Ján Urda
...ešte trochu ďalej
Voľné pokračovanie článku Za domom a trochu ďalej. Tentoraz som sa vybral na druhý konciec mesta do najväčšieho slovenského skanzenu v Jahodníckych hájoch.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Voľné pokračovanie článku Za domom a trochu ďalej. Tentoraz som sa vybral na druhý konciec mesta do najväčšieho slovenského skanzenu v Jahodníckych hájoch.
Stretli sme sa v Sučanoch, aby sme spolu zahájili novú turistickú sezónu. Doteraz platili dosť tvrdé zákazy. Zo Sučian popri kanáli a jazere Biele brehy alebo Ontário cez Turčianske Kľačany do Vrútok. Tak teda jazero Ontário.
Pohyb je zdravie a zdravie je život. V týchto dňoch, keď tu šarapatí tá koťuha, musíme si vystačiť s vlastným okresom. Uspokojím aj s vychádzkou blízkou divokou prírodou: Horička - Jordán - Atilov hrob - jazierko - Horička.
Prechádzka krásnou zimnou Šútovskou dolinou. Dolina s nachádza v krivánskej časti národného parku Malá Fatra. Jej súčasťou je aj 38 m vysoký Šútovský vodopád. A nakoniec epizódka s dvomi otužilkyňami
Pôvodne som sa chcel vybrať na Ondrašovské skaly, ale to je už iný okres, takže som sa vybral na Teplické serpentíny s výhľadom nad nimi. Tradične bolo zamračené, hoci sa spočiatku ukazovalo na slnečno.
Poponáhľali sme sa - bolo to ešte v čase možnosti rodinných dvojbublín, teda koncom vlaňajška. Dnes už dvojbubliny neplatia, iba jednobubliny sú umožnené. V nečase sme sa vybrali na skok na Zniev. Znievska kalvária - hrad Zniev
Covid má aj dobré stránky - Čo je doma, to sa ráta. Človek sa vyberie do blízkej prírody, na blízke miesta, ktoré za normálnych podmienok zanedbáva. A tak sme sa ako časť rodinnej bubliny vybrali na známu Katovu skalu.
Veľká noc. Nádherné slnečné jarné počasie. Na Slovensku vyhlásené štatárium s možnosťou výletov do prírody len v rámci okresu. Tak teda hor sa do prírody!
Turiec. Turčianska záhradka. Krásny kút Slovenska, ohraničený vencom nádherných kopcov: z východu Veľkou Fatrou, zo severu Krivánskou Malou Fatrou, zo západu Lúčanskou Malou Fatrou a Žiarom a z juhu Žiarom a Kremnickými vrchmi.
Tentoraz je to z dvoch Fatier: Malej i Veľkej. Z dvoch strán Turčianskej záhradky, západnej i východnej za rôznych podmienok, za rôzneho počasia...
Tak ako televízne Vianoce nemôžu byť bez starých filmov, tak turčianske nemôžu byť bez výstupu na Tlstú. Tentoraz to bola jarná Štefanská Tlstá, 45. ročník.
Ak si chcem overiť svoju kondíciu, vyberiem sa obyčajne z Martina na Martinské hole ferratou HZS. Tam si najlepšie preverím, či ešte nepatrím do starého železa, ako to môj vek napovedá.
V Turci sú dva Kľaky: známejší malofatranský nad Vríckom a Kľackým vodopádom a menej známy veľkofatranský. Na vyšší z nich, veľkofatranský, sa uskutočnil hviezdicový výstup z turčianskych obcí, organizovaný Krpeľančanmi.
Chodím po Slovensku, obdivujem jeho krásy. Dávno som už nebol tu na okolitých kopcoch Turca, tak som využil tradičný výstup na Veľký Kriváň, poriadaný obcou a KST Turany.
Na Čremošnianskych lazoch sa stretli turisti-abstinenti na každoročnom celoštátnom stretnutí. Niektorí tvrdí abstinenti, iní príležitostní, ale všetci turisti. Ja by som sa zaradil medzi tých príležitostných: tuhô ani víno nepijem no a pivo tiež nie, keď nemám s kým alebo keď naň nemám:-) Ale kedysi mi doktorka kázala každý deň nalačno za pohárik borovičky, že je to dobrý liek na sluch. Nepočúvol som ju, no a tak to s mojím sluchom aj dopadlo...
V prvý letný deň bola sprístupnená aj dolná časť Ferraty HZS, ktorá vedie z Martina od konečnej zastávky autobusu MHD popri Pivovarskom potoku na Martinské hole. Horná časť bola otvorená už vlani v septembri. Dolná časť je taká rekreačná, obojsmerná, vhodná aj pre rodiny s deťmi, horná je športovvá, jednosmerná, len smerom zdola hore, pre zdatnejších turistov. Náučný chodník nie je celoročný, len od 1.6. do 14.9. a od 1.11. do 14.4.
Na pondelok, deň pred Silvestrom, som pôvodne plánoval ísť s Ružomberčanmi z Vyšnej Revúcej na Ploskú a Borišov, ale v podvečer som mal klub filatelistov, preto som nemohol na poriadnu túru. O deň na to, na Silvestra, som mal naplánovaný taký oddychový Vyšehrad s Prievidžanmi. Tak som sa vybral len tak pozrieť sa na Martinské hole a z nich dole do Turčianskej záhradky a na jej "oplotenie" Krivánskou Malou Fatrou a Veľkou Fatrou. No a bola z toho zas aj ferrata, nie celkom zimná, len taká akoby jarná za krásneho slnečného počasia so snehom, ale bez ľadu.
Vybrať sa na Martinské hole nie je nič zvláštne. Je tu viacero turistických chodníkov, ale začiatkom septembra pribudol k nim ten najkrajší. A súčasne aj najťažší. Taký, ktorý sa svojou krásou a obtiažnsťou vyrovná aj nejednému inému uznávanému napr. v roklinách Slovenského raja, hoci dĺžkou sa im zatiaľ nevyrovná. Na Slovensku je ešte neznámy, ba ani v Turci ho mnohí turisti nepoznajú. Nie je však určený pre obyčajných turistov, ktorí sú zvyknutí na zdolávanie ľahších či ťažších kopcov. Ale to môžete aj sami posúdiť podľa fotiek.
Kvôli dvom zlomeným rebrám na ostatnej akcii v Krivánskej Malej Fatre po horách zatiľ nemôžem, ale pohybu mám mať hodne. Hrudník a bruho napuchnuté, celý zafačovaný, poriadne posťahovaný na hory nemôžem, tak aspoň popod hory Turčianskou záhradkou som sa vybral a na hory pozeral len túžobne zdola. Ale aj dole je krása, veď Turčianska záhradka...