov minulého storočia. Pre jednoduchosť použijem terminológiu, ktorú sme používali v tých rokoch i v oblasti výpočtovej techniky.Naša VHJ ZTS (výrobno-hospodárska jednotka Závody ťažkého strojárstva) patrila pod FMVS (Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva). Bola to najčlenitejšia VHJ v rámci ministerstva nielen územným členením od Děčína po Sabinov, ale aj výrobným programom (lode, stavebné a dopravné zariadenia, metalurgia, špeciálna technoka, železničné vozne...). Patrili do nej také podniky ako ČL (České lodenice) Praha, Kovolis Kedvikov, MŽ (Moravské železiarne) Olomouc, JZ (Juranove závody) Brno, Tatravagónka Studénka, SMZ (strojárske a metalurgické závody) Dubnica n. V., TEES (Turčianske strojárne) Martin, PPS (Podpolianske strojárne) Detva, SL (Slovenské lodenice) Komárno, Tatravagónka Poprad, VSS (Východoslovenské strojárne) Košice. Každý podnik s množstvom výrobných závadov a takmer kadý s výskumno-vývojovým závodom. Bola to jedna z mála, ak nie jediná slovenská VHJ, ktorej generálne riaditeľstvo riadilo aj české podniky.A FMVS potrebovalo spracovať údaje za rezort v členení podľa VHJ a republík.